Vývoj knihoven a knihovnictví

Autor: Lucia Marcinková

Kľúčové slová: knižnica, knihovníctvo, vývoj, technológie

Synonymá: ---

Súvisiace pojmy:

Nadradené: systém knižníc v ČR

Podradené: knižnica

Starovek

Egypt

Vvyužívali papyrus, ktorý upravovali zmotávaním do zvitkov. Papyrusové zvitky sa vyrábali z rastliny papyrus, ktorá slúžila i na výrobu člnov, lán, plachiet či paliva. Hotové zvitky sa uchovávali vo puzdrách v tvare valca, ktoré sa ukladali do drevených skríň či hlinených džbánov, na ktorých boli napísané názvy uložených kníh. Egypťania používali hieroglyfy, ktoré predstavujú zložitý systém kombinujúci princípy písma slovného i hláskového. Neskôr sa vyvinulo i hieratické písmo, ktoré však bolo využívané najmä kňazmi. Napriek tomu, že neexistuje priamy dôkaz o existencii starovekých knižníc v Egypte, usudzuje sa, že knižnice boli súčasťou tzv. ,,domov života". V nich sa stretávali učenci a pisári, ktorí sa tu venovali vedeckým i náboženským dielam. Okrem nich existovali hybridy archívov a knižníc v Edfú, na ostrove Philae a v Tódu, ktoré slúžili k uložení kníh pre bežnú spotrebu, ale i archiváciu vzácnych dokumentov.

Babylon a Asýria

V tejto oblasti vznikla Aššurbanipalova knižnica, ktorej knižničný fond tvoril asi 5000 hlinených tabuliek. Práve na takéto tabuľky sa použitím klinového písma vyrývali zákony, receptáre i odborné dokumenty. Tabuľky v tejto knižnici boli označované názvom a poradovým číslom, vďaka čomu sa vytvárali celé série a knihy a zjednodušovalo ich používanie.

Staroveké Grécko a Rím

Za jednu z najznámejších knižníc je možné považovať Alexandrijskú knižnicu, ktorá bola súčasťou Múseionu. Vznikla v treťom storočí p. n. l. a jej zakladateľom bol Démétrios z Faléra. Jej knižný fond obsahoval až 700 000 zvitkov a ich názvy boli zapísané v súbore 120 kníh.

Prvé knižnice vznikali v Ríme už od druhého storočia p. n. l., ale za jednu z najznámejších, ktorá bola prístupná i verejnosti, sa považuje knižnica Ulpia, založená v prvom storočí Traianom. Jej fond pozostával z gréckej i latinskej literatúry a diela boli napísané na pergamene i papyruse.

Európsky stredovek

Počas stredoveku sa literatúra ukladala najmä do súkromných zbierok či kláštorov a pozostávala prevažne z kresťanskej tematiky. So vznikom najstarších univerzít však vznikali i rozsiahle knižnice, napríklad v 13. storočí knižnica na parížskej Sorbonne, neskôr Oxford, Cambridge, Praha, Krakov či Viedeň. Začali sa využívať odborné i umelecké diela.

Tento trend pokračoval i v renesančnom Taliansku a počas tohto obdobia sa začali vytvárať základy odborného knihovníctva. Objavuje sa myšlienka sprístupnenia knižničného fondu časti vzdelanej verejnosti a vznikajú samostatné budovy knižníc namiesto menších miestností. Počas Veľkej francúzskej revolúcie sa začali vytvárať knižnice pre verejnosť a vznikajú pokusy o kooperáciu knižníc a vytvorenie súborného katalógu.

Knihovníctvo v Spojených štátoch amerických

Na začiatku 18. storočia tu vznikli dva typy knižníc. Prvým boli tzv. proprietary libraries, ktoré fungovali na princípe akciovej spoločnosti a slúžili najmä ľuďom s vyšším spoločenským postavením a dostatkom finančných prostriedkov. Druhým typom boli tzv. subscription libraries, ktoré boli prístupné najmä obchodníkom a ľuďom, pracujúcim v priemysle. Až v 19. storočí začali vznikať knižnice s verejným a bezplatným prístupom - vznikali školské i mestské knižnice. V roku 1848 bol prijatý prvý zákon o verejných knižniciach pre mesto Boston, ktorý sa postupne rozšíril na celé územie USA. Začali sa budovať menšie pobočky knižníc, knihovnícke školstvo a ďalšie novely a zákony, ktoré upravovali ich činnosť.

Súčasnosť

Za najvýznamnejšie technológie a na nich postavené nové typy knihovníckych spracovateľských systémov a služieb je možné považovať tieto javy:

1. presadzovanie veľkých servisných počítačových centier, čo dalo vzniknúť kooperatívnym automatizovaným systémom. Tie organizujú prácu väčšiny severoamerických knižníc a zasahujú i do Európy, Ázie a Austrálie. Princíp ich práce spočíva na tvorbe počítačovo spracovávaných, na výstupe dialógovo sprístupňovaných súborných katalógov územne a funkčne vymedzených sietí.

Jedným z najznámejších projekt Online Computer Library Center (OCLC), ktorý vznikol v roku 1967 na univerzite v Ohiu. Jeho princípom je kooperatívna tvorba súborného katalógu všetkých knižníc, ktoré sa do práce v danej sieti zapájajú. Do jedného databázového centra sa ukladajú katalogizačné záznamy všetkých prírastkov knižného fondu. Zároveň sa ale šetrí práca, keďže takýto záznam na danú knižničnú jednotku vytvára len raz tá knižnica, ktorá ho zaradila do fondu ako prvá. Systém OCLC zaisťuje v súčasnosti tieto služby: - zdieľanú katalogizáciu, - tvorbu a udržiavanie úplného súpisu periodík, vydávaných po celom svete, - tvorba a udržiavanie súborného katalógu, na základe ktorého je možné zistiť umiestnenie hľadaného dokumentu, - sprostredkovanie medziknižničnej výpožičnej služby, - automatizovanú akvizíciu literatúry do knižničného fondu, - telekomunikačný prenos textov technických dokumentov na dátové stanice užívateľov, - distribúciu dát na kompaktných diskoch, - dodatočné editačné úpravy výstupov, - systém EPIC, ktorý umožňuje terminálový prístup pre užívateľa nielen do katalógu, ale i do ďalších informačných databáz, - Book Data, ktorá obsahuje bibliografické záznamy publikácií, ktoré sú vo vydavateľských plánoch či už v tlači z viac než 900 amerických a európskych vydavateľstiev, - registrácia programových systémov i s možnosťou ich zakúpenia, - retrokonverziu knižničných katalógov, ktorá umožňuje ich prechod z lístkovej do počítačovej podoby a pod.

Medzi kooperatívne knihovnícke systémy patrí okrem OCLC i Octanec, zavedený v niektorých štátoch USA. Umožňuje rozsiahle medziknižničné výpožičné služby, zaisťuje pre zúčastnené knižnice vedenie spoločnej spravodajskej služby o služobných i osobných aktualizáciách a to vrátane inzercie voľných miest, štatistických prehľadov i tvorbu súborného katalógu.

2. prepájanie služieb svetových informačných databázových centier, ktoré poskytujú pri literárnych rešeršoch citácie dokumentov a prepájajú ich so službami niektorých veľkých knižníc. Žiadateľovi o výpožičku teda dajú kópiu dokumentu.

3. počítačové a reprografické sprístupňovanie dokumentov, ukladaných na digitálne médiá či mikromédiá, ktoré je možné distribuovať na lokálne knihovnícke automatizované systémy.

Nové technológie a budúcnosť knižníc

Medzi najnovšie technológie, ktoré sa začali poslednom období využívať, patria aplikácie na mobil, ktoré prepájajú užívateľa s knižnicou. Podávajú informácie o otváracích hodinách, je možné si prostredníctvom nich rezervovať študovňu či dokumenty, prehliadať databázy knižnice alebo sa priamo kontaktovať so zamestnancami. Medzi knižnice s touto aplikáciou patria napríklad Albertsons Library, PENNLibraries, University of California Riverside Libraries či Virginia Tech University Libraries.

Knižnice v súčasnosti smerujú k splneniu niekoľkých dôležitých cieľov, medzi ktoré patrí digitalizovanie textových dokumentov, vytvorenie podmienok pre rovný prístup ku všetkým druhom publikovaných dokumentov pre každého jednotlivca, zabezpečenie dostupnosti elektronických informačných zdrojov pre širokú verejnosť, vytvorenie optimálnych legislatívnych, organizačných a technických podmienok, zaistenie prístupu k internetu a rozvoj počítačovej a informačnej gramotnosti a podobne. Tieto ciele a postupy na ich dosiahnutie sú podrobne rozpísané v Koncepcii rozvoja knižníc na roky 2011 - 2015.

Použité zdroje

1. BARILE, Lori. Mobile technologies for libraries: A list of mobile applications and resources for development. College & Research Libraries News [online]. 2011, roč. 72, č. 4 [cit. 2014-11-25]. Dostupné z:http://crln.acrl.org/content/72/4/222.short

2. CEJPEK, Jiří. Dějiny knihoven a knihovnictví. 2. dopl.vyd. Praha: Karolinum, 2002, 247 s. ISBN 80-246-0323-3

3. Česká republika. Koncepce rozvoje knihoven ČR na léta 2011 – 2015 včetně internetizace knihoven. In: 2011. Dostupné z: http://www.mkcr.cz/assets/literatura-a-knihovny/Koncepce_rozvoje_knihoven_2011-2015.pdf

4. VLASÁK, Rudolf. Světové informační systémy a služby: informační průmysl. Praha: Karolinum, 1993. ISBN 80-706-6801-6