Bibliografie: Porovnání verzí
| Řádek 6: | Řádek 6: | ||
'''Súvisiace pojmy:''' | '''Súvisiace pojmy:''' | ||
| − | + | <blockquote> | |
''nadradené'' – knižničná veda | ''nadradené'' – knižničná veda | ||
| − | + | </blockquote> <blockquote> | |
''podradené'' – literárne dielo, kniha, literatúra, analytická,enumeratívna, univerzálna, národná, špeciálna, kníhkupecká a medzinárodná bibliografia | ''podradené'' – literárne dielo, kniha, literatúra, analytická,enumeratívna, univerzálna, národná, špeciálna, kníhkupecká a medzinárodná bibliografia | ||
| − | + | </blockquote> | |
| Řádek 21: | Řádek 21: | ||
== História == | == História == | ||
| − | Výraz bibliografia bol v prvých troch storočiach používaný gréckymi spisovateľmi a chápal sa ako ručné kopírovanie kníh. V 12. storočí sa týmto slovo začalo označovať sofistikovanejšie organizovanie a ukladanie kníh. Od 17. storočia je bibliografia systém modernej knižnej evidencie. | + | Výraz bibliografia bol v prvých troch storočiach používaný gréckymi spisovateľmi a chápal sa ako ručné kopírovanie kníh. V 12. storočí sa týmto slovo začalo označovať sofistikovanejšie organizovanie a ukladanie kníh. Od 17. storočia je bibliografia systém modernej knižnej evidencie. Ako prvý použil pomenovanie bibliografia vo význame súpis kníh v roku 1633 vo Francúzsku Gabriel Naudé, tajomník a knihovník kardinála Mazarina, v názve diela Bibliografia politica.<ref name="kat">KATUŠČÁK, Dušan: Chrestomatia k základom bibliografie. [online]. 26/02/2006. s. 5. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z www: <http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf>.</ref> |
| − | |||
| − | Ako prvý použil pomenovanie bibliografia vo význame súpis kníh v roku 1633 vo Francúzsku Gabriel Naudé, tajomník a knihovník kardinála Mazarina, v názve diela Bibliografia politica.<ref name="kat">KATUŠČÁK, Dušan: Chrestomatia k základom bibliografie. [online]. 26/02/2006. s. 5. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z www: <http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf>.</ref> | ||
Najväčší rozvoj bibliografie, pokiaľ ide o množstvo a druhy bibliografických diel, nastal od konca 18. stor. V podstate už v tomto období sa začali profilovať základné druhy bibliografie: univerzálna bibliografia, národná bibliografia, špeciálna bibliografia, kníhkupecká bibliografia, medzinárodná bibliografia.<ref name="katu">KATUŠČÁK, Dušan: Chrestomatia k základom bibliografie. [online]. 26/02/2006. s. 6. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z www: <http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf>.</ref> | Najväčší rozvoj bibliografie, pokiaľ ide o množstvo a druhy bibliografických diel, nastal od konca 18. stor. V podstate už v tomto období sa začali profilovať základné druhy bibliografie: univerzálna bibliografia, národná bibliografia, špeciálna bibliografia, kníhkupecká bibliografia, medzinárodná bibliografia.<ref name="katu">KATUŠČÁK, Dušan: Chrestomatia k základom bibliografie. [online]. 26/02/2006. s. 6. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z www: <http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf>.</ref> | ||
Verze z 28. 11. 2012, 22:02
Autor: Matej Kucharovic
Kľúčové slová: bibliografia, knižničná veda, bibliografický údaj, bibliografický záznam
Synonymá: súpis dokumentov, evidencia dokumentov, zaznamenávanie vydaných prác
Súvisiace pojmy:
nadradené – knižničná veda
podradené – literárne dielo, kniha, literatúra, analytická,enumeratívna, univerzálna, národná, špeciálna, kníhkupecká a medzinárodná bibliografia
Charakteristika
Bibliografia (z gréckeho βιβλιογραφία, biblos znamená kniha a graphein písať [1]) doslova znamená písať knihu. V súčastnosti sa bibliografia zaoberá skôr evidenciou kníh ako ich obsahom a používa sa jednak vo význame popis a súpis dokumentov, a tiež ako pomenovanie disciplíny zameranej na bibliografickú komunikáciu a praktické riešenie problémov výmeny bibliografických údajov.[2]
História
Výraz bibliografia bol v prvých troch storočiach používaný gréckymi spisovateľmi a chápal sa ako ručné kopírovanie kníh. V 12. storočí sa týmto slovo začalo označovať sofistikovanejšie organizovanie a ukladanie kníh. Od 17. storočia je bibliografia systém modernej knižnej evidencie. Ako prvý použil pomenovanie bibliografia vo význame súpis kníh v roku 1633 vo Francúzsku Gabriel Naudé, tajomník a knihovník kardinála Mazarina, v názve diela Bibliografia politica.[2]
Najväčší rozvoj bibliografie, pokiaľ ide o množstvo a druhy bibliografických diel, nastal od konca 18. stor. V podstate už v tomto období sa začali profilovať základné druhy bibliografie: univerzálna bibliografia, národná bibliografia, špeciálna bibliografia, kníhkupecká bibliografia, medzinárodná bibliografia.[3]
Dnes sa termín bibliografia používa v troch významoch:
- bibliografia ako veda, ktorá skúma zákonitosti bibliografickej komunikácie, bibliografickej praxe, vytvára systém poznatkov v disciplínach teórie bibliografie, dejín bibliografie a riadenia bibliografie,
- ako činnosť, ktorá je zameraná na získavanie, spracovanie, uchovávanie a sprístupňovanie bibliografických informácií
- a ako výsledok bibliografickej činnosti.[3]
Za obdobné typy bibliografie možno považovať aj systematické zoznamy iných než knižných médií, ktoré sa môžu podmienkami líšiť, ale tvorí sa podobne ako klasická knižná bibliografia:
- Diskografia - reprodukovaná hudba
- Filmografia - filmy
- Webliografia - webové stránky (prvé použitie tohto slova je zaznamenané v Oxfordskom anglickom, jún 1995)
Enumeratívna bibliografia
Enumeratívna bibliografia je systematický zoznam kníh a iných diel ako napr. novinové články, je založená na jednotnom faktore ako je autor, predmet, dátum, téma alebo iná vlastnosť. Takouto bibliografiou je zoznam kníh, z ktorých autor čerpal pri písaní vlastného diela, býva zvyčajne uvádzaná na konci knihy, tiež sa ale môže jednať o úplne samostatnú publikáciu venujúcu sa zoznamu kníh a iných diel. Bibliografické práce sú takmer vždy považované za terciárne zdroje.
Knižná v bibliografia zvyčajne obsahuje nasledujúce prvky:
- autor
- názov diela (sa udáva názov článku a názov časopisu)
- vydanie
- miesto vydania
- vydavateľ
- rok vydania
- počet strán
- ISBN (v prípade časopisu ISSN)
Analytická bibliografia
Analytická bibliografia (tiež kritická bibliografia) študuje produkciu kníh. Kritickú štúdiu literatúry možno rozdeliť na popisnú (tiež fyzickú), historickú a textovú bibliografiu. Popisná bibliografia sa venuje dôkladnému posúdeniu knihy ako fyzického objektu (veľkosť, formát, väzba atď), zatiaľ čo historická bibliografia má širší pohľad na súvislosti v ktorých sa kniha vyrába, najmä tlač a vydavateľstvo. Textová bibliografia je iný názov pre textovú kritiku, ktorá sa snaží rekonštruovať podobu starovekých či stredovekých textov. V prípade sporných variantov sa snažia určiť, ktorá z podôb je pôvodná.
Poznámky
- ↑ RESCH, Jozef : Grécka kultúra v našom jazyku. Bratislava: Iris, 1991. s. 30. ISBN 80-88778-04-2.
- ↑ 2,0 2,1 KATUŠČÁK, Dušan: Chrestomatia k základom bibliografie. [online]. 26/02/2006. s. 5. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z www: <http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf>.
- ↑ 3,0 3,1 KATUŠČÁK, Dušan: Chrestomatia k základom bibliografie. [online]. 26/02/2006. s. 6. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z www: <http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf>.
Literatúra
- BLUM, Rudolf. Bibliographia, an inquiry into its definition and designations. Preložila Mathilde V. Rovelstad. Chicago, Ill.: American Library Association; Folkestone, Kent, England: Dawson, 1980. s. 251. ISBN 0-8389-0146-8.
- KATUŠČÁK, Dušan: Chrestomatia k základom bibliografie. [online]. 26/02/2006. 71 s. [cit. 2012-11-28]. Vyžaduje sa Acrobat Reader. Dostupné z www: <http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf>.
- KATUŠČÁK, Dušan: Informačná výchova: terminologický a výkladový slovník: odbor Knižničná a informačná veda – KATUŠČÁK, Dušan – MATHAEIDESOVÁ, Marta – NOVÁKOVÁ, Marta ... [et al.]. 1. vydanie. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 1998. 375 s. (Terminologický a výkladový slovník; zv. 6.) ISBN 80-08-02818-1.
- RESCH, Jozef : Grécka kultúra v našom jazyku. Bratislava: Iris, 1991. 192 s. ISBN 80-88778-04-2.
