Pragmatismus: Porovnání verzí
| Řádek 1: | Řádek 1: | ||
'''Autor:''' Katarína Hečková | '''Autor:''' Katarína Hečková | ||
| − | :'''Kľúčové slová:'''pragmatizmus, filozofia | + | :'''Kľúčové slová:''' pragmatizmus, filozofia |
| − | :'''Synonymá:'''--- | + | :'''Synonymá:''' --- |
:'''Súvysejúce pojmy:''' | :'''Súvysejúce pojmy:''' | ||
| − | :''Nadradené :''filozofia 19. a 20. storočia | + | :''Nadradené:'' filozofia 19. a 20. storočia |
| − | :''Podradené :''logika, pravda, abdukcia, teória poznania | + | :''Podradené:'' logika, pravda, abdukcia, teória poznania |
== Definícia pragmatizmu == | == Definícia pragmatizmu == | ||
Pragmatizmus je filozofický smer, ktorý vznikol v sedemdesiatych rokoch devätnásteho storočia v U.S.A., kde vzbudil pomerne veľký ohlas. Do Európy tento filozofický smer začal prenikať až začiatkom dvadsiateho storočia. Podľa pragmatikov zmysel filozofických problémov spočíva v ich praktickom vzťahu k ľudskému životu. Deklarovali že filozofia ako taká by sa nemala zaoberať problémami filozofov ale naopak by sa mala zamerať na problémy bežných ľudí. Podľa pragamtikov v centre by malo byť konanie (grécky pragma). Podľa predstavitelov toho smeru sú naše súdy a pojmy zmysluplné jedine vtedy, ak sú späté s praktickým spôsobom života a ak sú pre tento praktický život aj užitočné. | Pragmatizmus je filozofický smer, ktorý vznikol v sedemdesiatych rokoch devätnásteho storočia v U.S.A., kde vzbudil pomerne veľký ohlas. Do Európy tento filozofický smer začal prenikať až začiatkom dvadsiateho storočia. Podľa pragmatikov zmysel filozofických problémov spočíva v ich praktickom vzťahu k ľudskému životu. Deklarovali že filozofia ako taká by sa nemala zaoberať problémami filozofov ale naopak by sa mala zamerať na problémy bežných ľudí. Podľa pragamtikov v centre by malo byť konanie (grécky pragma). Podľa predstavitelov toho smeru sú naše súdy a pojmy zmysluplné jedine vtedy, ak sú späté s praktickým spôsobom života a ak sú pre tento praktický život aj užitočné. | ||
| Řádek 12: | Řádek 12: | ||
== Hlavný myšlienky - Pierce, Dewey == | == Hlavný myšlienky - Pierce, Dewey == | ||
| − | Už zakladateľ tohto smeru, Charles Sanders Pierce napísal: „The whole function of thought is to produce habits of action“, čo v preklade znamená: „Funkciou myslenia je iba vytvárať návyky pre konanie.“ Teoretický základ tejto filozofie, ako ju definoval Charles Pierce, obsahuje tri základné myšlienky, a to: | + | Už zakladateľ tohto smeru, Charles Sanders Pierce napísal: „The whole function of thought is to produce habits of action“, čo v preklade znamená: „Funkciou myslenia je iba vytvárať návyky pre konanie.“ Teoretický základ tejto filozofie, ako ju definoval Charles Pierce, obsahuje tri základné myšlienky, a to:<br/> |
| − | A)Myslenie musí byť chápané ako dosiahnutie subjektívne psychologického uspokojenia | + | |
| − | B)Pravda má byť definovaná ako to, čo nás vedie k cielu | + | A)Myslenie musí byť chápané ako dosiahnutie subjektívne psychologického uspokojenia<br/> |
| + | |||
| + | B)Pravda má byť definovaná ako to, čo nás vedie k cielu<br/> | ||
| + | |||
C)Veci je treba stotožňovať so súhrnom ich zmyslových alebo praktických dôsledkov | C)Veci je treba stotožňovať so súhrnom ich zmyslových alebo praktických dôsledkov | ||
| + | |||
Významným príspevkom Piercea do oblasti logiky bolo objavenie abdukcie (abjasňujúcej hypotézy), ako tretieho úsudkového módu vedľa dedukcie a indukcie. Ale na rozdiel od indukcie a dedukcie je záver iba pravdepodobný, ale rozširuje poznanie, pretože v myslení vytvára nové ideje a tak umožňuje vznik nových vedeckých koncepcií. | Významným príspevkom Piercea do oblasti logiky bolo objavenie abdukcie (abjasňujúcej hypotézy), ako tretieho úsudkového módu vedľa dedukcie a indukcie. Ale na rozdiel od indukcie a dedukcie je záver iba pravdepodobný, ale rozširuje poznanie, pretože v myslení vytvára nové ideje a tak umožňuje vznik nových vedeckých koncepcií. | ||
Jednou zo základných otázok pragmatizmu je otázka pravdy. Podle Piercea je potrebné pravdu definovat podľa cieľa poznania, teda na základe vzťahu poznania k našim praktickým záujmom. Ide o to, aby jednanie, ktoré vyplýva z určitého poznania, uspokojilo naše priania. Preto se poznanie snaží dosiahnuť pevného presvedčenia. Presvedčenie je to, podľa čoho sme schopný a ochotný jednať. Pevné presvedčenie je také, ktoré má pre nás dobré praktické následky. | Jednou zo základných otázok pragmatizmu je otázka pravdy. Podle Piercea je potrebné pravdu definovat podľa cieľa poznania, teda na základe vzťahu poznania k našim praktickým záujmom. Ide o to, aby jednanie, ktoré vyplýva z určitého poznania, uspokojilo naše priania. Preto se poznanie snaží dosiahnuť pevného presvedčenia. Presvedčenie je to, podľa čoho sme schopný a ochotný jednať. Pevné presvedčenie je také, ktoré má pre nás dobré praktické následky. | ||
Verze z 13. 12. 2010, 17:36
Autor: Katarína Hečková
- Kľúčové slová: pragmatizmus, filozofia
- Synonymá: ---
- Súvysejúce pojmy:
- Nadradené: filozofia 19. a 20. storočia
- Podradené: logika, pravda, abdukcia, teória poznania
Definícia pragmatizmu
Pragmatizmus je filozofický smer, ktorý vznikol v sedemdesiatych rokoch devätnásteho storočia v U.S.A., kde vzbudil pomerne veľký ohlas. Do Európy tento filozofický smer začal prenikať až začiatkom dvadsiateho storočia. Podľa pragmatikov zmysel filozofických problémov spočíva v ich praktickom vzťahu k ľudskému životu. Deklarovali že filozofia ako taká by sa nemala zaoberať problémami filozofov ale naopak by sa mala zamerať na problémy bežných ľudí. Podľa pragamtikov v centre by malo byť konanie (grécky pragma). Podľa predstavitelov toho smeru sú naše súdy a pojmy zmysluplné jedine vtedy, ak sú späté s praktickým spôsobom života a ak sú pre tento praktický život aj užitočné.
Hlavný predstavitelia
Medzi najvýznamnejších predstaviteľov v U.S.A počítame Charlesa Sandersa Piercea (1839 - 1914), ktorý je považovaný za zakladateľa tohto smeru, Wiliama Jamesa (1842 - 1910), Johna Deweyho (1859 - 1952), ktorý je považovaný za hlavného predstaviteľa pragmatizmu. Medzi významných predstaviteľov európskeho pragmatizmu počítame Angličana Ferdinanda C. S. Schillera a Talian Giovanny Papiny. Medzi zástancov pragmatizmu v Čechách patril napríklad aj spisovateľ Karel Čapek a filozof J.L.Schiller.
Hlavný myšlienky - Pierce, Dewey
Už zakladateľ tohto smeru, Charles Sanders Pierce napísal: „The whole function of thought is to produce habits of action“, čo v preklade znamená: „Funkciou myslenia je iba vytvárať návyky pre konanie.“ Teoretický základ tejto filozofie, ako ju definoval Charles Pierce, obsahuje tri základné myšlienky, a to:
A)Myslenie musí byť chápané ako dosiahnutie subjektívne psychologického uspokojenia
B)Pravda má byť definovaná ako to, čo nás vedie k cielu
C)Veci je treba stotožňovať so súhrnom ich zmyslových alebo praktických dôsledkov
Významným príspevkom Piercea do oblasti logiky bolo objavenie abdukcie (abjasňujúcej hypotézy), ako tretieho úsudkového módu vedľa dedukcie a indukcie. Ale na rozdiel od indukcie a dedukcie je záver iba pravdepodobný, ale rozširuje poznanie, pretože v myslení vytvára nové ideje a tak umožňuje vznik nových vedeckých koncepcií. Jednou zo základných otázok pragmatizmu je otázka pravdy. Podle Piercea je potrebné pravdu definovat podľa cieľa poznania, teda na základe vzťahu poznania k našim praktickým záujmom. Ide o to, aby jednanie, ktoré vyplýva z určitého poznania, uspokojilo naše priania. Preto se poznanie snaží dosiahnuť pevného presvedčenia. Presvedčenie je to, podľa čoho sme schopný a ochotný jednať. Pevné presvedčenie je také, ktoré má pre nás dobré praktické následky. Dôležitosť hlavného predstaviteľa Johna Deweyho spočíva v tom, že sa pokúsil presadiť pragmatizmus aj do praktickejšieho života, a to konkrétne do pedagogiky a politiky. Treba poznamenať že jeho učenie určite ovplyvnilo aj jeho štúdium a záujem o psychológiu. Zaoberal sa hlavne teóriou poznania, kde vychádzal z inštrumentalizmu. Podľa neho je poznanie nástrojom úspešného jednania. Pomáha nám zvládnuť situácie a vyriešiť problémy.
Použité zdroje
- 1.DELFOVÁ, Hanna, et al. Lexikón filozofie. Ladislav Kiczko. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. Pragmatizmus, s. 260 - 261. ISBN 80-215-0263-0.
- 2. JOVČUK, M.T.; OJZERMAN, T.I.; ŠČIPANOV, I.J,. Dějiny filosofie. Milena Manová. 2.vyd. Praha : Svoboda, 1976. Pragmatismus, s. 668 -677.
- 3.KUNZMANN, Peter; BURKARD, Franz-Peter; WIEDMANN, Franz. Encyklopedický atlas filosofie. Praha : Lidové noviny, 2001. Pragmatismus, s. 172 - 173. ISBN 80-7106-339-8.
- 4. ŠPRUNK, Karel. O pluralitě filosofií. Distance : Revue pro kritické myšlení [online]. 1998, 4. číslo, [cit. 2010-12-13]. Dostupný z WWW: <http://www.distance.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=6&idc=246&Itemid=57>.
- 5.THAYER, H.S. Britannica.com [online]. c2010 [cit. 2010-12-13]. Pragmatism. Dostupné z WWW: <http://www.britannica.com/EBchecked/topic/473717/pragmatism/68587/Pragmatism-in-Europe>.
