Archivář (Archivist)

Z WikiKnihovna
Verze z 12. 5. 2013, 11:59, kterou vytvořil Tatiana Kňazeová (diskuse | příspěvky)
(rozdíl) ← Starší verze | zobrazit aktuální verzi (rozdíl) | Novější verze → (rozdíl)

Autor: Tatiana Kňazeová, absolventka odboru Archivnictví na FF MU


Popis práce

Archivár je odborný zamestnanec archívu.  „Hlavným poslaním archívu je zhromažďovať, triediť, sprístupňovať a uchovávať archiválie pre praktické a vedecké potreby ako inštitúcií tak jednotlivcov. Archívy slúžia správnym a prevádzkovým účelom inštitúcie u ktorej písomnosti vznikli, a taktiež účelom historickej vedy i ďalších vedných odborov.“[1]

Pojem archív má tri významy[2]:

  • archív ako inštitúcia, v ktorej sú uložené a spravované archiválie z vymedzenej zbernej oblasti, v ktorej sídli správa archívu a v ktorej je možné v archiváliách bádať.
  • archív ako súbor vybraných písomností , ktoré vznikli z organickej činnosti konkrétneho úradu, inštitúcie alebo jednotlivca
  • archív ako budova (depozitár) v ktorej sú archiválie uložené

Úlohou archivára je prijímať,  organizovať a uskladňovať písomnú dokumentáciu úradov a inštitúcií spadajúcich do jeho zbernej oblasti, chrániť a dohliadať na správne uskladnenie historických písomností, vykonávať skartáciu (posudzovanie jednotlivých dokumentov a registratúrnych skupín  podľa budúceho významu pre inštitúciu, štát a kultúru a označenie dokumentov prislúchajúcou skartačnou lehotou, čo je doba po ktorej písomnosti budú vyradené a odvezené do zberu, alebo budú znovu posúdené), vytvárať katalógy a sprístupňovať archiválie návštevníkom.

Archívnictvo v Českej republike spadá do správy Ministerstva vnútra ČR, kde je zriadený odbor Archivnictví a spisová služba.[3]

Legislatívnu časť pokrýva Zákon č. 499/2004 Sb., o archivnictví a spisové službě. [4]


Náplň práce

 Archivári z oblastných archívov vykonávajú dozor a skartáciu aj v samotných archívoch inštitúcií spadajúcich do zbernej oblasti, ktoré často nezamestnávajú vysokoškolsky vzdelaného archivára, ale človeka so základnými archivačnými schopnosťami.  Takéto organizácie a firmy majú vlastné archívy z ktorých len tie najvýznamnejšie informácie pre budúcnosť štátu putujú do hlavného archívu, kde sú uskladnené  v správnych podmienkach.

Archivári organizujú neusporiadané zbierky, alebo preorganizovávajú zbierky, ktoré prišli v nevhodnom stave. Základným pravidlom je, že zbierky inštitúcií sa majú držať organickej štruktúry samotnej inštitúcie a do archívnych katalógov sa preberajú aj smernice spisovej služby, ktorá riadi obeh písomností v inštitúciách. V prípade organizovania zbierky archivári vytvárajú katalóg, kde je podrobný popis umiestnenia ktorých dokumentov rozdelený na krabice, v ktorých sa písomnosti v depozitároch nachádzajú.

Je rozdiel medzi archivárom – štátnym pracovníkom a archivárom zamestnaným súkromnou firmou. Taktiež sú na českom trhu firmy poskytujúce archivárske služby, ktoré zamestnávajú archivárov na pozíciu archivár-metodik. Takýto archivári poskytujú svoje znalosti firmám, ktoré sú zo zákona povinné archivovať isté druhy dokumentov, avšak zamestnávať na to špeciálnu osobu nepotrebujú. Medzi náplň práce patrí dohliadanie na dodržovanie štandardov archívnej a spisovej služby, metodické poradenstvo, týmová spolupráca vo vyhľadávaní klientov, analýza potrieb klienta, návrh riešení a ich implementácia.[5]


Povinnosti

 Základné povinnosti archivára sú dohliadať na písomnosti v archíve a organizovať ich. Archivári taktiež obsluhujú bádateľov v študovni archívu (badateľni). Bádatelia často potrebujú pomoc s prečítaním niektorých častí historických písomností, prípadne sa poradiť ako a kde, resp. v ktorých katalógoch, vyhľadávať žiadané informácie. Preto archivári ovládajú aspoň na základnej úrovni nemecký a latinský jazyk, keďže historické písomnosti v českých archívoch sú vo veľkej miere písané nemecky, v menšej latinsky. Archivári sú schopní čítať v rôznych historických písmach používaných na českom území. Veľmi významný je kurent v ktorom je poznamenané veľké množstvo písomností i z 20. storočia. Odborný archivári taktiež odpovedajú na e-mailové požiadavky vyhľadávania vo fondoch , ktoré prichádzajú z rôznych častí sveta a v rôznych jazykoch. Jedná sa o dotazy na vyhľadanie v registroch úmrtí prevažne z obdobia svetových vojen. V oblastných archívoch sa archivári viac zaoberajú poradenstvom a dohľadom nad inštitúciami v ich regióne.

 

Pracovné podmienky sú často fyzicky náročné, preto v minulosti jedna zo základných požiadaviek pre povolanie archivára bola fyzická zdatnosť a pevné zdravie. Archivári často strávia celé dni v depozitoch medzi archiváliami, kde je permanentne udržovaná nízka teplota ideálna pre pretrvanie archiválií. Archiválie sú prašné, často prišli z nevhodných podmienok, kde boli napadnuté škodcami a plesňami, ktoré je nutné odstrániť a ošetriť. Zdvíhanie obrovských kníh, ktoré slúžili ako registre a kde začína takmer každé archívne bádanie, je fyzicky náročné podobne ako aj manipulácia s kartónmi v depozitároch do ktorých sú archiválie ukladané.

 

Kariéra

„Absolventi oboru archivnictví se uplatní ve všech typech státních archivů, v církevních archivech, ve spisovnách veřejných institucí, státních správních úřadů, institucí územní samosprávy a podniků, v knihovnách s historickými fondy, v archivních a dokumentačních pracovištích muzeí, galerií a středisek památkové péče, na vědeckých pracovištích Akademie věd a na vysokých školách.“[6]

 

Všeobecne sa platy archivárov pohybujú v 10. platová triede podľa zákona č. 262/2006 Sb. V nariadení vlády č. 222/2010 Sb., o katalógu prác vo verejných službách a správe v ČR [7] je podrobný popis povinností archivára v rôznych platových triedach. Platová trieda a platový stupeň (dĺžka praxe v odbore) určujú plat archivára. V 10. platovej triede sa plat pohybuje medzi 15 400 – 23 200Kč v hrubej mzde v závislosti od praxe.[8]

 

Vzdelanie

Väčšinou je požadované ukončené vysokoškolské vzdelanie v odbore archívnictva alebo príbuzného odboru, ako je napríklad história a pomocné vedy historické. Občas sa vyskytnú aj inzeráty požadujúce ukončené vzdelanie, stredné či vysoké, humanitného smeru. V Českej republike sa archívnictvo vyučuje na nasledujúcich vysokých školách[9]:

  • Univerzita Karlova v Praze
  • Masarykova univerzita v Brně
  • Univerzita Palackého v Olomouci
  • Univerzita J. E. Purkyně v Ústí nad Labem
  • Univerzita Hradec Králové
  • Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích
  • Univerzita Pardubice


Kompetencie

 Ako na väčšinu pozícií, prax v odbore je považovaná za výhodu, niekedy je to požiadavka. Znalosť práce na PC (MS Office – Word, Excel, Powerpoint, Internet) je nevyhnutná. Ďalšie požiadavky bývajú na flexibilitu a samostatnosť, ochotu vzdelávať sa, vodičský preukaz typu B, manažerské schopnosti, skúsenosti s analýzou problému, spoľahlivosť a komunikačné schopnosti a nakoniec aj schopnosť komunikovať v anglickom jazyku.[10]

 

Profesijné združenia

Česká archivní společnost (ČAS)

Česká archivní společnost (ČAS) je dobrovolné profesné združenie združujúce archivárov (aj dôchodcov), študentov archívnictva a pomocných vied historických a vysokoškolských učiteľov v odbore. Spolok vznikol  4.5.1990 za účelom podpory spolupráce medzi profesionálmi. Pomáha v získavaní, šírení a prehlbovaní poznatkov v odbore. Spolupracuje s podobnými organizáciami v zahraničí a s odborom spisovej služby a archívnictva na MV ČR.[11]

 

Česká informační společnost při Národním archivu České republiky (ČIS)

ČIS je dobrovoľné záujmové združenie občanov so sídlom v Prahe a s poslaním spájať skupinové záujmy v celospoločenskej miere, usmerňovať proces informatizácie a prechod k informačnej spoločnosti. Zahrňuje všetky odbory vnímané ako informačné: dokumentácia, znalostný management, knihovníctvo, archívnictvo, konkurenčné spravodajstvo etc.[12]


Porovnanie českého a zahraničného archívnictva

Jeden z medzníkov kedy sa české archívnictvo začalo uberať iným smerom ako väčšina Európy bol rok 1919, kedy bola v Prahe zriadená vysoká škola archívna, z ktorej vychádzali všetci vtedajší archivári. To viedlo po druhej svetovej vojne k zakladaniu archívnych katedier na vysokých školách. V zahraničí sa archívnictvo uberalo od začiatku iným smerom. Archívnictvo sa nezvyklo a stále nezvykne vyučovať ako samostatný odbor. Archivármi sa stávali absolventi vysokoškolského štúdia iného druhu, hlavne rôznych historických zameraní. Francúzska Ecole des Chartes  prijímala iba absolventov bakalárskeho štúdia mladších ako 24 rokov. str.99 Rakúsky Institut für österreichische  Geschichtforschung prijímal iba záujemcov s vysokými jazykovými schopnosťami a dobrou znalosťou dejín. str.100 Štúdium archívnictva v zahraničí bývalo a stále je doplňujúce štúdium po získaní titulu z iného odboru. Rozdiely sa najviac prejavujú v súčasnosti, kedy sa štúdium archívnictva v Českej republike od minulých rokov takmer nezmenilo zatiaľ čo s nástupom informačnej spoločnosti sa od zahraničných archivárov očakáva absolvovanie odboru na katedre informačných štúdií. V zahraničí vzniká taktiež množstvo centier združujúcich archívnictvo a informačné vedy, ako napríklad CAIS (Centre for Archive and Information Studies[13]) na univerzite v Dundee, alebo na University College London, kde archívnictvo spadá do UCL Department of Information Studies[14].

 Ďalšia nevýhoda, ktorá zo súčasného stavu výuky archívnictva vyplýva, je nadprodukcia kvalifikovaných archivárov, z ktorých mnoho nikdy nenájde uplatnenie v odbore, a primárne obsadzovanie pozícií archivárov vyštudovanými archivármi, ktorí zriedkakedy prinesú do českého archívnictva nové technologické schopnosti a zručnosti.  Software používaný v archívoch napríklad na katalogizáciu je vyvinutý v spolupráci s programátormi, pretože archivári klasickým štúdiom nedostanú potrebné zručnosti.

 Spojenie archívnictva s katedrami informačných štúdií a knihovníctva, prípadne podmienenia archívneho štúdia získaným titulom z odboru informačných štúdií by urýchlilo vývoj archívnictva ako informačnej profesie a prispelo k formovaniu informačnej spoločnosti.

Poznámky

  1. ↑ ŠTOURAČOVÁ, Jiřina. Úvod do archivnictví. 1. vyd. Brno: Masarykova univerzita, 1999, 139 s., str.8, ISBN 8021022167.
  2. ↑ ŠTOURAČOVÁ, Jiřina. Úvod do archivnictví. 1. vyd. Brno: Masarykova univerzita, 1999, 139 s., str.7, ISBN 8021022167.
  3. ↑ Archivnictví: Ministerstvo vnitra ČR. [online]. [cit. 2013-05-12]. Dostupné z: http://www.mvcr.cz/clanek/archivnictvi.aspx
  4. ↑ Česká republika. ZÁKON 499 ze dne 30. června 2004 o archivnictví a spisové službě a o změně některých zákonů. In: Dostupné z: http://www.cesarch.cz/legislat/2004-499.htm
  5. ↑ Archivář-metodik. INKAM [online]. [cit. 2013-05-12]. Dostupné z: http://www.inkam.cz/Kariera/Archivar-metodik.html
  6. ↑ Archivnictví: Uplatnění absolventů studijního oboru. MASARYKOVA UNIVERZITA. [online]. [cit. 2013-05-12]. Dostupné z: http://www.muni.cz/study/fields/2524/graduates_employment
  7. ↑ NAŘÍZENÍ VLÁDY č. 222/2010 Sb., o katalogu prací ve veřejných službách a správě. MINISTERSTVO PRÁCE A SOCIÁLNÍCH VĚCÍ. [online]. [cit. 2013-05-12]. str. 78-80, Dostupné z: http://www.mpsv.cz/files/clanky/8980/Katalog_praci_UZ_1_10_2010.pdf
  8. ↑ Platové tabulky a třídy státních zaměstnanců. FLEK.CZ. [online]. [cit. 2013-05-12]. Dostupné z: http://flek.cz/clanky/dalsi-tipy-a-informace/platove-tabulky-a-tridy-statnich-zamestnancu
  9. ↑ Archivní školy: výuka archivnictví v České republice a zahraničí. [online]. [cit. 2013-05-12]. Dostupné z: http://archivnictvi.euweb.cz/archivni-skoly.html
  10. ↑ Archivář-metodik. INKAM [online]. [cit. 2013-05-12]. Dostupné z: http://www.inkam.cz/Kariera/Archivar-metodik.html
  11. ↑ Česká archivní společnost: O nás. [online]. [cit. 2013-05-12]. Dostupné z: http://www.cesarch.cz/clanky.php?mn=3&kategorie=stranky&key=7191
  12. ↑ Česká informační společnost při Národním archivu ČR. [online]. [cit. 2013-05-12]. Dostupné z: http://cis.cesarch.cz/
  13. ↑ Archival Education, Masters Eegrees in Archives and Records Mangement: Centre for Archive and Information Studies. UNIVERSITY OF DUNDEE. [online]. [cit. 2013-05-12]. Dostupné z: http://www.dundee.ac.uk/cais/
  14. ↑ DIS: Studying Archives and Records Management. UNIVERSITY COLLEGE LONDON. [online]. [cit. 2013-05-12]. Dostupné z: http://www.ucl.ac.uk/infostudies/teaching/programmes/arm/

Zdroje

  1. Archival Education, Masters Eegrees in Archives and Records Mangement: Centre for Archive and Information Studies. UNIVERSITY OF DUNDEE. [online]. [cit. 2013-05-12]. Dostupné z: http://www.dundee.ac.uk/cais/
  2. Archivnictví: Ministerstvo vnitra ČR. [online]. [cit. 2013-05-12]. Dostupné z: http://www.mvcr.cz/clanek/archivnictvi.aspx
  3. Archivář-metodik. INKAM [online]. [cit. 2013-05-12]. Dostupné z: http://www.inkam.cz/Kariera/Archivar-metodik.html
  4. Archivnictví: Uplatnění absolventů studijního oboru. MASARYKOVA UNIVERZITA. [online]. [cit. 2013-05-12]. Dostupné z: http://www.muni.cz/study/fields/2524/graduates_employment
  5. Archivní školy: výuka archivnictví v České republice a zahraničí. [online]. [cit. 2013-05-12]. Dostupné z: http://archivnictvi.euweb.cz/archivni-skoly.html
  6. Česká archivní společnost. [online]. [cit. 2013-05-12]. Dostupné z: http://www.cesarch.cz/
  7. Česká informační společnost při Národním archivu ČR. [online]. [cit. 2013-05-12]. Dostupné z: http://cis.cesarch.cz/
  8. DIS: Studying Archives and Records Management. UNIVERSITY COLLEGE LONDON. [online]. [cit. 2013-05-12]. Dostupné z: http://www.ucl.ac.uk/infostudies/teaching/programmes/arm/
  9. NAŘÍZENÍ VLÁDY č. 222/2010 Sb., o katalogu prací ve veřejných službách a správě. MINISTERSTVO PRÁCE A SOCIÁLNÍCH VĚCÍ. [online]. [cit. 2013-05-12]. Dostupné z: http://www.mpsv.cz/files/clanky/8980/Katalog_praci_UZ_1_10_2010.pdf
  10. Platové tabulky a třídy státních zaměstnanců. FLEK.CZ. [online]. [cit. 2013-05-12]. Dostupné z: http://flek.cz/clanky/dalsi-tipy-a-informace/platove-tabulky-a-tridy-statnich-zamestnancu
  11. ŠTOURAČOVÁ, Jiřina. Úvod do archivnictví. 1. vyd. Brno: Masarykova univerzita, 1999, 139 s. ISBN 8021022167.







Citováno z „https://wiki.knihovna.cz/index.php?title=Archivář_(Archivist)&oldid=31868“