Jiří Mahen

Z WikiKnihovna
Verze z 27. 5. 2019, 20:19, kterou vytvořil Kristýnasvětnicová (diskuse | příspěvky) (úprava kategorizace - abecední řazení dle příjmení)
(rozdíl) ← Starší verze | zobrazit aktuální verzi (rozdíl) | Novější verze → (rozdíl)

225px-Jiří Mahen 1910.jpg

Jiří Mahen, vlastným menom Antonín Vančura (12.12.1882 Čáslav[1]- 22.5.1939 Brno), bol kultúrnou osobnosťou, básnikom, dramatikom, prozaikom, esejistom, odborným ichtyológom, významným organizátorom brnenského kultúrneho života a taktiež bol aj knihovníkom.

 

Život a aktivity

Jiří Mahen sa narodil v rodine pekára s množstvom súrodencov v roku 1882 v Čáslavi, kde absolvoval nižšie gymnázium. Zmaturoval v Mladé Boleslavi a následne šiel študovať češtinu a nemčinu na Filozofickej fakulte v Prahe. Už počas štúdia sa Mahen začal zaoberať literárnou tvorbou, kedy napísal knihu "Kamarádi svobody". Štúdium sa mu nepodarilo dokončiť a tak sa presunul do Hodonína, neskôr do Přerova, kde pracoval ako zastupujúci učiteľ na obchodnej akadémii.

V roku 1909 trávil prázdniny v Javorníku, kde mu Morava prirástla k srdcu a taktiež tam napísal svoje najznámejšie dielo "Jánošík". Chvíľu na to sa už Jiří Mahen odsťahoval do Brna, kde pôsobil zbytok svojho života. Knihovníkom sa stal v roku 1920 a z tejto činnosti vznikla v roku 1924 "Knížka o čtení praktickém", ktorá sa behom jedného roku dočkala štyroch vydaní. Svoje predstavy o knihovníckej práci predniesol tiež v práci "Nutnosti a možnosti veřejných knihoven". Založil taktiež Spolok veřejných obecních knihovníkůkde sa zameral na zlé sociálne pomery verejných knižníc. Ako predseda tohoto spolku sa stal tiež iniciátorom množstva významných knihovníckych akcií na celoštátnej úrovni. Jednou z týchto akcií sa stalo napríklad vydanie ankety "Knihovna jako instituce národní" v roku 1928. Táto publikácia, ktorá sa stala závažným historickým dokumentom pre štúdium knihovníctva, je aj naďalej aktuálna.

V Brne sa stal redaktorom Lidových novin, dramatikom Národného divadla v Brne a predovšetkým, od roku 1937 riaditeľom mestskej knižnice v Brne. Táto knižnica nesie od roku 1959 jeho meno - Knihovna Jiřího Mahena v Brne[2].

Jiří Mahen sa oženil s Karlou Haselmannovou. Ich manželstvo bohužiaľ zostalo bezdetné. Po okupácí Československa bol sklamaný, vyčerpaný a ťažko chorý. Následne na to spáchal samovraždu.[3] Podľa jeho ženy - Karly Mahenovej, bol medzi prvými ľuďmi na zozname, ktorí mali byť poslaní do koncentračného tábora. V dome, kde v Brne naposledy býval, a kde aj zomrel, bol podľa priania jeho manželky a dedičov vybudovaný Mahenov pamätník.

Diela

Za svojho života napísal okolo 60 kníh a približne 30 drám. Je pravdepodobné, že okrem vlastnej práce ovplyvnil aj iných autorov, s ktorými si písal. Jedná sa napríklad o Josefa Ladu, Jaroslava Kvapila, Petra Bezruča alebo Víťazoslava Nezvala. Výber jeho najznámejších diel:

Básnicke zbierky:
- Plamínky (1907)
- Tiché srdce (1917)

Román:
- Kamarádi svobody (1909)

Dramatická tvorba:
- Jánošík (1910)
- Mrtvé moře (1918)
- Ulička odvahy (1917), Praha–Brno–Bratislava (1927)
- Husa na provázku (1925)
- Rybářská knížka (1921)
- Režisérův zápisník (1923)
- Nutnosti a možnosti veřejných knihoven

Odborné publikácie - ichtyologické:
- Systematika ryb kaprovitých I, II
- Ploutve ryb a jejich práce
- Ryby dunajské vodní oblasti (nedokončené)

Známa je aj jeho láska k rybárčeniu, ktorá je spomenutí vyššie. Tá sa ale stala skôr vedeckým záujmom o čom svedčia aj mnohé odborné práce a články v časopisoch. Podielal sa na práci pre rybárske organizácie, ktoré pomáhal založiť, Propagoval etický prístup k rybárčeniu, staral sa totiž o život v našich riekach. Veľmi tvrdo bojoval proti znečisťovaniu riek. "Rybárska knížka", ktorú napísal, sa stala veľmi populárnou. Zaoberala sa rybárskymi aj nerybárskymi príbehmi českých, moravských a slovenských riek. Išlo o obhajobu tvrdenia, že rybári sú "blázni", v ktorých Mahen videl priateľov a ochrancov prírody.

Význam pre informačnú vedu

Jiří Mahen mal výrazný podiel na informačnej vede a knihovníctve ako už jeho samotný životopis hovorí. Veľa času dával práve do samotného výskumu rýb, ktoré aj rád chytal. Nebol teda len vášnivým rybárom, ale aj odborníkom, ktorý zaznamenával informácie, ktoré sa sám dozvedel svojím výskumom. Taktiež pravidelne prispieval do odborných publikácií nielen svojími znalosťami o rybách, ale taktiež svoju publicistickú činnosť venoval divadlu, knižniciam a čitateľom.

Úspechy a pocty

Jeho meno nesie brnenská mestská knižnica a taktiež jedna z budov Národného divadla. Knihou jeho experimentálnych textov sa vo svojom názve inšpirovalo divadlo Husa na Provázku. V roku 1993 bola založená Spoločnosť Jiřího Mahena, ktorá si zadala za cieľ aktívnu podporu kultúrneho života, ktorá vydáva od roku 1994 časopis Milíř.[4]

Mahenov pamätník na ulici Mahenova 8 v Brne bol vybudovaný v súlade s odkazom pani Karly Mahenovej.

Ako je vidieť, mnoho úspechov sa mu dostalo až po jeho smrti, no na druhej strane je to dobré práve v tom, že sa na neho a jeho odkaz nezabúda.

Zaujímavosti

Často chodil na prázdniny do Juhoslávie, trochu do Francúzska, no často navštevoval aj Slovensko, ku ktorému mal mimoriadne vrelý vzťah.

Ako knihovník sa Mahen snažil, aby sa knižnica naozaj venovala čitateľom a činila literatúru prístupnejšou a viac dosiahnuteľnou pre bežných ľudí. Mal nastavenú dvojhodinovú otváraciu dobu, štyrikrát týždenne, kde si mohli vybrať medzi 13 000 zväzkami. Jiří Mahen bol jeden z prvých knihovníkov, ktorí trvali na vedení predmetového katalógu. Aj on prišiel na možný spôsob zlepšenia knižnice - analýzou, ktorú robil: v prvom rade medzi čitateľmi, ale na druhej strane aj medzi samotnými regálmi. Zisťoval, ktoré knihy sú požičiavané najviac, a ktoré naopak zase nie. Podľa toho sa aj snažil organizovať svoj knižný fond. 

Externé zdroje

Knihovna Jiřího Mahena v Brně. Jiří Mahen. [cit. 10.5.2019]. Dostupné z[1]
Kolektív autorov: PANORAMA ČESKÉ LITERATURY, vydalo naklad. Rubico, Olomouc, 1994, 1. vydání, ISBN: 80-85839-04-0
MAHEN, Jiří. Mahen: k 50. výročí úmrtí Jiřího Mahena. Brno: Knihovna J. Mahena, 1989. Dostupné také z: [2]
MAHEN, Jiří. Janošík: drama. 3., nezměn. vyd. Pacov: Plaček, [1919]. Sklizeň. Dostupné také z: [3]
POSPÍŠILOVÁ, Kateřina. Dvě významná výročí v Knihovně Jiřího Mahena v Brně. Ikaros, 2007, 11(12) [cit. 10.5.2019].

Citácie

 

  1. Matričný záznam o narodení a krste evanjelickej cirkvi Čáslav. Dostupné z: http://ebadatelna.soapraha.cz/d/8377/218
  2. Jiří Mahen, mestská knižnica Jiřího Mahena v Brne. Dostupné z: https://www.kjm.cz/zivotopis-jiri-mahen
  3. Jiří Mahen spáchal sebevraždu. Lidové noviny. 23. 5. 1939, s. 3. Dostupné online z: http://www.digitalniknihovna.cz/mzk/view/uuid:34f9f260-066a-11df-ba41-000d606f5dc6?page=uuid:fbc3d570-faba-11de-b4d7-000d606f5dc6
  4. Knihovna Jiřího Mahena v Brne: Milíř. Dostupné z: https://www.kjm.cz/milir