Normativní etika
Autor : KNIŠKOVÁ Ivana
Kľúčové slová : etika, informácie, užívateľ, norma
Súvisiace pojmy :
podriadené - morálka, morálne hodnoty - priateľstvo, náboženstvo, viera
nadriadené - sociálna veda, intelekt, teológia,
Charakteristika
Normatívna etika vychádza zo základných etických princípov a pojmov. Je to súbor pravidiel (noriem) a teórií o hodnotení ľudského správania. S ich pomocou hodnotíme a zatrieďujeme konané skutky a správanie ľudí na eticky správne a nesprávne.1
Stručná charakteristika: „Klasifikácia zo západnej filozofie, ktorá sa snaží odvodiť svoj štandard toho, čo je dobré a zlé zo subjektívne interpretovaného sociálneho správania.“2
Rozdelenie
1. Etika morálneho, prirodzeného cítenia. Ide o normy, ktorými sa riadime v prirodzenom živote. Pričom morálka vyjadruje mrav. Používa sa na označenie normatívnej regulácie správania ľudí, ich mravov, predstáv o dobre a zle, ich reálneho morálneho sveta. Obsah morálky tvoria normy správania sa, motívy konania, kritéria morálneho konania, morálne hodnoty, formy medziľudských vzťahov. Je založená na „nepísaných“ zákonoch, ktoré sa ale spravidla dodržiavajú s väčšou dôslednosťou ako zákony písané.
2. Kritické myslenie - politicko - vedecké kritéria, ktoré sa používajú pri rozhodovaní.3
Definícia kritického myslenia nie je jednotná, ale väčšina vedcov sa zhoduje na tom, že myslenie ja najvyššou formou poznávania a jej podstatou je mentálna manipulácia so slovami a predstavami zameraná na tvorenie pojmov, riešenie problémov a rozhodovanie. Podstatu kritického myslenia pochopíme ľahšie vďaka porovnaniu s nekritickým (bežným) myslením.
Jednou z množstva definícii je : " Intelektuálne dôsledný proces aktívnej a zručnej aplikácie, analýzy, syntézy získaných informácií, zámerná aplikácia vyšších myšlienkových procesov."
Kritické myslenie sa opiera o argumenty. Tieto obsahujú tri základné zložky: tvrdenie (hlavnú myšlienku), dôvody (zdôvodnenie tvrdenia), dôkazy na podporu každého dôvodu. Dobré argumenty pripúšťajú aj protiargumenty, ktoré však dobrý mysliteľ buď vyvráti, alebo akceptuje.
Súvisiace
Teologická etika - za najvyššiu požiadavku sa považuje slúžiť božej vôli. Zdôrazňuje však aj úlohu premýšľať nad životom a ukázať ako má vyzerať patričné konanie.4
Deontologická etika - považuje konanie za morálne správne vtedy, ak sa pridržiava maxím, v ktorých je samé dobro. Deontologická a teologická etika spolu samozrejme súvisia. Prvá zmieňovaná teória zdôrazňuje pojmy povinnosti, čo je správne a čo zlé, zatiaľ čo druhá zmieňovaná teória kladie dôraz na dobro vzácne a želateľné. Deontologické teórie uvádzajú formálne alebo relačné kritéria, ako je rovnosť a nestrannosť; naopak teologické poskytujú materiálne alebo vecné kritériá, ako napríklad šťastie a radosť.5
Utilitarizmus - považuje za najvyššiu morálnu požiadavku blaho všetkých zúčastnených. Mravné konanie a úsilie o blaženosť. Rôzne druhy utilitarizmu vznikajú v závislosti od toho, či sa pri formulácií kritéria užitočnosti zameriavajú na úžitok pre daný subjekt, pre iných alebo pre spoločnosť ako celok. Býva i základom chápania funkcií štátu a práva.
Egoistická etika - považuje za najvyššiu požiadavku blaho len vo vlastnom záujme.6
Použitá literatúra
Slovník cudzích slov. Praha: Encyklopedický dom, 1998. 366 s. ISBN 80-901647-8-1.
Prof. MUDr. Eva Grey, PhD, Základné etické pojmy a princípy. [online] 2012 , dostupné na WWW <http://www.socprac8.sk>
GOWDY, Larry Neal, Normative ethics. [online] 2013, dostupné na WWW <http://www.ethicsmorals.com/ethicsnormative.html>
THE EDITORS of Encyclopeadia Britannica. Encyclopeadia Britannica. [online]. 1864 - 2014 [cit. 2014-07-03]. Dostupné z:http://www.britannica.com/EBchecked/topic/418412/normative-ethics
LOHSE, Eduard. Teologická etika Nového Zákona. Bratislava: Serafín, 2008. ISBN ISBN 80-808107-26.
