Biometrie
Autor: Zuzana Kunová
Kľúčové slová: identifikácia, autentizácia, biometrický údaj
Synonymá: biometrika
Súvisiace pojmy:
nadradené: identifikácia, verifikácia, bezpečnostný systém
podradené: daktyloskopia,
Definícia
Pojem biometria vznikol spojením gréckych slov bios (život) a metron (merítko), takže doslovný preklad je "meranie života". Ide o "automatizované rozpoznávanie ľudských jedincov na základe ich charakteristických anatomických a behaviorálnych rysov",[1] biometrických údajov. Toto rozpoznávanie je možné vďaka interakcii technológií, ľudskej fyziológie a psychológie. Aplikuje sa pri popise vlastností alebo procesu identifikácie či verifikácie človeka elektronickým prístrojom. Poznáme dva typy biometrie, pasívnu a aktívnu. Pri pasívnej sa nevyžaduje aktívna účasť osoby, ktorú identifikujeme (napr. rozpoznávanie tváre), aktívna si kvôli zvýšeniu efektivity určitý druh aktivity vyžaduje (napr. odtlačok prsta).
Rovnaký pojem sa používa aj v biológii a biomedicíne, no v týchto oblastiach predstavuje štatistickú analýzu dát a výpočty z oblasti biológie a medicíny, bioštatistiku.
Biometrické údaje
Biometrické údaje by mali spĺňať určité vlastnosti pre to, aby mohla byť biometria aplikovateľná na väčšinovú populáciu. Ich žiadúce znaky sú:
- univerzálnosť (každá osoba by mala mať tento znak)
- jedinečnosť (nemôže byť rovnaké u žiadnych dvoch ľudí)
- stálosť (nemenný v čase)
- merateľnosť (znaky môžu byť kvantitatívne merané)
- prípustnosť (ľudia musia byť ochotní poskytnúť)
- realizovateľnosť (dosiahnuteľná identifikačná presnosť)
- obchádzateľnosť (zložitosť sfalšovania) [2]
Charakteristické rysy, ktoré úplne alebo čiastočne spĺňajú vyššie zmienené znaky sa delia do dvoch skupín, a to:
1. Anatomické (fyzické statické) vlastnosti:
- odtlačok prstu
- tvár
- dúhovka oka
- sietnica oka
- geometria ruky
- dlaň
- termogram tváre/ruky
- dentálny obraz
- podpis (statická forma)
- tvar ucha
- snímok nechtu
- DNA
2. Behaviorálne (dynamické) vlastnosti:
- hlas/reč
- mimika tváre a pohyby pier
- podpis (dynamická forma)
- dynamika stlačenia kláves
- chôdza [1]
Princíp a využitie
Biometrické identifikačné bezpečnostné systémy bývajú využívané najmä vo vládnych organizáciách, armádnych agentúrach, väzniciach, pri medzinárodnej hraničnej kontrole, pri presadzovaní práva či v bankomatoch a bankách, no postupne prechádzajú aj do súkromného sektoru (napr. odomknutie elektronického zariadenia tvárou/odtlačkom prstu).
Výhody/nevýhody
Poznámky
Zdroje
- Biometrics: the body's keys. Military & Aerospace Electronics [online]. 2003, vol. 14, issue 12, s. 17-22 [cit. 2014-05-24]. Dostupné z: http://search.ebscohost.com.ezproxy.muni.cz/login.aspx?direct=true&db=a9h&AN=11698809&lang=cs&site=ehost-live
- DRAHANSKÝ, Martin a Filip ORSÁG. Biometrie. 1. vyd. [Brno: M. Drahanský], 2011, 294 s. ISBN 978-80-254-8979-6.
- JAIN, Anil K., Ruud M. BOLLE a Sharath PAKANTI. Biometrics: personal identification in networked society. 1. print. New York, NY: Springer, 2006. ISBN 978-038-7285-399.
- NEWMAN, Robert. Security and access control using biometric technologies. 1st ed. Clifton Park, NY: Delmar Cengage Learning, 2009. ISBN 978-143-5441-057.
- RAK, Roman et al. Biometrie a identita člověka ve forenzních a komerčních aplikacích. 1. vyd. Praha: Grada, 2008, 631 s., 32 s. barev. obr. příl. ISBN 978-80-247-2365-5.
- WAYMAN, James L et al. Biometric systems technology, design and performance evaluation. Online-Ausg. London [etc.]: Springer, 2005. ISBN 978-184-6280-641.