Klaus Werner Otten: Porovnání verzí

Z WikiKnihovna
Řádek 28: Řádek 28:
 
 
 
 
  
===VZDELANIE===
+
=== ==VZDELANIE== ===
  
 
Titul inžiniera získaný na Univerzite v Stuttgarte, neskôr získaný titul M.S. (Master of Science).
 
Titul inžiniera získaný na Univerzite v Stuttgarte, neskôr získaný titul M.S. (Master of Science).

Verze z 13. 5. 2019, 08:51


Klaus Werner Otten

https://fnetobits.s3.amazonaws.com/galleries/routsong/1730841/1138892378.jpg?_=170530211805

 
Stuttgart, Nemecko
Datum a
místo úmrtí
29. máj 2017
Xenia, Ohio, Spojené štáty americké
  -
  rodičia Wilhelm Otten a Johanna (Lohss) Otten, manželka Anna Otten
  {{{pobyt}}}
  americké
Vzdělání Univerzita v Stuttgarte
Pracoviště WPAFB, NCR
  -
Známý pro publikovanie modelu informačnej vedy

Klaus Werner Otten bol informačný vedec nemeckého pôvodu.

ŽIVOT

Hoci sa Klaus Werner Otten narodil v nemeckom Stuttgarte rodičom Wilhelmovi a Johanne Ottenovým, v roku 1956 sa presunul do Spojených štátov amerických, konkrétne do mesta Dayton v štáte Ohio. Než tak učinil, v Stuttgarte vyštudoval a získal vysokoškoslký titul inžiniera. V Daytone pracoval vo  WPAFB (Wright-Pattersonovej leteckej základni) a NCR Korporácií (pôvodne Národná pokladnica = National Cash Register). Bol konzultantom v oblasti informačných technológií a súvisiaceho výskumu.

Okrem toho bol však i umelcom. Venoval sa vytváraniu sôch z rôznych materiálov, napríklad z cementu, hliníka, najčastejšie však z dreva. Niektoré jeho práce boli vydražené v aukcií, kým iné ponechával ako darčeky svojim priateľom. Okrem sôch takisto rád fotografoval, čomu sa venoval najmä počas svojho cestovania okolo sveta. V Daytone tak mal hneď niekoľko umeleckých výstav. O tom, že si umenie cenil a veľa preňho znamenalo, značí i to, že peňažne prispieval kultúrnej agentúre Culture Works.

Zomrel v roku 2017 v meste Xenia, kde žil so svojou manželkou Annou.

 

==VZDELANIE==

Titul inžiniera získaný na Univerzite v Stuttgarte, neskôr získaný titul M.S. (Master of Science).

 

ZAMESTNANIE

WPAFB

WPAFB (Wright-Patterson Air Force Base) a teda Wright-Petersonova letecká základňa je vojenské zariadenie ozbrojených síl Spojených štátov amerických nachádzajúce sa v štáte Ohio neďaleko mesta Dayton, kde Klaus Werner Otten pracoval. Venoval sa tu výskumu, v čo vyústili jeho nasledujúce publikácie: 

1. Digital Communications between Aerospace Vehicles and Stations on the ground (1962)

Táto publikácia prezentuje úvod do problematiky medzi leteckými a kozmickými vozidlami a stanicami na zemi. Možné typy komunikačných spojení medzi letiskom a zemou sú opísané a klasifikované podľa spôsobu šírenia signálu a podľa dosiahnuteľného rozsahu. Vhodnosť nosných frekvencií v celom spektre elektromagnetického žiarenia od veľmi nízkofrekvenčných frekvencií až po svetelné frekvencie je diskutovaná pre rôzne typy spojov. Prezentované sú informácie potrebné pre modulačné a demodulačné techniky a zavádzajú sa faktory, ktoré ovplyvňujú praktickú hodnotu digitálneho kódovania. Všeobecný prieskum uzatvára diskusia o vzájomnom vplyve rôznych parametrov na výkon vysielača. 

2.Design of Reliable Long-Distance Air-to-Ground Communication Systems Intended for Operation under Severe Multipath Propagation Disturbances (1962)

Predmetom prieskumu je prehľad hlavných metód zlepšenia spoľahlivosti systémov diaľkovej digitálnej komunikácie. Špeciálne metódy modulácie, ako aj redundantný prenos impulzov, redundantné v čase a v nosnej frekvencii, sú opísané ako metódy pôsobiace proti účinkom viaccestného skreslenia v spojení s vhodnými špeciálnymi technikami demodulácie a diverzity príjmu. Ukázalo sa, že pre komunikačný systém vzduch-zem, v ktorom musí byť Dopplerov posun posunutý popri viacnásobnom skreslení, sa dá dosiahnuť vysoká spoľahlivosť, ak sa kvantovo modulovaná frekvenčná modulácia (QFM) a časová redundancia správne používajú. Aby bola ochrana pred viacnásobným skreslením najefektívnejšia, musí mať vysielaný signál široké frekvenčné pásmo. Optimálna časová diverzita vyžaduje prekladanie redundantných impulzov, a preto vyžaduje komplexné logické obvody pre jeho prístrojové vybavenie. Opisujú sa konštrukčné charakteristiky „optimálneho“ systému diaľkového digitálneho komunikačného systému vzduch-zem. V záverečnej časti je uvedené, ako je možné aplikovať princípy návrhu pre "optimálny" komunikačný systém s dlhým dosahom (ako je opísaný) na návrh systému úzkopásmovej siete s relatívne jednoduchým prístrojovým vybavením.

Okrem neho na základni pracoval aj ďalší známy informačný vedec, Anthony Debons. V spolupráci s ním vytvoril nasledovné publikácie: 

3. Towards a metascience of information (1970)

4. Foundations of a concept for an education program in information science: the program at the University of Dayton (1969)

 

NCR

Blabla, pokus.