Normativní etika: Porovnání verzí
| Řádek 11: | Řádek 11: | ||
---- | ---- | ||
Normatívna etika vychádza zo základných etických[http://wiki.knihovna.cz/index.php/Etika] princípov a pojmov. Je to súbor pravidiel (noriem) a teórií o hodnotení ľudského správania. S ich pomocou hodnotíme a zatrieďujeme konané skutky a správanie ľudí na eticky správne a nesprávne. [2] | Normatívna etika vychádza zo základných etických[http://wiki.knihovna.cz/index.php/Etika] princípov a pojmov. Je to súbor pravidiel (noriem) a teórií o hodnotení ľudského správania. S ich pomocou hodnotíme a zatrieďujeme konané skutky a správanie ľudí na eticky správne a nesprávne. [2] | ||
| + | |||
| + | Stručná charakteristika: „Klasifikácia zo západnej filozofie, ktorá sa snaží odvodiť svoj štandard toho, čo je dobré a zlé zo subjektívne interpretovaného sociálneho správania.“ [[[3]]] | ||
== Rozdelenie == | == Rozdelenie == | ||
---- | ---- | ||
| − | 1. Etika morálneho, prirodzeného cítenia. Ide o normy, ktorými sa riadime v prirodzenom živote. | + | '''1.''' Etika morálneho, prirodzeného cítenia. Ide o normy, ktorými sa riadime v prirodzenom živote. Pričom morálka vyjadrujem mrav. Používa sa na označenie normatívnej regulácie správania ľudí, ich mravov, predstáv o dobre a zle, ich reálneho morálneho sveta. Obsah morálky tvoria normy správania sa, motívy konania, kritéria morálneho konania, morálne hodnoty, formy medziľudských vzťahov. Je založená na „nepísaných“ zákonoch, ktoré sa ale spravidla dodržiavajú s väčšou dôslednosťou ako zákony písané. |
| − | 2. Kritické myslenie - politicko - vedecké kritéria, ktoré sa používajú pri rozhodovaní. [ | + | |
| + | |||
| + | '''2.''' Kritické myslenie - politicko - vedecké kritéria, ktoré sa používajú pri rozhodovaní. [[[4]]] | ||
== Súvisiace == | == Súvisiace == | ||
---- | ---- | ||
| − | Teologická etika - za najvyššiu požiadavku sa považuje slúžiť božej vôli. Zdôrazňuje však aj úlohu premýšľať nad životom a ukázať ako má vyzerať patričné konanie. [ | + | Teologická etika - za najvyššiu požiadavku sa považuje slúžiť božej vôli. Zdôrazňuje však aj úlohu premýšľať nad životom a ukázať ako má vyzerať patričné konanie. [[[5]]] |
| + | |||
| + | Deontologická etika - považuje konanie za morálne správne vtedy, ak sa pridržiava maxím, v ktorých je samé dobro. Deontologická a teologická etika spolu samozrejme súvisia. Prvá zmieňovaná teória zdôrazňuje pojmy povinnosti, čo je správne a čo zlé, zatiaľ čo druhá zmieňovaná teória kladie dôraz na dobro vzácne a želateľné. Deontologické teórie uvádzajú formálne alebo relačné kritéria, ako je rovnosť a nestrannosť; naopak teologické poskytujú materiálne alebo vecné kritériá, ako napríklad šťastie a radosť. [[[6]]] | ||
Utilitarizmus - považuje za najvyššiu morálnu požiadavku blaho všetkých zúčastnených. Mravné konanie a úsilie o blaženosť. | Utilitarizmus - považuje za najvyššiu morálnu požiadavku blaho všetkých zúčastnených. Mravné konanie a úsilie o blaženosť. | ||
| − | Egoistická etika - považuje za najvyššiu požiadavku blaho len vo vlastnom záujme. | + | Egoistická etika - považuje za najvyššiu požiadavku blaho len vo vlastnom záujme. [[[7]]] |
| − | |||
| − | |||
Verze z 25. 12. 2014, 19:02
Autor : KNIŠKOVÁ Ivana
Kľúčové slová : etika, informácie, užívateľ, norma
Súvisiace pojmy : podriadené - informácia, citovanie, cenzúra nadriadené - morálka, etika
Charakteristika
Normatívna etika vychádza zo základných etických[1] princípov a pojmov. Je to súbor pravidiel (noriem) a teórií o hodnotení ľudského správania. S ich pomocou hodnotíme a zatrieďujeme konané skutky a správanie ľudí na eticky správne a nesprávne. [2]
Stručná charakteristika: „Klasifikácia zo západnej filozofie, ktorá sa snaží odvodiť svoj štandard toho, čo je dobré a zlé zo subjektívne interpretovaného sociálneho správania.“ [[[3]]]
Rozdelenie
1. Etika morálneho, prirodzeného cítenia. Ide o normy, ktorými sa riadime v prirodzenom živote. Pričom morálka vyjadrujem mrav. Používa sa na označenie normatívnej regulácie správania ľudí, ich mravov, predstáv o dobre a zle, ich reálneho morálneho sveta. Obsah morálky tvoria normy správania sa, motívy konania, kritéria morálneho konania, morálne hodnoty, formy medziľudských vzťahov. Je založená na „nepísaných“ zákonoch, ktoré sa ale spravidla dodržiavajú s väčšou dôslednosťou ako zákony písané.
2. Kritické myslenie - politicko - vedecké kritéria, ktoré sa používajú pri rozhodovaní. [[[4]]]
Súvisiace
Teologická etika - za najvyššiu požiadavku sa považuje slúžiť božej vôli. Zdôrazňuje však aj úlohu premýšľať nad životom a ukázať ako má vyzerať patričné konanie. [[[5]]]
Deontologická etika - považuje konanie za morálne správne vtedy, ak sa pridržiava maxím, v ktorých je samé dobro. Deontologická a teologická etika spolu samozrejme súvisia. Prvá zmieňovaná teória zdôrazňuje pojmy povinnosti, čo je správne a čo zlé, zatiaľ čo druhá zmieňovaná teória kladie dôraz na dobro vzácne a želateľné. Deontologické teórie uvádzajú formálne alebo relačné kritéria, ako je rovnosť a nestrannosť; naopak teologické poskytujú materiálne alebo vecné kritériá, ako napríklad šťastie a radosť. [[[6]]]
Utilitarizmus - považuje za najvyššiu morálnu požiadavku blaho všetkých zúčastnených. Mravné konanie a úsilie o blaženosť.
Egoistická etika - považuje za najvyššiu požiadavku blaho len vo vlastnom záujme. [[[7]]]
