Bibliografie
Autor: Matej Kucharovic
Kľúčové slová: bibliografia, knižničná veda, bibliografický údaj, bibliografický záznam
Synonymá: súpis dokumentov, evidencia dokumentov, zaznamenávanie vydaných prác
Súvisiace pojmy:
nadradené – knižničná veda
podradené – literárne dielo, kniha, literatúra, analytická,enumeratívna, univerzálna, národná, špeciálna, kníhkupecká a medzinárodná bibliografia
Charakteristika
Bibliografia (z gréckeho βιβλιογραφία, biblos znamená kniha a graphein písať [1]) doslova znamená písať knihu. V súčastnosti sa bibliografia zaoberá skôr evidenciou kníh ako ich obsahom a používa sa jednak vo význame popis a súpis dokumentov, a tiež ako pomenovanie disciplíny zameranej na bibliografickú komunikáciu a praktické riešenie problémov výmeny bibliografických údajov.[2]
História
Výraz bibliografia bol v prvých troch storočiach používaný gréckymi spisovateľmi a chápal sa ako ručné kopírovanie kníh. V 12. storočí sa týmto slovo začalo označovať sofistikovanejšie organizovanie a ukladanie kníh. Od 17. storočia je bibliografia systém modernej knižnej evidencie.
Ako prvý použil pomenovanie bibliografia vo význame súpis kníh v roku 1633 vo Francúzsku Gabriel Naudé, tajomník a knihovník kardinála Mazarina, v názve diela Bibliografia politica.[2]
Najväčší rozvoj bibliografie, pokiaľ ide o množstvo a druhy bibliografických diel, nastal od konca 18. stor. V podstate už v tomto období sa začali profilovať základné druhy bibliografie: univerzálna bibliografia, národná bibliografia, špeciálna bibliografia, kníhkupecká bibliografia, medzinárodná bibliografia.[3]
Dnes sa termín bibliografia používa v troch významoch:
1. bibliografia ako veda, ktorá skúma zákonitosti bibliografickej komunikácie, bibliografickej praxe, vytvára systém poznatkov v disciplínach teórie bibliografie, dejín bibliografie a riadenia bibliografie,
2. ako činnosť, ktorá je zameraná na získavanie, spracovanie, uchovávanie a sprístupňovanie bibliografických informácií
3. a ako výsledok bibliografickej činnosti.[3]
Za obdobné typy bibliografie možno považovať aj systematické zoznamy iných než knižných médií, ktoré sa môžu podmienkami líšiť, ale tvorí sa podobne ako klasická knižná bibliografia:
Diskografia - reprodukovaná hudba
Filmografia - filmy
Webliografia - webové stránky (prvé použitie tohto slova je zaznamenané v Oxfordskom anglickom, jún 1995)
Enumeratívna bibliografia
Enumeratívna bibliografia je systematický zoznam kníh a iných diel ako napr. novinové články, je založená na jednotnom faktore ako je autor, predmet, dátum, téma alebo iná vlastnosť. Takouto bibliografiou je zoznam kníh, z ktorých autor čerpal pri písaní vlastného diela, býva zvyčajne uvádzaná na konci knihy, tiež sa ale môže jednať o úplne samostatnú publikáciu venujúcu sa zoznamu kníh a iných diel. Bibliografické práce sú takmer vždy považované za terciárne zdroje.
Knižná v bibliografia zvyčajne obsahuje nasledujúce prvky:
autor
názov diela (sa udáva názov článku a názov časopisu)
vydanie
miesto vydania
vydavateľ
rok vydania
počet strán
ISBN (v prípade časopisu ISSN)
Analytická bibliografia
Analytická bibliografia (tiež kritická bibliografia) študuje produkciu kníh. Kritickú štúdiu literatúry možno rozdeliť na popisnú (tiež fyzickú), historickú a textovú bibliografiu. Popisná bibliografia sa venuje dôkladnému posúdeniu knihy ako fyzického objektu (veľkosť, formát, väzba atď), zatiaľ čo historická bibliografia má širší pohľad na súvislosti v ktorých sa kniha vyrába, najmä tlač a vydavateľstvo. Textová bibliografia je iný názov pre textovú kritiku, ktorá sa snaží rekonštruovať podobu starovekých či stredovekých textov. V prípade sporných variantov sa snažia určiť, ktorá z podôb je pôvodná.
Poznámky
- ↑ RESCH, Jozef : Grécka kultúra v našom jazyku. Bratislava: Iris, 1991. s. 30. ISBN 80-88778-04-2.
- ↑ 2,0 2,1 KATUŠČÁK, Dušan: Chrestomatia k základom bibliografie. [online]. 26/02/2006. s. 5. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z www: <http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf>.
- ↑ 3,0 3,1 KATUŠČÁK, Dušan: Chrestomatia k základom bibliografie. [online]. 26/02/2006. s. 6. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z www: <http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf>.
Literatúra
- BLUM, Rudolf. Bibliographia, an inquiry into its definition and designations. Preložila Mathilde V. Rovelstad. Chicago, Ill.: American Library Association; Folkestone, Kent, England: Dawson, 1980. s. 251. ISBN 0-8389-0146-8.
- KATUŠČÁK, Dušan: Chrestomatia k základom bibliografie. [online]. 26/02/2006. 71 s. [cit. 2012-11-28]. Vyžaduje sa Acrobat Reader. Dostupné z www: <http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf>.
- KATUŠČÁK, Dušan: Informačná výchova: terminologický a výkladový slovník: odbor Knižničná a informačná veda – KATUŠČÁK, Dušan – MATHAEIDESOVÁ, Marta – NOVÁKOVÁ, Marta ... [et al.]. 1. vydanie. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 1998. 375 s. (Terminologický a výkladový slovník; zv. 6.) ISBN 80-08-02818-1.
- RESCH, Jozef : Grécka kultúra v našom jazyku. Bratislava: Iris, 1991. 192 s. ISBN 80-88778-04-2.
