Knihovní systém

Z WikiKnihovna

Autor: Beáta Močiariková

Kľúčové slová: systém, informačný systém, knižničný systém, knižnica

Synonymá:

Súvisiace pojmy: systém, knižnica, automatizácia knižničného systému, automatizácia, 

Nadradené slová: systém


Systém

Je podľa Smetáčka a Vozničku ,,model javu alebo zariadenia, zachycujúceho väzby medzi jeho prvkami spôsobom, ktorý umožňuje predvídať zmeny jedných prvkov alebo ich vzťahov na základe zmien iných prvkov alebo vzťahov medzi nimi," [1] či to môže byť ,,označenie samotného javu alebo zariadenia, ktoré sa dá takýmto spôsobom popísať." [2] Jiří Cejpek systém definuje ako ,,účelovo definovanú množinu prvkov a väzieb medzi nimi, ktoré spoločne určujú vlastnosti celku." [3]

Knižničný systém

Tento pojem sa môže vzťahovať na jednotlivú knižnicu (systém knižnice), alebo na určitú množinu knižníc. ,,V oboch prípadoch sa dá knižničný systém považovať za druh spoločenského informačného systému." [4]

Podľa výkladu TDKIV je knižničný systém vysvetlený dvoma spôsobmi, podľa prvého to je,,abstraktný model jednej knižnice alebo skupiny knižníc, v ktorých prvky predstavujú jednotlivé časti (miesta) knižnice, kde sa realizujú knihovnícke a informačné činnosti a služby, a väzbami medzi prvkami sú vzťahy medzi týmito časťami (miestami)." V tomto prípade sa to vzťahuje viac na štruktúru knižnice vnútornú, teda na jej bibliografickú činnosť, knižničné fondy a katalógy, služby, samotné riadenie a organizáciu knižnice, zatiaľ čo v druhom vysvetlení podľa TDKIV - ,,označenie pre knižnicu, jej časť alebo pre skupinu knižníc, majúcich spoločný cieľ alebo viac cieľov - zhromažďovať, spracovávať a uchovávať knižničné dokumenty a informácie s cieľom poskytovať knihovnícke a informačné služby," [5] - sa to zameriava na spoločenské funkcie knižnice, teda že má plniť svoje informačné, kultúrne a osvetové funkcie.

Vysvetľujúca poučka je tiež v knihe Informačná výchova, kde sa píše, že je to pojem, ktorý ,,sa vzťahuje na abstraktný homomorfný model jednej knižnice alebo určitého súboru knižníc ako reálnych objektov, pričom ich dominantným globálnym cieľom je poskytovanie knižničných služieb viažucich sa na tlačené dokumenty (monografie, seriály, hudobniny, špeciálne dokumenty ap.) alebo iné médiá." [6]

Poučku ponúka tiež výklad z už neplatnej normy, ktorý knižničný systém popisuje ako ,,knižnicu alebo prepojenú skupinu knižníc so všetkými oddeleniami, službami a útvarmi, ktoré spolupracujú rámci určitého územia, určitej tematickej oblasti, alebo pre určitú skupinu užívateľov." [7]

Dekompozícia knižničného systému

Rozumie sa tým definovanie statických a dynamických prvkov systému za účelom charakterizovania knižnice, čo je dôležité pri projektoch či zavádzaní zmien do jednotlivých prvkov systému." [8]

Statické prvky knižničného systému - to sú základné stavebné kamene - napríklad knižnica bez dokumentov a zamestnancov nie je knižnica.

  • Knižné fondy - je to súbor primárnych a sekundárnych dokumentov, ktoré sú opatrené selekčným aparátom, ktorý ďalej tvorí katalógy
  • Zamestnanci knižnice - počet zamestnancov knižnice záleží na tom, aká je veľká, napríklad v knižnici, ktorej fond neprekročí 20 000 zväzkov, pracuje často len jeden knihovník, a to so stredoškolským vzdelaním, nie odborným. V súčasnej dobe sa však postupne na pozície v knižnici dostávajú vyučení knihovníci, teda ľudia s vysokou školou, alebo vyšším odborným vzdelaním.
  • Zariadenie knižnice - patrí sem nábytok, výťahy, orientačný aparát, ale aj údaje o počítačoch a v nich automatizované knihovnícke a iné kancelárske sofwary.
  • Čitatelia - sú jedným z hlavných prvkov, je dôležité poznať štruktúru čitateľov - aké je ich vekové rozloženie či aké majú informačné potreby. [9]

Dynamické prvky knižničného systému - ich súčasťou sú všetky činnosti (procesy) v knižnici. 4 základné procesy sú akvizícia, katalogizácia, organizácia knižničného fondu a knihovnícke služby. [10] Najdôležitejší dynamický prvok (proces) v knižnici sú služby. Mali by byť poskytované všetkým občanom, bez ohľadu na pohlavie, rasu, národnosť, duševné postihnutie či sexuálnu orientáciu. [11]


Okolie systému

Žiadny systém nemôže fungovať a existovať sám, stále ho ovplyvňujú isté faktory, ktorým sa treba prispôsobiť. Medzi vzdialené zložky okolia knihovníckeho systému patrí spoločenskopolitický systém štátu, k najbližším patria financie, ktoré knižnice dostávajú na svoje fungovanie, na nákup dokumentov a na používané informačné technológie, keďže činnosť knižnice by sa stále mala prispôsobovať technologickému vývoju. Patrí sem aj štruktúra populácie - potenciálni užívatelia knižnice. [12]


Automatizovaný knižničný systém

Knižničný informačný systém je obecne podsystém knižnice, ktorý ju má podporovať. Môže byť klasický, kde médiom je papier a databázy sú vo forme kartoték, lístkových katalógov a zoznamov, alebo automatizovaný knižničný systém (integrovaný knižničný systém), kde je médium elektronické a databázy sú vo forme elektronického katalógu. [13]

V automatizovanom knižničnom systéme na každú činnosť (skupinu činností a prác, ktoré sú si obsahovo alebo úzko časovo blízke) existuje samostatný modul, volajú sa preto aj modulové systémy. [14]

Podľa TDKIV je automatizovaný knižničný systém ,, aplikačný software prevádzkového (transakčného) typu, určený k automatizácií procesov realizovaných v knižnici. Obvykle má modulárnu štruktúru: typické moduly sú akvizícia, katalogizácia, OPAC, výpožičky a MVS, správa seriálov. Spravidla obsahuje aj nástroje pre zapojenie do siete knižníc a pre komunikáciu s externým zdrojom." [15]

Automatizácia je stále dôležitejšia. Keďže to, že treba držať krok so svetovým štandardom, si uvedomili všetci, dnes sa tým zaoberajú odborné, vedecké aj verejné knižnice a informačné strediská, aby mohli plniť čoraz náročnejšie požiadavky užívateľov a čiteteľov.

Prístupy k automatizácií knižníc sa menili postupne, spolu s tým, ako sa menilo a rozvíjalo ľudské poznanie. Aby automatizácia bola účelná a plnila, čo má, treba dodržiavať základné princípy, medzi ktoré sa radí:

  • princíp systémového prístupu - znamená riešenie problémov ako celku, ide o podriaďovanie čiastkových problémov a núti to premýšlať, predtým ako začneme riešiť čiastkový problém, aký to bude mať vplyv na systém ako celok,
  • princíp kooperácie a integrácie - v plnej miere sa prejavil v sedemdesiatych rokoch, ide o snahu knižníc vytvoriť globálny svetový informačný systém,
  • princíp normalizácie a štandardizácie - súvisí s kompatibilitou - pokiaľ sú dodržiavané príslušné formy normalizácie a štandardizácie, kompatibilita systémov je väčšia. Bez tohoto princípu nie je možná kooperácia ani integrácia. [16]

V Českej republike je veľmi rozmanitá ponuka automatizovaných knižničných systémov, každá inštitúcia by sa preto mala dobre zoznámiť s celou ponukou a vybrať vhodný integrovaný alebo samostatný automatizovaný knižničný systém.

Niektoré komerčné automatizované knižničné systémy

  • Aleph - moduly systému Aleph:: katalóg, OPAC, výpožičný protokol, akvizícia, seriály, konsorciá. Prídavné (add-on) moduly: ADAM - Aleph Digital Asset Module (popis digitálnych objektov, metadata), ARC - Aleph Reporting Center[17]
  • Clavius - začal vznikať na konci roku 1997 a začiatkom roku 1998 bola dokončená štruktúra a začali sa vyvíjať jednotlivé moduly. Je to priamy následovník systému LANius.Moduly systému Clavius: akvizícia, katalogizácia, evidencia periodík - správa seriálov, audiovizuálne médiá (AV) a elektronické zdroje (EZ), modul rešerší (OPAC), WWW katalóg, výpožičný protokol - služby, detský ONLINE katalóg, zdieľaná katalogizácie, revizía fondu, dispečink študovne a iné.. [18]
  • T-series - typické moduly, producentom je EOSi - Electronic Online Systems International, pôvodne bol vyvinutý spoločnosťou IME pod názvom Tinlib.
  • Advances Rapid Library -moduly napríklad: IPAC- online katalóg , EPCA - evidencia publikačnej činnosti, EPKA - evidencia podkladov pre akreditáciu, REDO - regionálne dokumenty, REOS - regionálne osobnosti , a iné.. [19]
  • Daimon

Systémové knihovníctvo

Táto špecializácia zatiaľ nemá veľkú tradíciu, jej vznik podnietil vývoj informačných technológií a ich príchod do knižníc, čo prišlo s nástupom automatizovaných knižničných systémov. Nedá sa teda zatiaľ jednoznačne definovať povolanie systémový knihovník, dokonca ani samotné pomenovanie nemá jednoznačne definované, často sa tiež používajú pomenovania ako "správca databázy", "správca systému" či "systémový administrátor." [20]

Podľa TDKIV je systémový knihovník ,, knihovník zodpovedný za vývoj a údržbu hardwarového a softwarového vybavenia knižnice a za sprácu automatizovaného knižničného systému. Spravuje techniku zaisťujúcu prístup do elektronických informačných zdrojov; často je zodpovedný tiež za školenie pracovníkov v oblasti využívania informačných technológií, informačných zdrojov a knižničného systému, popr. môže pôsobiť ako webmaster." [21]

V rôznych knižniciach je na nich kladený iný druh požiadaviek, všeobecne sa tu však prelínajú prvky knihovníctva, informačných technológií a managementu. Jeho úlohou je reagovať na zmeny z okolia, zaisťovať, aby stav fondu a databázy odpovedal stavu reality a bol teda stále aktuálny. Medzi jeho hlavné pracovné úlohy okrem toho patrí napríklad import a export dát, špeciálne projekty, konzultácie a školenia kolegov, kontrola prístupových práv, testovanie, manipulácia s dátami v databázi či riešenie komunikácie automatizovaného knižničného systému s ďalšími aplikáciami a systémami. Samozrejme, nie všetky tieto úlohy musí vykonávať sám, systémový knihovník často spolupracuje s inými ľuďmi, najčastejšie s inými pracovníkmi knižnice, IT oddelením knižnice, technickou podporou systému či samotnými užívateľmi knižnice. [22]

Sú tiež diskutované vlastnosti, ktorými by mal systémový knihovník disponovať a autori publikácie The library system, Kochtanek a Matthews [23], zahŕňajú medzi tie dôležité vlastnosti, samozrejme okrem odborných vedomostí, napríklad trpezlivosť, organizovanosť, pozitívny prístup k životu, výborné komunikačné schopnosti či flexibilitu.

V budúcnosti

Nová generácia knižničných systémov, ktoré sa vyznačujú napríklad integrovanou podporou elektronického obsahu, podporou rôznej komunity užívateľov či inteligentnými katalógmi. [24] 

* Trendy vo vývoji knihovních systémů


Poznámky

  1. ↑ SMETÁČEK, Vladimír; VOZNIČKA Vladimír. Práce s informacemi na základních a středních školách: Výkladový slovník. 1.vydanie. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, 1985.
  2. ↑ SMETÁČEK, Vladimír; VOZNIČKA Vladimír. Práce s informacemi na základních a středních školách: Výkladový slovník. 1.vydanie. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, 1985.
  3. ↑ CEJPEK, Jiří. Informace, komunikace a myšlení: úvod do informační vědy. 2. přeprac. vyd. Praha: Karolinum, 2005, 233 s. ISBN 80-246-1037-5.
  4. ↑ MATTHAEIDESOVÁ, Marta; NOVÁKOVÁ Marta; KATUŠČÁK Dušan. Informačná výchova: terminologický a výkladový slovník, odbor knižničná a informačná veda. 1. vyd. Editor Ladislav Ďurič, Viliam S Hotár, Jozef Pastier. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1998, 375 s. Terminologický a výkladový slovník, zv. 6. ISBN 80-080-2818-1.
  5. ↑ ZEMÁNKOVÁ, Ladislava. Knihovní systém. In: KTD: Česká terminologická databáze knihovnictví a informační vědy (TDKIV) [online]. Praha : Národní knihovna ČR, 2003- [cit. 2014-10-14]. Dostupné z:http://aleph.nkp.cz/F/?func=direct&doc_number=000000694&local_base=KTD.
  6. ↑ MATTHAEIDESOVÁ, Marta; NOVÁKOVÁ Marta; KATUŠČÁK Dušan. Informačná výchova: terminologický a výkladový slovník, odbor knižničná a informačná veda. 1. vyd. Editor Ladislav Ďurič, Viliam S Hotár, Jozef Pastier. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1998, 375 s. Terminologický a výkladový slovník, zv. 6. ISBN 80-080-2818-1.
  7. ↑ ZEMÁNKOVÁ, Ladislava. Knihovní systém. In: KTD: Česká terminologická databáze knihovnictví a informační vědy (TDKIV) [online]. Praha : Národní knihovna ČR, 2003- [cit. 2014-10-14]. Dostupné z: http://aleph.nkp.cz/F/?func=direct&doc_number=000000694&local_base=KTD.
  8. ↑ STÖCKLOVÁ, Anna. Dekompozice knihovnického systému. Ústav informačních studií a knihovnictví FF UK v Praze [online]. 2008, s. 9 [cit. 2014-10-26]. Dostupné z: http://texty.jinonice.cuni.cz/
  9. ↑ STÖCKLOVÁ, Anna. Dekompozice knihovnického systému. Ústav informačních studií a knihovnictví FF UK v Praze [online]. 2008, s. 9 [cit. 2014-10-26]. Dostupné z: http://texty.jinonice.cuni.cz/
  10. ↑ STÖCKLOVÁ, Anna. Dekompozice knihovnického systému. Ústav informačních studií a knihovnictví FF UK v Praze [online]. 2008, s. 9 [cit. 2014-10-26]. Dostupné z: http://texty.jinonice.cuni.cz/
  11. ↑ STÖCKLOVÁ, Anna. Služby knihoven – vybrané problémy. Ústav informačních studií a knihovnictví FF UK v Praze [online]. 2008, s. 15 [cit. 2014-10-26]. Dostupné z: http://texty.jinonice.cuni.cz/
  12. ↑ STÖCKLOVÁ, Anna. Dekompozice knihovnického systému. Ústav informačních studií a knihovnictví FF UK v Praze [online]. 2008, s. 9 [cit. 2014-10-26]. Dostupné z: http://texty.jinonice.cuni.cz/
  13. ↑ KADLEC, Zdeněk. Knihovní informační systém (KIS). In: Knihovnické systémy a standardy [online]. 2004 [cit. 2014-10-23]. Dostupné z: http://kisk.phil.muni.cz/vikba10/kis.htm
  14. ↑ KRČÁL, Martin. Knihovnické systémy a standardy (VIKBA10): Knihovní systémy. (z prednášky na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity, 17.10.2014). Brno, 2014.
  15. ↑ KUČEROVÁ, Helena. Automatizovaný knihovní systém. In: KTD: Česká terminologická databáze knihovnictví a informační vědy (TDKIV) [online]. Praha : Národní knihovna ČR, 2003- [cit. 2014-10-23]. Dostupné z: http://aleph.nkp.cz/F/?func=direct&doc_number=000000085&local_base=KTD
  16. ↑ RŮŽIČKA, Jan. Vliv informatizace na knihovnictví. Inflow: information journal [online]. 2010 [cit. 2014-10-23]. Dostupné z: http://www.inflow.cz/vliv-informatizace-na-knihovnictvi
  17. ↑ Aleph. Univerzita Karlova v Praze, Ústav výpočetní techniky [online]. 2014 [cit. 2014-10-23]. Dostupné z: http://aleph.cuni.cz/ALEPH-14.html
  18. ↑ LANius [online]. 2014 [cit. 2014-10-23]. Dostupné z: http://www.clavius.cz/
  19. ↑ T Series: The Information Navigator. Univerzita Karlova v Praze, Ústav výpočetní techniky[online]. 2014 [cit. 2014-10-23]. Dostupné z: http://tseries.cuni.cz/TSERIES-49.html
  20. ↑ RYBÁŘOVÁ, Zuzana. Role systémového knihovníka při zavádění knihovního systému. Ústav informačních studií a knihovnictví FF UK v Praze [online]. 2007, s. 9 [cit. 2014-10-26]. Dostupné z:http://texty.jinonice.cuni.cz/
  21. ↑ PLANKOVÁ, Jindra. Systémový knihovník. In: KTD: Česká terminologická databáze knihovnictví a informační vědy (TDKIV)[online]. Praha : Národní knihovna ČR, 2003- [cit. 2014-10-26].Dostupné z:http://aleph.nkp.cz/F/?func=direct&doc_number=000000740&local_base=KTD.
  22. ↑ RYBÁŘOVÁ, Zuzana. Role systémového knihovníka při zavádění knihovního systému. Ústav informačních studií a knihovnictví FF UK v Praze [online]. 2007, s. 9 [cit. 2014-10-26]. Dostupné z:http://texty.jinonice.cuni.cz/
  23. ↑ KOCHTANEK, Thomas R a Joseph R MATTHEWS. Library information systems: from library automation to distributed information access solutions. Westport, Conn.: Libraries Unlimited, 2002, xii, 287 p. ISBN 15-915-8018-8. v RYBÁŘOVÁ, Zuzana. Role systémového knihovníka při zavádění knihovního systému. Ústav informačních studií a knihovnictví FF UK v Praze [online]. 2007, s. 9 [cit. 2014-10-26]. Dostupné z:http://texty.jinonice.cuni.cz/
  24. ↑ VOJNAR, Martin. Trendy automatizovaných knihovních systémů [online]. 2008 [cit. 23.10.2014]. [z prednášky na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity na predmete Blok expertov, 13.3.2008]. Dostupné z: http://www.slideshare.net/kadlec/trendy-automatizovanch-knihovnch-systm
Citováno z „https://wiki.knihovna.cz/index.php?title=Knihovní_systém&oldid=44538“