Databázový systém

Autor: Ivana Krištofová

Kľúčové slová: dáta, báza dát, schéma, systém riadenia bázy dát

Synonymá: databanka, banka údajov, banka dát

Súvisiace pojmy: 

Nadradené: informatika, software, programovanie

Podradené: databáza, schéma

Definícia 

Databázové systémy sú definované ako "špecifický druh informačného systému, ktorý v sebe zahŕňa súbor navzájom súvisiacich údajov a programového vybavenia umožňujúceho prístup k týmto údajom a manipuláciu s nimi." 

Ich úlohou je čo najpresnejšie zachytiť reálne údaje a vzťahy medzi nimi a umožniť uchovávať, riadiť a znovu získavať informácie sústredené podľa nejakého logického kľúča... 

Základné vlastnosti databázových systémov

• Perzistencia (travnie, stálosť) - životnosť dát nie je ohraničená časom vykonávania programu - t.j. dáta existujú aj po ukončení programu, ktorý s nimi manipuluje. Uchovávajú sa v externých pamätiach: disky, magnetické pásky,  a iné dátové nosiče.
• Správa externej pamäte - väčšina dát sa uchováva v externých pamätiach. Ak chce program aktualizovať niektoré údaje, musí ich najprv načítať z externej do operačnej pamäte, tam ich spracovať a potom opätovne zapísať do externej pamäte. Databázový systém musí preto poskytovať prostriedky na zefektívnenie práce s externou pamäťou. 

• Konkurentnosť - s uchovávanými dátami môže súčasne pracovať viac používateľov. Systém musí zabezpečiť riešenie potenciálnych konfliktov, ak sa pokúsi s rovnakými údajmi naraz manipulovať niekoľko používateľov. 
• Bezpečnosť - databázové systémy sa často používajú v „citlivých“ oblastiach, ako napríklad bankové systémy, registre obyvateľstva a pod. Systém musí byť preto chránený pred nepovoleným prístupom. 

• Spoľahlivosť - keďže uchovávané dáta bývajú často veľmi dôležité, nesmie dôjsť k ich strate alebo poškodeniu pri zlyhaní hardwaru alebo softwaru. Ochrana pred zlyhaním hardwaru (hard crah) sa zabezpečuje predovšetkým harwarovými prostriedkami. Databázový systém ju podporuje iba čiastočne - prostriedkami na zálohovanie dát do záložnej externej pamäte. Výraznejšiu ochranu poskytuje pred zlyhaním softwaru (soft crash). Zahŕňa predovšetkým transakčný mechanizmus, umožňujúci zachovanie konzistentnosti datbázy. 
• Dotazovanie - na bežnú prácu s uchovávanými dátami využívajú koneční používatelia aplikačné programy, vytvorené programátormi. Databázový systém preto má poskytovať jazyk veľmi vysokej úrovne, ktorý dovolí laickému používateľovi so znalosťou základnej štruktúry bázy dát vyhľadávanie dát podľa jednoduchých kritérií. 

Vývoj databázových systémov

Vývoj databázových systémov postupne prechádzal niekoľkými štádiami. Spočiatku to boli programy určené iba pre jedného používateľa a štruktúry údajov, s ktorými pracovali boli ich súčasťou. Pri každej zmene štruktúry údajov bolo nevyhnutné upraviť program a znova ho kompilovať. Táto technológia bola zdĺhavá, navyše každú úpravu robil samotný programátor. Práve z tohto dôvodu sa postupne vyvinuli programy, v ktorých boli údaje ukladané v samostatných súboroch, teda štruktúra údajov už nebola závislá od aplikačných programov.

Ďalší dôležitý krok vo vývoji databázových informačných systémov vyvolala požiadavka na zabezpečenie ochrany údajov pri súčasnom prístupe viacerých používateľov k nim v tzv. konkurenčnom prístupe. Každá z požadovaných zmien vytvárala nové podmienky a zásady, ktoré vznikajúci systém musel spĺňať. Spracovávanie údajov prostredníctvom databázových systémov dnes patrí k najrozšírenejším technológiám v oblasti informatiky. Ide o lukratívne odvetvie, a preto mnoho softvérových firiem sa rozhodlo vyvíjať takéto informačné systémy. Vznikajú tak nové technológie, na trhu sa objavujú programové balíky, ktoré poskytujú čoraz viac možností, lákajú zákazníkov príjemným vývojovým prostredím, pretekajú sa v rýchlosti poskytovania údajov ako aj poskytovaní v možností aplikovania svojich služieb v čo najširšej oblasti. Skrátka, vyvinul sa konkurenčný boj medzi firmami. V jeho dôsledku dochádza k rozvoju nových technológií. Ochranou vývojových produktov vznikajú aj nepríjemné situácie. Keď bolo treba vymieňať údaje medzi zákazníkmi, ktorí pracovali v rozdielnych databázových prostrediach, dochádzalo k chybám, dokonca v niektorých prípadoch ani nebolo možné načítať údaje založené v jednom programovom systéme prostriedkami iného systému. Zákazníci začali preto uprednostňovať systémy, ktoré poskytovali čo najširšie možnosti manipulácie s údajmi, spracovávanými v iných prostrediach. Vývoj a praktické skúsenosti nakoniec viedli k formulovaniu niekoľkých pravidiel, ktorými sa dnes riadia tvorcovia databázových systémov. 

Použitá literatúra a zdroje

[1] MATIAŠKO, Karol; VAJSOVÁ, Monika; ZÁBOVSKÝ, Michal: Databázové systémy a technológie. 1.vyd. Bratislava: STU 2009. ISBN 9788022730358

[2] MATIAŠKO, Karol; VAJSOVÁ, Monika; ZÁBOVSKÝ, Michal: Základy databázových systémov. 1.vyd. Bratislava: EDIS 2008. ISBN 9788080708207    

[3] MATIAŠKO, Karol; VAJSOVÁ, Monika; ZÁBOVSKÝ, Michal: Databázové systémy - Databázové technológie a aplikácie. 1.vyd. Bratislava: EDIS 2008. ISBN 9788080708214

[4] GOMBÁR, Miroslav; HRICOVÁ, Andrea: Databázový systém. [online] [cit. 2013-05-18]. Dostupné z http://unipo.sk/udk/pdf/databazove_systemy.pdf

[5] DELIKÁT, Tomáš: Základy databázových systémov. 1.vyd. Bratislava: Delint 2006. ISBN 809694844X