Creative class: Porovnání verzí
| Řádek 7: | Řádek 7: | ||
==Charakteristika== | ==Charakteristika== | ||
| − | Kreatívna trieda ( creative class) je nová sociálna vrstva definovaná Richardom Floridom, ktorý pôsobí ako profesor, je zakladateľom Creative Class Group a je tiež hlavou Martin Prosperity Institute, ktorá sa úspešne etablovala ako: „svetový líder v oblasti urbanizmu.“[1] O problematike kreatívnych tried a rozvoji kreatívnej ekonomiky napísal niekoľko publikácií, medzi najznámejšie patria The Rise of the Creative Class...and how it´s transforming work, leisure community and everyday life, The flight of the Creative Class: The new global competition for talent a Who´s your city? Centrálnou kreatívnou triedou ( core of the creative class) Florida myslí pracovníkov zábavného priemyslu ako hudobníci, umelci, vedci, designéry, architekti, pedagógovia, ktorí majú okolo seba medzikružie, ktoré združuje pracovníkov v zdravotníctve, právnej sfére alebo v obchode. To, čo kreatívnu triedu odlišuje od iných sociálnych vrstiev ( pracovníci vo výrobných odvetviach a v službách) je v prvom rade pracovná náplň. Kreatívna trieda sa pri plnení úloh teší veľkej prispôsobiteľnosti a samospráve , zatiaľ čo manuálne pracujúci sú nútení vykonávať zadané úlohy pokiaľ možno s čo najmenšou odchýlkou. | + | Kreatívna trieda (creative class) je nová sociálna vrstva definovaná Richardom Floridom, ktorý pôsobí ako profesor, je zakladateľom Creative Class Group a je tiež hlavou Martin Prosperity Institute, ktorá sa úspešne etablovala ako: „svetový líder v oblasti urbanizmu.“[1] O problematike kreatívnych tried a rozvoji kreatívnej ekonomiky napísal niekoľko publikácií, medzi najznámejšie patria The Rise of the Creative Class...and how it´s transforming work, leisure community and everyday life, The flight of the Creative Class: The new global competition for talent a Who´s your city? Centrálnou kreatívnou triedou (core of the creative class) Florida myslí pracovníkov zábavného priemyslu ako hudobníci, umelci, vedci, designéry, architekti, pedagógovia, ktorí majú okolo seba medzikružie, ktoré združuje pracovníkov v zdravotníctve, právnej sfére alebo v obchode. To, čo kreatívnu triedu odlišuje od iných sociálnych vrstiev (pracovníci vo výrobných odvetviach a v službách) je v prvom rade pracovná náplň. Kreatívna trieda sa pri plnení úloh teší veľkej prispôsobiteľnosti a samospráve , zatiaľ čo manuálne pracujúci sú nútení vykonávať zadané úlohy pokiaľ možno s čo najmenšou odchýlkou. |
„ Kreatívna trieda je spoločenská vrstva určujúca spoločenské normy dneška. Normy kreatívnej triedy sú však veľmi odlišné od noriem prevládajúcich v minulosti. Kreatívna trieda vyznáva individualitum sebavyjadrenie, otvorenosť a rešpekt voči odlišnostiam. (...) Naviac je kreatívna trieda dominantnou spoločenskou vrstvou aj čo sa týka bohatstva a príjmov. Príslušníci kreatívnej triedy zarábajú v priemere dvakrát viac než príslušníci tried pracujúcich vo výrobe a v službách.“[2] | „ Kreatívna trieda je spoločenská vrstva určujúca spoločenské normy dneška. Normy kreatívnej triedy sú však veľmi odlišné od noriem prevládajúcich v minulosti. Kreatívna trieda vyznáva individualitum sebavyjadrenie, otvorenosť a rešpekt voči odlišnostiam. (...) Naviac je kreatívna trieda dominantnou spoločenskou vrstvou aj čo sa týka bohatstva a príjmov. Príslušníci kreatívnej triedy zarábajú v priemere dvakrát viac než príslušníci tried pracujúcich vo výrobe a v službách.“[2] | ||
| Řádek 13: | Řádek 13: | ||
Typickým znakom kreatívnej triedy je, že jej príslušníci strávia málokedy celý život u jedného zamestnávateľa. Stotožňujú sa skôr so svojou prácou ako so zamestnávateľom a potreba sebavyjadrenia častokrát zatieni finančné potreby. Medzi ďalšie znaky patria: | Typickým znakom kreatívnej triedy je, že jej príslušníci strávia málokedy celý život u jedného zamestnávateľa. Stotožňujú sa skôr so svojou prácou ako so zamestnávateľom a potreba sebavyjadrenia častokrát zatieni finančné potreby. Medzi ďalšie znaky patria: | ||
| + | |||
| + | # Pracovisko bez límcov (no-collar workplace) | ||
| + | # Zážitkový životný štýl | ||
Verze z 22. 5. 2014, 11:33
Autor: Barbora Tvrdoňová
Kľúčové slová: kreatívna trieda, kreatívny index, Richard Florida
Synonymá: kreatívna trieda
Charakteristika
Kreatívna trieda (creative class) je nová sociálna vrstva definovaná Richardom Floridom, ktorý pôsobí ako profesor, je zakladateľom Creative Class Group a je tiež hlavou Martin Prosperity Institute, ktorá sa úspešne etablovala ako: „svetový líder v oblasti urbanizmu.“[1] O problematike kreatívnych tried a rozvoji kreatívnej ekonomiky napísal niekoľko publikácií, medzi najznámejšie patria The Rise of the Creative Class...and how it´s transforming work, leisure community and everyday life, The flight of the Creative Class: The new global competition for talent a Who´s your city? Centrálnou kreatívnou triedou (core of the creative class) Florida myslí pracovníkov zábavného priemyslu ako hudobníci, umelci, vedci, designéry, architekti, pedagógovia, ktorí majú okolo seba medzikružie, ktoré združuje pracovníkov v zdravotníctve, právnej sfére alebo v obchode. To, čo kreatívnu triedu odlišuje od iných sociálnych vrstiev (pracovníci vo výrobných odvetviach a v službách) je v prvom rade pracovná náplň. Kreatívna trieda sa pri plnení úloh teší veľkej prispôsobiteľnosti a samospráve , zatiaľ čo manuálne pracujúci sú nútení vykonávať zadané úlohy pokiaľ možno s čo najmenšou odchýlkou. „ Kreatívna trieda je spoločenská vrstva určujúca spoločenské normy dneška. Normy kreatívnej triedy sú však veľmi odlišné od noriem prevládajúcich v minulosti. Kreatívna trieda vyznáva individualitum sebavyjadrenie, otvorenosť a rešpekt voči odlišnostiam. (...) Naviac je kreatívna trieda dominantnou spoločenskou vrstvou aj čo sa týka bohatstva a príjmov. Príslušníci kreatívnej triedy zarábajú v priemere dvakrát viac než príslušníci tried pracujúcich vo výrobe a v službách.“[2]
Znaky
Typickým znakom kreatívnej triedy je, že jej príslušníci strávia málokedy celý život u jedného zamestnávateľa. Stotožňujú sa skôr so svojou prácou ako so zamestnávateľom a potreba sebavyjadrenia častokrát zatieni finančné potreby. Medzi ďalšie znaky patria:
- Pracovisko bez límcov (no-collar workplace)
- Zážitkový životný štýl
