Hodnotově-senzitivní design: Porovnání verzí
| Řádek 10: | Řádek 10: | ||
Jedná sa o výskum, pri ktorom bolo HCD aplikované v priestoroch vnútornej kancelárie bez okien za použitia širokouhlej plazmy. Napríklad slečna v miestnosti píše vyčerpávajúci report, tak potrebuje prestávku, pozrie sa na plazmu namiesto výhľadu z okna, vráti sa a zasa myšlienky jasne bežia. Namiesto skutočného okna s výhľadom na námestie a prírodu je v kancelárií veľká plazmová obrazovka, ktorá nepretržite zobrazuje vonkajšie scény v reálnom čase. | Jedná sa o výskum, pri ktorom bolo HCD aplikované v priestoroch vnútornej kancelárie bez okien za použitia širokouhlej plazmy. Napríklad slečna v miestnosti píše vyčerpávajúci report, tak potrebuje prestávku, pozrie sa na plazmu namiesto výhľadu z okna, vráti sa a zasa myšlienky jasne bežia. Namiesto skutočného okna s výhľadom na námestie a prírodu je v kancelárií veľká plazmová obrazovka, ktorá nepretržite zobrazuje vonkajšie scény v reálnom čase. | ||
| − | <p style="text-align: justify;"> Je to prospešné a realistické? Tento dizajnový priestor v súčasnosti skúmajú Kahn, Friedman a ich kolegovia pomocou rámca hodnotovo-senzitívneho dizajnu. Vo výskume sa snažili zdôrazniť pár nápadov:</p><p style="text-align: justify;"> </p><p style="text-align: justify;"> Čo sa týka konceptuálneho skúmania, výskumníci vychádzali z psychologickej literatúry, z ktorej vyplývalo, že interakcia aj s minimálnou skutočnou prírodou má blahodarný účinok na psychickú i fyzickú kondíciu človeka. Štúdie dokázali, že aj pohľad na prírodné prostredie dokáže znížiť stres a vybudovať odolnosť. Kahn tak predpokladal, že aj plazma v kancelárií tak dokáže zvýšiť tvorivosť. </p><p style="text-align: justify;"> </p><p style="text-align: justify;"> Ďalej sa vo výskume určovali priami a nepriami podielnikmi. Priami boli tí, ktorí v kancelárií sledovali obraz námestia snímaného kamerou. Nepriami tí, ktorí námestím prechádzali a ich obraz bol premietaný do kancelárií, avšak si toho neboli vedomí. </p><p style="text-align: justify;"> </p><p style="text-align: justify;"> Priami aj nepriami podielnici sa samozrejme skúmali aj empiricky.</p><p style="text-align: justify;">Empirické skúmanie priamych podielnikov spočívalo z fyziologických meraní, preverenia kognitívnych funkcií a kreativity, video meraní (tieto merania obvykle zachytávali pohľad očí a rôzne fyziologické dáta, aby sa dalo určiť, či k pozitívnym účinkom dochádza bezprostredne po pohľade na plazmu premietajúcu prírodu) a 50 minútovým rozhovorom s podielnikom, v ktorom vyjadril svoje skúsenosti.</p><p style="text-align: justify;"> Výsledky ukázali, že účastníci sledovali obrazovku s rovnakou frekvenciou, s akou sledovali okno.</p><p style="text-align: justify;"> </p><p style="text-align: justify;"> Empirické skúmanie nepriamych podielnikov sa týkalo ich pohľadu na súkromie vo verejnom priestore a obsahovalo dotazníkovú anketu pre 750 ľudí prechádzajúcimi námestím a interview.</p><p style="text-align: justify;"> Výsledky priniesli výrazné rozdiely hlavne z hľadiska pohlavia. Najmä ženy vyjadrili obavy nad narušením súkromia kamerami na verejných priestranstvách.</p><p style="text-align: justify;"> </p><p style="text-align: justify;"> Návrh môže pomôcť odhaliť vedcom aj potenciálne konflikty medzi ľudskými hodnotami zapletených do technologických implementácií. Jedná sa napríklad o hodnoty fyzického zdravia a duševnej pohody, ktoré sa zdajú byť čiastočne v rozpore s hodnotami súkromia, občianskeho práva, dôvery a bezpečnosti</p><p style="text-align: justify;"> </p><p style="text-align: justify;"> Tieto koncepčné a empirické výskumy môžu pomôcť formovaniu budúcich technologických vyšetrovaní. Jedna zo zrejmých výprav zahŕňa budovy. Ak by výsledky empirických šetrení i naďalej zodpovedali tým predbežným, ponúka sa tu vodítko pre stavbu budov. Treba však navrhnúť budovy s prírodou v mysli a v pohľade. Inými slovami, nemôžeme beztrestne digitalizovať prírodu a zobrazovať takéto verzie ako náhradu za skutočnosť. Dokonca sa môže nakoniec zničiť originál aj ohroziť fyzické zdravie. Na druhej strane tam, kde nie je žiadny prístup k prírode, dá sa takto aspoň čiastočne zlepšiť psychickú kondíciu. <ref name="NazevPoznamky">FRIEDMAN, Batya, Peter H. KAHN, jr. Alan BORNING. Value Sensitive Design and Information Systems. [online]. (2006) [cit. 2013-10-23]. Dostupné z:http://www.urbansim.org/pub/Research/ResearchPapers/vsd- | + | <p style="text-align: justify;"> Je to prospešné a realistické? Tento dizajnový priestor v súčasnosti skúmajú Kahn, Friedman a ich kolegovia pomocou rámca hodnotovo-senzitívneho dizajnu. Vo výskume sa snažili zdôrazniť pár nápadov:</p><p style="text-align: justify;"> </p><p style="text-align: justify;"> Čo sa týka konceptuálneho skúmania, výskumníci vychádzali z psychologickej literatúry, z ktorej vyplývalo, že interakcia aj s minimálnou skutočnou prírodou má blahodarný účinok na psychickú i fyzickú kondíciu človeka. Štúdie dokázali, že aj pohľad na prírodné prostredie dokáže znížiť stres a vybudovať odolnosť. Kahn tak predpokladal, že aj plazma v kancelárií tak dokáže zvýšiť tvorivosť. </p><p style="text-align: justify;"> </p><p style="text-align: justify;"> Ďalej sa vo výskume určovali priami a nepriami podielnikmi. Priami boli tí, ktorí v kancelárií sledovali obraz námestia snímaného kamerou. Nepriami tí, ktorí námestím prechádzali a ich obraz bol premietaný do kancelárií, avšak si toho neboli vedomí. </p><p style="text-align: justify;"> </p><p style="text-align: justify;"> Priami aj nepriami podielnici sa samozrejme skúmali aj empiricky.</p><p style="text-align: justify;">Empirické skúmanie priamych podielnikov spočívalo z fyziologických meraní, preverenia kognitívnych funkcií a kreativity, video meraní (tieto merania obvykle zachytávali pohľad očí a rôzne fyziologické dáta, aby sa dalo určiť, či k pozitívnym účinkom dochádza bezprostredne po pohľade na plazmu premietajúcu prírodu) a 50 minútovým rozhovorom s podielnikom, v ktorom vyjadril svoje skúsenosti.</p><p style="text-align: justify;"> Výsledky ukázali, že účastníci sledovali obrazovku s rovnakou frekvenciou, s akou sledovali okno.</p><p style="text-align: justify;"> </p><p style="text-align: justify;"> Empirické skúmanie nepriamych podielnikov sa týkalo ich pohľadu na súkromie vo verejnom priestore a obsahovalo dotazníkovú anketu pre 750 ľudí prechádzajúcimi námestím a interview.</p><p style="text-align: justify;"> Výsledky priniesli výrazné rozdiely hlavne z hľadiska pohlavia. Najmä ženy vyjadrili obavy nad narušením súkromia kamerami na verejných priestranstvách.</p><p style="text-align: justify;"> </p><p style="text-align: justify;"> Návrh môže pomôcť odhaliť vedcom aj potenciálne konflikty medzi ľudskými hodnotami zapletených do technologických implementácií. Jedná sa napríklad o hodnoty fyzického zdravia a duševnej pohody, ktoré sa zdajú byť čiastočne v rozpore s hodnotami súkromia, občianskeho práva, dôvery a bezpečnosti</p><p style="text-align: justify;"> </p><p style="text-align: justify;"> Tieto koncepčné a empirické výskumy môžu pomôcť formovaniu budúcich technologických vyšetrovaní. Jedna zo zrejmých výprav zahŕňa budovy. Ak by výsledky empirických šetrení i naďalej zodpovedali tým predbežným, ponúka sa tu vodítko pre stavbu budov. Treba však navrhnúť budovy s prírodou v mysli a v pohľade. Inými slovami, nemôžeme beztrestne digitalizovať prírodu a zobrazovať takéto verzie ako náhradu za skutočnosť. Dokonca sa môže nakoniec zničiť originál aj ohroziť fyzické zdravie. Na druhej strane tam, kde nie je žiadny prístup k prírode, dá sa takto aspoň čiastočne zlepšiť psychickú kondíciu. <ref name="NazevPoznamky">FRIEDMAN, Batya, Peter H. KAHN, jr. Alan BORNING. Value Sensitive Design and Information Systems. [online]. (2006) [cit. 2013-10-23]. Dostupné z: http://www.urbansim.org/pub/Research/ResearchPapers/vsd-and-information-systems.pdf </ref></p><p style="text-align: justify;"> Stručne povedané , táto prípadová štúdia ukazuje, ako hodnotovo-senzitívny dizajn môže pomôcť výskumníkom.</p> |
= Výzkum č. 3 = | = Výzkum č. 3 = | ||
Verze z 24. 10. 2013, 09:20
Obecný popis teorie
Výzkum č. 1
Homeless Young People on Social Network Sites
Výzkum č. 2
Izba s vyhliadkou: použitie plazmy v interiéri kancelárie
Jedná sa o výskum, pri ktorom bolo HCD aplikované v priestoroch vnútornej kancelárie bez okien za použitia širokouhlej plazmy. Napríklad slečna v miestnosti píše vyčerpávajúci report, tak potrebuje prestávku, pozrie sa na plazmu namiesto výhľadu z okna, vráti sa a zasa myšlienky jasne bežia. Namiesto skutočného okna s výhľadom na námestie a prírodu je v kancelárií veľká plazmová obrazovka, ktorá nepretržite zobrazuje vonkajšie scény v reálnom čase.
Je to prospešné a realistické? Tento dizajnový priestor v súčasnosti skúmajú Kahn, Friedman a ich kolegovia pomocou rámca hodnotovo-senzitívneho dizajnu. Vo výskume sa snažili zdôrazniť pár nápadov:
Čo sa týka konceptuálneho skúmania, výskumníci vychádzali z psychologickej literatúry, z ktorej vyplývalo, že interakcia aj s minimálnou skutočnou prírodou má blahodarný účinok na psychickú i fyzickú kondíciu človeka. Štúdie dokázali, že aj pohľad na prírodné prostredie dokáže znížiť stres a vybudovať odolnosť. Kahn tak predpokladal, že aj plazma v kancelárií tak dokáže zvýšiť tvorivosť.
Ďalej sa vo výskume určovali priami a nepriami podielnikmi. Priami boli tí, ktorí v kancelárií sledovali obraz námestia snímaného kamerou. Nepriami tí, ktorí námestím prechádzali a ich obraz bol premietaný do kancelárií, avšak si toho neboli vedomí.
Priami aj nepriami podielnici sa samozrejme skúmali aj empiricky.
Empirické skúmanie priamych podielnikov spočívalo z fyziologických meraní, preverenia kognitívnych funkcií a kreativity, video meraní (tieto merania obvykle zachytávali pohľad očí a rôzne fyziologické dáta, aby sa dalo určiť, či k pozitívnym účinkom dochádza bezprostredne po pohľade na plazmu premietajúcu prírodu) a 50 minútovým rozhovorom s podielnikom, v ktorom vyjadril svoje skúsenosti.
Výsledky ukázali, že účastníci sledovali obrazovku s rovnakou frekvenciou, s akou sledovali okno.
Empirické skúmanie nepriamych podielnikov sa týkalo ich pohľadu na súkromie vo verejnom priestore a obsahovalo dotazníkovú anketu pre 750 ľudí prechádzajúcimi námestím a interview.
Výsledky priniesli výrazné rozdiely hlavne z hľadiska pohlavia. Najmä ženy vyjadrili obavy nad narušením súkromia kamerami na verejných priestranstvách.
Návrh môže pomôcť odhaliť vedcom aj potenciálne konflikty medzi ľudskými hodnotami zapletených do technologických implementácií. Jedná sa napríklad o hodnoty fyzického zdravia a duševnej pohody, ktoré sa zdajú byť čiastočne v rozpore s hodnotami súkromia, občianskeho práva, dôvery a bezpečnosti
Tieto koncepčné a empirické výskumy môžu pomôcť formovaniu budúcich technologických vyšetrovaní. Jedna zo zrejmých výprav zahŕňa budovy. Ak by výsledky empirických šetrení i naďalej zodpovedali tým predbežným, ponúka sa tu vodítko pre stavbu budov. Treba však navrhnúť budovy s prírodou v mysli a v pohľade. Inými slovami, nemôžeme beztrestne digitalizovať prírodu a zobrazovať takéto verzie ako náhradu za skutočnosť. Dokonca sa môže nakoniec zničiť originál aj ohroziť fyzické zdravie. Na druhej strane tam, kde nie je žiadny prístup k prírode, dá sa takto aspoň čiastočne zlepšiť psychickú kondíciu. [1]
Stručne povedané , táto prípadová štúdia ukazuje, ako hodnotovo-senzitívny dizajn môže pomôcť výskumníkom.
Výzkum č. 3
Citácie
- ↑ FRIEDMAN, Batya, Peter H. KAHN, jr. Alan BORNING. Value Sensitive Design and Information Systems. [online]. (2006) [cit. 2013-10-23]. Dostupné z: http://www.urbansim.org/pub/Research/ResearchPapers/vsd-and-information-systems.pdf
