Databázový systém: Porovnání verzí
| Řádek 1: | Řádek 1: | ||
<p style="text-align: justify;">'''Autor: '''Ivana Krištofová</p><p style="text-align: justify;">'''Kľúčové slová: '''dáta, báza dát, schéma, systém riadenia bázy dát</p><p style="text-align: justify;">'''Synonymá: '''databanka, banka údajov, banka dát</p><p style="text-align: justify;">'''Súvisiace pojmy: '''</p><p style="text-align: justify;">''Nadradené: ''[http://wiki.knihovna.cz/index.php?title=Informatika informatika], software, programovanie</p><p style="text-align: justify;">''Podradené:'' databáza, schéma</p> | <p style="text-align: justify;">'''Autor: '''Ivana Krištofová</p><p style="text-align: justify;">'''Kľúčové slová: '''dáta, báza dát, schéma, systém riadenia bázy dát</p><p style="text-align: justify;">'''Synonymá: '''databanka, banka údajov, banka dát</p><p style="text-align: justify;">'''Súvisiace pojmy: '''</p><p style="text-align: justify;">''Nadradené: ''[http://wiki.knihovna.cz/index.php?title=Informatika informatika], software, programovanie</p><p style="text-align: justify;">''Podradené:'' databáza, schéma</p> | ||
== '''Definícia '''<br/> == | == '''Definícia '''<br/> == | ||
| − | <p style="text-align: justify;">Databázové systémy sú definované ako ''"špecifický druh informačného systému, ktorý v sebe zahŕňa súbor navzájom súvisiacich údajov a programového vybavenia umožňujúceho prístup k týmto údajom a manipuláciu s nimi."''''' '''<ref> MATIAŠKO, Karol; VAJSOVÁ, Monika; ZÁBOVSKÝ, Michal: Základy databázových systémov. 1.vyd. Bratislava: EDIS 2008. ISBN 9788080708207 </ref></p><p style="text-align: justify;">Ich úlohou je čo najpresnejšie zachytiť reálne údaje a vzťahy medzi nimi a umožniť uchovávať, riadiť a znovu získavať informácie sústredené podľa nejakého logického kľúča | + | <p style="text-align: justify;">Databázové systémy sú definované ako ''"špecifický druh informačného systému, ktorý v sebe zahŕňa súbor navzájom súvisiacich údajov a programového vybavenia umožňujúceho prístup k týmto údajom a manipuláciu s nimi."''''' '''<ref> MATIAŠKO, Karol; VAJSOVÁ, Monika; ZÁBOVSKÝ, Michal: Základy databázových systémov. 1.vyd. Bratislava: EDIS 2008. ISBN 9788080708207 </ref></p> |
| + | Taktiež je to systém, ktorý zahŕňa technické prostriedky, dáta databázy, programové vybavenie a užívateľov databáz. Keď to celé zjednodušíme, tak sa dá povedať, že databázový systém sa skladá z databázy a systému riadenia bázy dát. | ||
| + | <p style="text-align: justify;">Ich úlohou je čo najpresnejšie zachytiť reálne údaje a vzťahy medzi nimi a umožniť uchovávať, riadiť a znovu získavať informácie sústredené podľa nejakého logického kľúča.<ref> MATIAŠKO, Karol; VAJSOVÁ, Monika; ZÁBOVSKÝ, Michal: Databázové systémy - Databázové technológie a aplikácie. 1.vyd. Bratislava: EDIS 2008. ISBN 9788080708214 </ref> </p><p style="text-align: justify;"></p> | ||
| + | |||
== '''Vývoj databázových systémov''' == | == '''Vývoj databázových systémov''' == | ||
<p style="text-align: justify;">Vývoj databázových systémov postupne prechádzal niekoľkými štádiami. Spočiatku to boli programy určené iba pre jedného používateľa a štruktúry údajov, s ktorými pracovali boli ich súčasťou. Pri každej zmene štruktúry údajov bolo nevyhnutné upraviť program a znova ho kompilovať. Táto technológia bola zdĺhavá, navyše každú úpravu robil samotný programátor. Práve z tohto dôvodu sa postupne vyvinuli programy, v ktorých boli údaje ukladané v samostatných súboroch, teda štruktúra údajov už nebola závislá od aplikačných programov.</p><p style="text-align: justify;">Ďalší dôležitý krok vo vývoji databázových informačných systémov vyvolala požiadavka na zabezpečenie ochrany údajov pri súčasnom prístupe viacerých používateľov k nim v tzv. konkurenčnom prístupe. Každá z požadovaných zmien vytvárala nové podmienky a zásady, ktoré vznikajúci systém musel spĺňať. Spracovávanie údajov prostredníctvom databázových systémov dnes patrí k najrozšírenejším technológiám v oblasti informatiky. Ide o lukratívne odvetvie, a preto mnoho softvérových firiem sa rozhodlo vyvíjať takéto informačné systémy. Vznikajú tak nové technológie, na trhu sa objavujú programové balíky, ktoré poskytujú čoraz viac možností, lákajú zákazníkov príjemným vývojovým prostredím, pretekajú sa v rýchlosti poskytovania údajov ako aj poskytovaní v možností aplikovania svojich služieb v čo najširšej oblasti. Skrátka, vyvinul sa konkurenčný boj medzi firmami. V jeho dôsledku dochádza k rozvoju nových technológií.</p><p style="text-align: justify;">Ochranou vývojových produktov vznikajú aj nepríjemné situácie. Keď bolo treba vymieňať údaje medzi zákazníkmi, ktorí pracovali v rozdielnych databázových prostrediach, dochádzalo k chybám, dokonca v niektorých prípadoch ani nebolo možné načítať údaje založené v jednom programovom systéme prostriedkami iného systému. Zákazníci začali preto uprednostňovať systémy, ktoré poskytovali čo najširšie možnosti manipulácie s údajmi, spracovávanými v iných prostrediach.</p><p style="text-align: justify;">Vývoj a praktické skúsenosti nakoniec viedli k formulovaniu niekoľkých pravidiel, ktorými sa dnes riadia tvorcovia databázových systémov. <ref> MATIAŠKO, Karol; VAJSOVÁ, Monika; ZÁBOVSKÝ, Michal: Databázové systémy a technológie. 1.vyd. Bratislava: STU 2009. ISBN 9788022730358 </ref></p> | <p style="text-align: justify;">Vývoj databázových systémov postupne prechádzal niekoľkými štádiami. Spočiatku to boli programy určené iba pre jedného používateľa a štruktúry údajov, s ktorými pracovali boli ich súčasťou. Pri každej zmene štruktúry údajov bolo nevyhnutné upraviť program a znova ho kompilovať. Táto technológia bola zdĺhavá, navyše každú úpravu robil samotný programátor. Práve z tohto dôvodu sa postupne vyvinuli programy, v ktorých boli údaje ukladané v samostatných súboroch, teda štruktúra údajov už nebola závislá od aplikačných programov.</p><p style="text-align: justify;">Ďalší dôležitý krok vo vývoji databázových informačných systémov vyvolala požiadavka na zabezpečenie ochrany údajov pri súčasnom prístupe viacerých používateľov k nim v tzv. konkurenčnom prístupe. Každá z požadovaných zmien vytvárala nové podmienky a zásady, ktoré vznikajúci systém musel spĺňať. Spracovávanie údajov prostredníctvom databázových systémov dnes patrí k najrozšírenejším technológiám v oblasti informatiky. Ide o lukratívne odvetvie, a preto mnoho softvérových firiem sa rozhodlo vyvíjať takéto informačné systémy. Vznikajú tak nové technológie, na trhu sa objavujú programové balíky, ktoré poskytujú čoraz viac možností, lákajú zákazníkov príjemným vývojovým prostredím, pretekajú sa v rýchlosti poskytovania údajov ako aj poskytovaní v možností aplikovania svojich služieb v čo najširšej oblasti. Skrátka, vyvinul sa konkurenčný boj medzi firmami. V jeho dôsledku dochádza k rozvoju nových technológií.</p><p style="text-align: justify;">Ochranou vývojových produktov vznikajú aj nepríjemné situácie. Keď bolo treba vymieňať údaje medzi zákazníkmi, ktorí pracovali v rozdielnych databázových prostrediach, dochádzalo k chybám, dokonca v niektorých prípadoch ani nebolo možné načítať údaje založené v jednom programovom systéme prostriedkami iného systému. Zákazníci začali preto uprednostňovať systémy, ktoré poskytovali čo najširšie možnosti manipulácie s údajmi, spracovávanými v iných prostrediach.</p><p style="text-align: justify;">Vývoj a praktické skúsenosti nakoniec viedli k formulovaniu niekoľkých pravidiel, ktorými sa dnes riadia tvorcovia databázových systémov. <ref> MATIAŠKO, Karol; VAJSOVÁ, Monika; ZÁBOVSKÝ, Michal: Databázové systémy a technológie. 1.vyd. Bratislava: STU 2009. ISBN 9788022730358 </ref></p> | ||
Verze z 16. 6. 2013, 16:08
Autor: Ivana Krištofová
Kľúčové slová: dáta, báza dát, schéma, systém riadenia bázy dát
Synonymá: databanka, banka údajov, banka dát
Súvisiace pojmy:
Nadradené: informatika, software, programovanie
Podradené: databáza, schéma
Definícia
Databázové systémy sú definované ako "špecifický druh informačného systému, ktorý v sebe zahŕňa súbor navzájom súvisiacich údajov a programového vybavenia umožňujúceho prístup k týmto údajom a manipuláciu s nimi." [1]
Taktiež je to systém, ktorý zahŕňa technické prostriedky, dáta databázy, programové vybavenie a užívateľov databáz. Keď to celé zjednodušíme, tak sa dá povedať, že databázový systém sa skladá z databázy a systému riadenia bázy dát.
Ich úlohou je čo najpresnejšie zachytiť reálne údaje a vzťahy medzi nimi a umožniť uchovávať, riadiť a znovu získavať informácie sústredené podľa nejakého logického kľúča.[2]
Vývoj databázových systémov
Vývoj databázových systémov postupne prechádzal niekoľkými štádiami. Spočiatku to boli programy určené iba pre jedného používateľa a štruktúry údajov, s ktorými pracovali boli ich súčasťou. Pri každej zmene štruktúry údajov bolo nevyhnutné upraviť program a znova ho kompilovať. Táto technológia bola zdĺhavá, navyše každú úpravu robil samotný programátor. Práve z tohto dôvodu sa postupne vyvinuli programy, v ktorých boli údaje ukladané v samostatných súboroch, teda štruktúra údajov už nebola závislá od aplikačných programov.
Ďalší dôležitý krok vo vývoji databázových informačných systémov vyvolala požiadavka na zabezpečenie ochrany údajov pri súčasnom prístupe viacerých používateľov k nim v tzv. konkurenčnom prístupe. Každá z požadovaných zmien vytvárala nové podmienky a zásady, ktoré vznikajúci systém musel spĺňať. Spracovávanie údajov prostredníctvom databázových systémov dnes patrí k najrozšírenejším technológiám v oblasti informatiky. Ide o lukratívne odvetvie, a preto mnoho softvérových firiem sa rozhodlo vyvíjať takéto informačné systémy. Vznikajú tak nové technológie, na trhu sa objavujú programové balíky, ktoré poskytujú čoraz viac možností, lákajú zákazníkov príjemným vývojovým prostredím, pretekajú sa v rýchlosti poskytovania údajov ako aj poskytovaní v možností aplikovania svojich služieb v čo najširšej oblasti. Skrátka, vyvinul sa konkurenčný boj medzi firmami. V jeho dôsledku dochádza k rozvoju nových technológií.
Ochranou vývojových produktov vznikajú aj nepríjemné situácie. Keď bolo treba vymieňať údaje medzi zákazníkmi, ktorí pracovali v rozdielnych databázových prostrediach, dochádzalo k chybám, dokonca v niektorých prípadoch ani nebolo možné načítať údaje založené v jednom programovom systéme prostriedkami iného systému. Zákazníci začali preto uprednostňovať systémy, ktoré poskytovali čo najširšie možnosti manipulácie s údajmi, spracovávanými v iných prostrediach.
Vývoj a praktické skúsenosti nakoniec viedli k formulovaniu niekoľkých pravidiel, ktorými sa dnes riadia tvorcovia databázových systémov. [3]
Poznámky
- ↑ MATIAŠKO, Karol; VAJSOVÁ, Monika; ZÁBOVSKÝ, Michal: Základy databázových systémov. 1.vyd. Bratislava: EDIS 2008. ISBN 9788080708207
- ↑ MATIAŠKO, Karol; VAJSOVÁ, Monika; ZÁBOVSKÝ, Michal: Databázové systémy - Databázové technológie a aplikácie. 1.vyd. Bratislava: EDIS 2008. ISBN 9788080708214
- ↑ MATIAŠKO, Karol; VAJSOVÁ, Monika; ZÁBOVSKÝ, Michal: Databázové systémy a technológie. 1.vyd. Bratislava: STU 2009. ISBN 9788022730358
Použitá literatúra a zdroje
MATIAŠKO, Karol; VAJSOVÁ, Monika; ZÁBOVSKÝ, Michal: Databázové systémy a technológie. 1.vyd. Bratislava: STU 2009. ISBN 9788022730358
MATIAŠKO, Karol; VAJSOVÁ, Monika; ZÁBOVSKÝ, Michal: Základy databázových systémov. 1.vyd. Bratislava: EDIS 2008. ISBN 9788080708207
MATIAŠKO, Karol; VAJSOVÁ, Monika; ZÁBOVSKÝ, Michal: Databázové systémy - Databázové technológie a aplikácie. 1.vyd. Bratislava: EDIS 2008. ISBN 9788080708214
DELIKÁT, Tomáš: Základy databázových systémov. 1.vyd. Bratislava: Delint 2006. ISBN 809694844X
