Bibliografie: Porovnání verzí
| Řádek 15: | Řádek 15: | ||
== Charakteristika == | == Charakteristika == | ||
| − | Bibliografia (z gréckeho βιβλιογραφία, biblos znamená kniha a graphein písať <ref>RESCH, | + | Bibliografia (z gréckeho βιβλιογραφία, biblos znamená kniha a graphein písať <ref>RESCH, Jozef. ''Grécka kultúra v našom jazyku.'' Bratislava: Iris, 1991. s. 30. ISBN 8088778042. </ref>) doslova znamená písať knihu. Podľa Dušana Katuščáka sa „bibliografia v súčastnosti zaoberá skôr evidenciou kníh ako ich obsahom a používa sa jednak vo význame popis a súpis dokumentov, a tiež ako pomenovanie disciplíny zameranej na bibliografickú komunikáciu a praktické riešenie problémov výmeny bibliografických údajov.“<ref name="kat">KATUŠČÁK, Dušan. ''Chrestomatia k základom bibliografie'' [online]. 2006, s. 5. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z: http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf .</ref> |
| Řádek 21: | Řádek 21: | ||
== História == | == História == | ||
| − | Výraz bibliografia bol v prvých troch storočiach používaný gréckymi spisovateľmi a chápal sa ako ručné kopírovanie kníh. V 12. storočí sa týmto slovo začalo označovať sofistikovanejšie organizovanie a ukladanie kníh. Od 17. storočia je bibliografia systém modernej knižnej evidencie. Ako | + | Výraz bibliografia bol v prvých troch storočiach používaný gréckymi spisovateľmi a chápal sa ako ručné kopírovanie kníh. V 12. storočí sa týmto slovo začalo označovať sofistikovanejšie organizovanie a ukladanie kníh. Od 17. storočia je bibliografia systém modernej knižnej evidencie. Ako uvádza Katuščák „prvý, kto použil pomenovanie bibliografia vo význame súpis kníh v roku 1633 vo Francúzsku Gabriel Naudé, tajomník a knihovník kardinála Mazarina, v názve diela Bibliografia politica.“<ref name="ka">KATUŠČÁK, Dušan. ''Chrestomatia k základom bibliografie'' [online]. 2006. s. 4. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z: http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf.</ref> |
| − | + | Ako Katučšák ďalej uvádza „Najväčší rozvoj bibliografie, pokiaľ ide o množstvo a druhy bibliografických diel, nastal od konca 18. stor. V podstate už v tomto období sa začali profilovať základné druhy bibliografie: univerzálna bibliografia, národná bibliografia, špeciálna bibliografia, kníhkupecká bibliografia, medzinárodná bibliografia.“<ref name="katu">KATUŠČÁK, Dušan. ''Chrestomatia k základom bibliografie'' [online]. 2006, s. 6. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z: http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf.</ref> | |
| − | <br/> | + | <br/>Podľa Katuščáka sa termín „bibliografia v dnešnej používa v troch významoch: |
#bibliografia ako veda, ktorá skúma zákonitosti bibliografickej komunikácie, bibliografickej praxe, vytvára systém poznatkov v disciplínach teórie bibliografie, dejín bibliografie a riadenia bibliografie, | #bibliografia ako veda, ktorá skúma zákonitosti bibliografickej komunikácie, bibliografickej praxe, vytvára systém poznatkov v disciplínach teórie bibliografie, dejín bibliografie a riadenia bibliografie, | ||
#ako činnosť, ktorá je zameraná na získavanie, spracovanie, uchovávanie a sprístupňovanie bibliografických informácií | #ako činnosť, ktorá je zameraná na získavanie, spracovanie, uchovávanie a sprístupňovanie bibliografických informácií | ||
| − | #a ako výsledok bibliografickej činnosti.<ref name="katu">KATUŠČÁK, Dušan: Chrestomatia k základom bibliografie | + | #a ako výsledok bibliografickej činnosti.“<ref name="katu">KATUŠČÁK, Dušan: ''Chrestomatia k základom bibliografie'' [online]. 26/02/2006. s. 6. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z www: <http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf>.</ref> |
<br/>Za obdobné typy bibliografie možno považovať aj systematické zoznamy iných než knižných médií, ktoré sa môžu podmienkami líšiť, ale tvorí sa podobne ako klasická knižná bibliografia: | <br/>Za obdobné typy bibliografie možno považovať aj systematické zoznamy iných než knižných médií, ktoré sa môžu podmienkami líšiť, ale tvorí sa podobne ako klasická knižná bibliografia: | ||
| Řádek 70: | Řádek 70: | ||
== Literatúra == | == Literatúra == | ||
| − | *BLUM, Rudolf. Bibliographia, an inquiry into its definition and designations. | + | *BLUM, Rudolf. ''Bibliographia, an inquiry into its definition and designations.'' Folkestone, Kent, England: Dawson, 1980, 251 p. ISBN 0838901468. |
| − | *KATUŠČÁK, Dušan | + | *KATUŠČÁK, Dušan. ''Chrestomatia k základom bibliografie'' [online]. 2006, 71 s. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z: http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf |
| − | *KATUŠČÁK, | + | *MATTHAEIDESOVÁ, Marta, Marta NOVÁKOVÁ, Dušan KATUŠČÁK, Ladislav ĎURIČ, Viliam S. HOTÁR a Jozef PASTIER. ''Informačná výchova: terminologický a výkladový slovník, odbor knižničná a informačná veda.'' 1. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 1998, 375 s. ISBN 8008028181. |
| − | *RESCH, Jozef | + | *RESCH, Jozef. ''Grécka kultúra v našom jazyku.'' Bratislava: Iris, 1991. 192 s. ISBN 8088778042. |
Aktuální verze z 12. 1. 2013, 19:20
Autor: Matej Kucharovic
Kľúčové slová: bibliografia, knižničná veda, bibliografický údaj, bibliografický záznam
Synonymá: súpis dokumentov, evidencia dokumentov, zaznamenávanie vydaných prác
Súvisiace pojmy:
nadradené – knižničná veda
podradené – literárne dielo, kniha, literatúra, analytická,enumeratívna, univerzálna, národná, špeciálna, kníhkupecká a medzinárodná bibliografia
Charakteristika
Bibliografia (z gréckeho βιβλιογραφία, biblos znamená kniha a graphein písať [1]) doslova znamená písať knihu. Podľa Dušana Katuščáka sa „bibliografia v súčastnosti zaoberá skôr evidenciou kníh ako ich obsahom a používa sa jednak vo význame popis a súpis dokumentov, a tiež ako pomenovanie disciplíny zameranej na bibliografickú komunikáciu a praktické riešenie problémov výmeny bibliografických údajov.“[2]
História
Výraz bibliografia bol v prvých troch storočiach používaný gréckymi spisovateľmi a chápal sa ako ručné kopírovanie kníh. V 12. storočí sa týmto slovo začalo označovať sofistikovanejšie organizovanie a ukladanie kníh. Od 17. storočia je bibliografia systém modernej knižnej evidencie. Ako uvádza Katuščák „prvý, kto použil pomenovanie bibliografia vo význame súpis kníh v roku 1633 vo Francúzsku Gabriel Naudé, tajomník a knihovník kardinála Mazarina, v názve diela Bibliografia politica.“[3]
Ako Katučšák ďalej uvádza „Najväčší rozvoj bibliografie, pokiaľ ide o množstvo a druhy bibliografických diel, nastal od konca 18. stor. V podstate už v tomto období sa začali profilovať základné druhy bibliografie: univerzálna bibliografia, národná bibliografia, špeciálna bibliografia, kníhkupecká bibliografia, medzinárodná bibliografia.“[4]
Podľa Katuščáka sa termín „bibliografia v dnešnej používa v troch významoch:
- bibliografia ako veda, ktorá skúma zákonitosti bibliografickej komunikácie, bibliografickej praxe, vytvára systém poznatkov v disciplínach teórie bibliografie, dejín bibliografie a riadenia bibliografie,
- ako činnosť, ktorá je zameraná na získavanie, spracovanie, uchovávanie a sprístupňovanie bibliografických informácií
- a ako výsledok bibliografickej činnosti.“[4]
Za obdobné typy bibliografie možno považovať aj systematické zoznamy iných než knižných médií, ktoré sa môžu podmienkami líšiť, ale tvorí sa podobne ako klasická knižná bibliografia:
- Diskografia - reprodukovaná hudba
- Filmografia - filmy
- Webliografia - webové stránky (prvé použitie tohto slova je zaznamenané v Oxfordskom anglickom, jún 1995)
Enumeratívna bibliografia
Enumeratívna bibliografia je systematický zoznam kníh a iných diel ako napr. novinové články, je založená na jednotnom faktore ako je autor, predmet, dátum, téma alebo iná vlastnosť. Takouto bibliografiou je zoznam kníh, z ktorých autor čerpal pri písaní vlastného diela, býva zvyčajne uvádzaná na konci knihy, tiež sa ale môže jednať o úplne samostatnú publikáciu venujúcu sa zoznamu kníh a iných diel. Bibliografické práce sú takmer vždy považované za terciárne zdroje.
Knižná v bibliografia zvyčajne obsahuje nasledujúce prvky:
- autor
- názov diela (sa udáva názov článku a názov časopisu)
- vydanie
- miesto vydania
- vydavateľ
- rok vydania
- počet strán
- ISBN (v prípade časopisu ISSN)
Analytická bibliografia
Analytická bibliografia (tiež kritická bibliografia) študuje produkciu kníh. Kritickú štúdiu literatúry možno rozdeliť na popisnú (tiež fyzickú), historickú a textovú bibliografiu. Popisná bibliografia sa venuje dôkladnému posúdeniu knihy ako fyzického objektu (veľkosť, formát, väzba atď), zatiaľ čo historická bibliografia má širší pohľad na súvislosti v ktorých sa kniha vyrába, najmä tlač a vydavateľstvo. Textová bibliografia je iný názov pre textovú kritiku, ktorá sa snaží rekonštruovať podobu starovekých či stredovekých textov. V prípade sporných variantov sa snažia určiť, ktorá z podôb je pôvodná.
Poznámky
- ↑ RESCH, Jozef. Grécka kultúra v našom jazyku. Bratislava: Iris, 1991. s. 30. ISBN 8088778042.
- ↑ KATUŠČÁK, Dušan. Chrestomatia k základom bibliografie [online]. 2006, s. 5. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z: http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf .
- ↑ KATUŠČÁK, Dušan. Chrestomatia k základom bibliografie [online]. 2006. s. 4. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z: http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf.
- ↑ 4,0 4,1 KATUŠČÁK, Dušan. Chrestomatia k základom bibliografie [online]. 2006, s. 6. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z: http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf. Chybná citace: Neplatná značka
<ref>; název „katu“ použit vícekrát s různým obsahem
Literatúra
- BLUM, Rudolf. Bibliographia, an inquiry into its definition and designations. Folkestone, Kent, England: Dawson, 1980, 251 p. ISBN 0838901468.
- KATUŠČÁK, Dušan. Chrestomatia k základom bibliografie [online]. 2006, 71 s. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z: http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf
- MATTHAEIDESOVÁ, Marta, Marta NOVÁKOVÁ, Dušan KATUŠČÁK, Ladislav ĎURIČ, Viliam S. HOTÁR a Jozef PASTIER. Informačná výchova: terminologický a výkladový slovník, odbor knižničná a informačná veda. 1. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 1998, 375 s. ISBN 8008028181.
- RESCH, Jozef. Grécka kultúra v našom jazyku. Bratislava: Iris, 1991. 192 s. ISBN 8088778042.
