Normativní etika: Porovnání verzí
| (Není zobrazeno 8 mezilehlých verzí od stejného uživatele.) | |||
| Řádek 5: | Řádek 5: | ||
'''Súvisiace pojmy''' : | '''Súvisiace pojmy''' : | ||
| − | ''podriadené'' - | + | ''podriadené'' - morálka, morálne hodnoty - priateľstvo, náboženstvo, teológia |
| − | ''nadriadené'' - | + | ''nadriadené'' - sociálna veda, intelekt, viera |
| − | |||
| − | |||
== Charakteristika == | == Charakteristika == | ||
| Řádek 25: | Řádek 23: | ||
---- | ---- | ||
| − | '''1.''' Etika morálneho, prirodzeného cítenia. Ide o normy, ktorými sa riadime v prirodzenom živote. Pričom morálka | + | '''1.''' Etika morálneho, prirodzeného cítenia. Ide o normy, ktorými sa riadime v prirodzenom živote. Pričom morálka vyjadruje mrav. Používa sa na označenie normatívnej regulácie správania ľudí, ich mravov, predstáv o dobre a zle, ich reálneho morálneho sveta. Obsah morálky tvoria normy správania sa, motívy konania, kritéria morálneho konania, morálne hodnoty, formy medziľudských vzťahov. Je založená na „nepísaných“ zákonoch, ktoré sa ale spravidla dodržiavajú s väčšou dôslednosťou ako zákony písané. |
<br/>'''2.''' Kritické myslenie - politicko - vedecké kritéria, ktoré sa používajú pri rozhodovaní.<sup>3</sup> | <br/>'''2.''' Kritické myslenie - politicko - vedecké kritéria, ktoré sa používajú pri rozhodovaní.<sup>3</sup> | ||
| − | + | <span style="color: rgb(52, 49, 49); font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 16.8999996185303px;">Definícia kritického myslenia nie je jednotná, ale väčšina vedcov sa zhoduje na tom, že myslenie ja najvyššou formou poznávania a jej podstatou je mentálna manipulácia so slovami a predstavami zameraná na tvorenie pojmov, riešenie problémov a rozhodovanie. Podstatu kritického myslenia pochopíme ľahšie vďaka porovnaniu s nekritickým (bežným) myslením. </span> | |
| − | Jednou z množstva definícii je : " I<span style="color: rgb(52, 49, 49); font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 16.8999996185303px;">ntelektuálne dôsledný proces aktívnej a zručnej aplikácie, analýzy, syntézy získaných informácií, </span><span style="color: rgb(52, 49, 49); font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 16.8999996185303px;">zámerná aplikácia vyšších myšlienkových procesov."</span> | + | Jednou z množstva definícii je : " I<span style="color: rgb(52, 49, 49); font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 16.8999996185303px;">ntelektuálne dôsledný proces aktívnej a zručnej aplikácie, analýzy, syntézy získaných informácií, </span><span style="color: rgb(52, 49, 49); font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 16.8999996185303px;">zámerná aplikácia vyšších myšlienkových procesov."</span> |
Kritické myslenie sa opiera o argumenty. Tieto obsahujú tri základné zložky: <span style="color: rgb(52, 49, 49); font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 16.8999996185303px;">tvrdenie (hlavnú myšlienku), </span><span style="color: rgb(52, 49, 49); font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 16.8999996185303px;">dôvody (zdôvodnenie tvrdenia), </span><span style="color: rgb(52, 49, 49); font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 16.8999996185303px;">dôkazy na podporu každého dôvodu. </span><span style="color: rgb(52, 49, 49); font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 16.8999996185303px;">Dobré argumenty pripúšťajú aj protiargumenty, ktoré však dobrý mysliteľ buď vyvráti, alebo akceptuje.</span> | Kritické myslenie sa opiera o argumenty. Tieto obsahujú tri základné zložky: <span style="color: rgb(52, 49, 49); font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 16.8999996185303px;">tvrdenie (hlavnú myšlienku), </span><span style="color: rgb(52, 49, 49); font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 16.8999996185303px;">dôvody (zdôvodnenie tvrdenia), </span><span style="color: rgb(52, 49, 49); font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 16.8999996185303px;">dôkazy na podporu každého dôvodu. </span><span style="color: rgb(52, 49, 49); font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 16.8999996185303px;">Dobré argumenty pripúšťajú aj protiargumenty, ktoré však dobrý mysliteľ buď vyvráti, alebo akceptuje.</span> | ||
| Řádek 39: | Řádek 37: | ||
---- | ---- | ||
| − | Teologická etika - za najvyššiu požiadavku sa považuje slúžiť božej vôli. Zdôrazňuje však aj úlohu premýšľať nad životom a ukázať ako má vyzerať patričné konanie.<sup>4</sup> | + | ''Teologická etika'' - za najvyššiu požiadavku sa považuje slúžiť božej vôli. Zdôrazňuje však aj úlohu premýšľať nad životom a ukázať ako má vyzerať patričné konanie.<sup>4</sup> |
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | + | ''Deontologická etika'' - považuje konanie za morálne správne vtedy, ak sa pridržiava maxím, v ktorých je samé dobro. Deontologická a teologická etika spolu samozrejme súvisia. Prvá zmieňovaná teória zdôrazňuje pojmy povinnosti, čo je správne a čo zlé, zatiaľ čo druhá zmieňovaná teória kladie dôraz na dobro vzácne a želateľné. Deontologické teórie uvádzajú formálne alebo relačné kritéria, ako je rovnosť a nestrannosť; naopak teologické poskytujú materiálne alebo vecné kritériá, ako napríklad šťastie a radosť.<sup>5</sup> | |
| + | ''Utilitarizmus'' - považuje za najvyššiu morálnu požiadavku blaho všetkých zúčastnených. Mravné konanie a úsilie o blaženosť. Rôzne druhy utilitarizmu vznikajú v závislosti od toho, či sa pri formulácií kritéria užitočnosti zameriavajú na úžitok pre daný subjekt, pre iných alebo pre spoločnosť ako celok. Býva i základom chápania funkcií štátu a práva. | ||
| + | ''Egoistická etika ''- považuje za najvyššiu požiadavku blaho len vo vlastnom záujme.<sup>6</sup> | ||
== Použitá literatúra == | == Použitá literatúra == | ||
| Řádek 53: | Řádek 49: | ||
---- | ---- | ||
| − | ''Slovník | + | ''Slovník cizích slov''<span style="color: rgb(0, 0, 0); font-family: arial; font-size: 13px; line-height: 20px;">. 1. vyd. Praha: Tatran, 1996, 366 s. ISBN 80-901-6478-1.</span> |
| − | |||
| − | |||
| − | + | <span style="color: rgb(0, 0, 0); font-family: sans-serif; font-size: 13px; line-height: 19.2000007629395px;"></span>GREY, Eva. ''Základné etické pojmy a princípy.'' [online]. 2012. Dostupné z: <[http://www.socprac8.sk http://www.socprac8.sk]> | |
| − | + | <span style="color: rgb(0, 0, 0); font-family: arial; font-size: 13px; line-height: 20px;">GOWDY, Larry Neal. ''Normative ethics''. [online]. 2013 [cit. 2013-06-13]. Dostupné z:</span>[http://www.ethicsmorals.com/ethicsnormative.html http://www.ethicsmorals.com/ethicsnormative.html] | |
| − | + | <span style="color: rgb(0, 0, 0); font-family: arial; font-size: 13px; line-height: 20px;">THE EDITORS of Encyclopeadia Britannica.'' Encyclopeadia Britannica''. [online]. 1864 - 2014 [cit. 2014-07-03]. Dostupné z:</span>[http://www.britannica.com/EBchecked/topic/418412/normative-ethics http://www.britannica.com/EBchecked/topic/418412/normative-ethics] | |
| − | ORENDÁČ, Peter | + | <span style="color: rgb(0, 0, 0); font-family: arial; font-size: 13px; line-height: 20px;">LOHSE, Eduard. </span>''Teologická etika Nového Zákona''<span style="color: rgb(0, 0, 0); font-family: arial; font-size: 13px; line-height: 20px;">. Bratislava: Serafín, 2008. ISBN ISBN 80-808107-26.</span> |
| + | <div id="citace" class="citaceForm" style="line-height: 20px; margin-top: 20px; color: rgb(0, 0, 0); font-family: arial; font-size: 13px;">ORENDÁČ, Peter. ''Vzťah etickej a náboženskej výchovy''. 1. vyd. Prešov: Metodicko - pedagogické centrum v Prešove, 2007. ISBN ISBN 978-80-8045-476-0.</div><div class="tlacitkaCitace" style="border-top-width: 1px; border-top-style: solid; border-top-color: rgb(214, 214, 214); padding: 10px 0px 0px; margin: 20px 20px 0px 140px; color: rgb(0, 0, 0); font-family: arial; font-size: 13px; line-height: 20px;"><div class="obalTlacitka zkopirovatCitaci" style="float: right;"></div></div> | ||
Aktuální verze z 5. 1. 2015, 15:58
Autor : KNIŠKOVÁ Ivana
Kľúčové slová : etika, informácie, užívateľ, norma
Súvisiace pojmy :
podriadené - morálka, morálne hodnoty - priateľstvo, náboženstvo, teológia
nadriadené - sociálna veda, intelekt, viera
Charakteristika
Normatívna etika vychádza zo základných etických princípov a pojmov. Je to súbor pravidiel (noriem) a teórií o hodnotení ľudského správania. S ich pomocou hodnotíme a zatrieďujeme konané skutky a správanie ľudí na eticky správne a nesprávne.1
Stručná charakteristika: „Klasifikácia zo západnej filozofie, ktorá sa snaží odvodiť svoj štandard toho, čo je dobré a zlé zo subjektívne interpretovaného sociálneho správania.“2
Rozdelenie
1. Etika morálneho, prirodzeného cítenia. Ide o normy, ktorými sa riadime v prirodzenom živote. Pričom morálka vyjadruje mrav. Používa sa na označenie normatívnej regulácie správania ľudí, ich mravov, predstáv o dobre a zle, ich reálneho morálneho sveta. Obsah morálky tvoria normy správania sa, motívy konania, kritéria morálneho konania, morálne hodnoty, formy medziľudských vzťahov. Je založená na „nepísaných“ zákonoch, ktoré sa ale spravidla dodržiavajú s väčšou dôslednosťou ako zákony písané.
2. Kritické myslenie - politicko - vedecké kritéria, ktoré sa používajú pri rozhodovaní.3
Definícia kritického myslenia nie je jednotná, ale väčšina vedcov sa zhoduje na tom, že myslenie ja najvyššou formou poznávania a jej podstatou je mentálna manipulácia so slovami a predstavami zameraná na tvorenie pojmov, riešenie problémov a rozhodovanie. Podstatu kritického myslenia pochopíme ľahšie vďaka porovnaniu s nekritickým (bežným) myslením.
Jednou z množstva definícii je : " Intelektuálne dôsledný proces aktívnej a zručnej aplikácie, analýzy, syntézy získaných informácií, zámerná aplikácia vyšších myšlienkových procesov."
Kritické myslenie sa opiera o argumenty. Tieto obsahujú tri základné zložky: tvrdenie (hlavnú myšlienku), dôvody (zdôvodnenie tvrdenia), dôkazy na podporu každého dôvodu. Dobré argumenty pripúšťajú aj protiargumenty, ktoré však dobrý mysliteľ buď vyvráti, alebo akceptuje.
Súvisiace
Teologická etika - za najvyššiu požiadavku sa považuje slúžiť božej vôli. Zdôrazňuje však aj úlohu premýšľať nad životom a ukázať ako má vyzerať patričné konanie.4
Deontologická etika - považuje konanie za morálne správne vtedy, ak sa pridržiava maxím, v ktorých je samé dobro. Deontologická a teologická etika spolu samozrejme súvisia. Prvá zmieňovaná teória zdôrazňuje pojmy povinnosti, čo je správne a čo zlé, zatiaľ čo druhá zmieňovaná teória kladie dôraz na dobro vzácne a želateľné. Deontologické teórie uvádzajú formálne alebo relačné kritéria, ako je rovnosť a nestrannosť; naopak teologické poskytujú materiálne alebo vecné kritériá, ako napríklad šťastie a radosť.5
Utilitarizmus - považuje za najvyššiu morálnu požiadavku blaho všetkých zúčastnených. Mravné konanie a úsilie o blaženosť. Rôzne druhy utilitarizmu vznikajú v závislosti od toho, či sa pri formulácií kritéria užitočnosti zameriavajú na úžitok pre daný subjekt, pre iných alebo pre spoločnosť ako celok. Býva i základom chápania funkcií štátu a práva.
Egoistická etika - považuje za najvyššiu požiadavku blaho len vo vlastnom záujme.6
Použitá literatúra
Slovník cizích slov. 1. vyd. Praha: Tatran, 1996, 366 s. ISBN 80-901-6478-1.
GREY, Eva. Základné etické pojmy a princípy. [online]. 2012. Dostupné z: <http://www.socprac8.sk>
GOWDY, Larry Neal. Normative ethics. [online]. 2013 [cit. 2013-06-13]. Dostupné z:http://www.ethicsmorals.com/ethicsnormative.html
THE EDITORS of Encyclopeadia Britannica. Encyclopeadia Britannica. [online]. 1864 - 2014 [cit. 2014-07-03]. Dostupné z:http://www.britannica.com/EBchecked/topic/418412/normative-ethics
LOHSE, Eduard. Teologická etika Nového Zákona. Bratislava: Serafín, 2008. ISBN ISBN 80-808107-26.
