Historie e-learningu: Porovnání verzí
| (Nejsou zobrazeny 2 mezilehlé verze od stejného uživatele.) | |||
| Řádek 1: | Řádek 1: | ||
Martin Lunter, UČO 376137 | Martin Lunter, UČO 376137 | ||
| − | '''Pôvod pomenovania e-learning''' Výraz e-learning možno vysvetliť ako spojenie slov electronic (e) a učenie (learning). Toto pomenovanie bolo po prvý raz použité na CBT (Computer Based Training )systems seminári v Los Angeles v roku 1999. Spolu s výrazmi virtual learning a online learning malo zastrešovať všetky činnosti spojené s online interaktívnou a osobnou výučbou, ku ktorej boli použité moderné informačné technológie, či už intranet, extranet, interaktívne CD, interaktívna televízia a iné. Taktiež sa výučba odpútala od pevného miesta a času. Slovo samotné je teda pomerne nové, ale jednotlivé súčasti e-learningu sú samozrejme oveľa staršie. | + | '''Pôvod pomenovania e-learning''' Výraz e-learning možno vysvetliť ako spojenie slov electronic (e) a učenie (learning). Toto pomenovanie bolo po prvý raz použité na CBT (Computer Based Training )systems seminári v Los Angeles v roku 1999. Spolu s výrazmi virtual learning a online learning malo zastrešovať všetky činnosti spojené s online interaktívnou a osobnou výučbou, ku ktorej boli použité moderné informačné technológie, či už intranet, extranet, interaktívne CD, interaktívna televízia a iné. Taktiež sa výučba odpútala od pevného miesta a času. Slovo samotné je teda pomerne nové, ale jednotlivé súčasti e-learningu sú samozrejme oveľa staršie.¹ |
Za jeden z prvých počinov ktorý súvisí s e-learningom bolo zavedenie dištančného korešpondenčného kurzu. Prvým takýmto kurzom bol kurz rýchlopisu,vedený učiteľom Isaacom Pittmanom z Veľkej Británie v roku 1840. | Za jeden z prvých počinov ktorý súvisí s e-learningom bolo zavedenie dištančného korešpondenčného kurzu. Prvým takýmto kurzom bol kurz rýchlopisu,vedený učiteľom Isaacom Pittmanom z Veľkej Británie v roku 1840. | ||
| Řádek 7: | Řádek 7: | ||
[[File:Isaac Pitman.jpg|thumb|left|Isaac Pittman 1840]] | [[File:Isaac Pitman.jpg|thumb|left|Isaac Pittman 1840]] | ||
| − | <br/>Ďaľším podstatným krokom, vôbec prvý raz kedy bola k výučbe použitá technika umožňujúca zobrazovanie otázok a automatické vyhodnocovanie, je vynález mechanického testovacieho zariadenia. Jeho vynálezcom bol profesor Sidney Pressey z Ohio state University. Podľa neho bolo možné veľkú časť učenia sa urýchliť použitím moderných technológií, pretože sú jasne definované a recipročné. Túto myšlienku uviedol do praxe roku 1920, kedy zostrojil automatické zariadenie, pripomínajúce písací stroj s okienkom, v ktorom sa zobrazovali otázky a užívateľ volil správne odpovede pomocou tlačidiel. Na konci testu vznikol výstup v podobe papiera s bodovým ohodnotením. Systém odpovedania sa využíva aktívne a dodnes, pretože veľmi uľahčuje a urýchluje hodnotenie. | + | <br/>Ďaľším podstatným krokom, vôbec prvý raz kedy bola k výučbe použitá technika umožňujúca zobrazovanie otázok a automatické vyhodnocovanie, je vynález mechanického testovacieho zariadenia. Jeho vynálezcom bol profesor Sidney Pressey z Ohio state University. Podľa neho bolo možné veľkú časť učenia sa urýchliť použitím moderných technológií, pretože sú jasne definované a recipročné. Túto myšlienku uviedol do praxe roku 1920, kedy zostrojil automatické zariadenie, pripomínajúce písací stroj s okienkom, v ktorom sa zobrazovali otázky a užívateľ volil správne odpovede pomocou tlačidiel. Na konci testu vznikol výstup v podobe papiera s bodovým ohodnotením. Systém odpovedania sa využíva aktívne a dodnes, pretože veľmi uľahčuje a urýchluje hodnotenie.² |
<br/>Ajkeď boli v prvej polovici dvadsiateho storočia filmy veľmi obľúbené, ich využitie vo výučbe zatiaľ nebolo až také populárne. Toto sa zmenilo s príchodom druhej svetovej vojny, kedy muselo byť vyškolené za veľmi krátke časové obdobie množstvo ľudí. Vojna veľmi urchlila zavedenie technológií do vyučovania, využitie inštruktážnych videí sa dostalo do povedomia širokej verejnosti. | <br/>Ajkeď boli v prvej polovici dvadsiateho storočia filmy veľmi obľúbené, ich využitie vo výučbe zatiaľ nebolo až také populárne. Toto sa zmenilo s príchodom druhej svetovej vojny, kedy muselo byť vyškolené za veľmi krátke časové obdobie množstvo ľudí. Vojna veľmi urchlila zavedenie technológií do vyučovania, využitie inštruktážnych videí sa dostalo do povedomia širokej verejnosti. | ||
| − | Dôležitým krokom vpred bolo zavedenie programovaných inštrukcií Harvardským profesorom Burrhusom Fredericom Skinnerom ktorý sa mimo iného zaoberal aj edukačnými metódami. Programované inštrukcie, kedy je potrebné vyplniť správnu odpoveď do kontextu v ktorom sa nachádza voľné miesto je veľmi obľúbeným prvkom využívaným vo viacerých formách e-learningu. Aj jeho pričinením sa technológie dostávali do vyučovacích procesov v USA, taktiež pomohol riešiť nedostatok učiteľov v Spojených štátoch Amerických práve zvádzaním moderných postupov do vyučovacieho procesu. | + | Dôležitým krokom vpred bolo zavedenie programovaných inštrukcií Harvardským profesorom Burrhusom Fredericom Skinnerom ktorý sa mimo iného zaoberal aj edukačnými metódami. Programované inštrukcie, kedy je potrebné vyplniť správnu odpoveď do kontextu v ktorom sa nachádza voľné miesto je veľmi obľúbeným prvkom využívaným vo viacerých formách e-learningu. Aj jeho pričinením sa technológie dostávali do vyučovacích procesov v USA, taktiež pomohol riešiť nedostatok učiteľov v Spojených štátoch Amerických práve zvádzaním moderných postupov do vyučovacieho procesu.³ |
[[File:Apple II IMG 4218-black.jpg|thumb|right|Apple II]] | [[File:Apple II IMG 4218-black.jpg|thumb|right|Apple II]] | ||
| − | Uvedenie osobných počítačov na trh, Altair 880 nasledovaný spoločnosťou IBM a ich PC a taktiež Apple s počítačom Apple II, ktoré nastalo v roku 1975, posunulo učenie pomocou technológií ešte ďalej. Počítače mali dostatočný výpočtový výkon a konečne boli dosť spoľahlivé aj na vykonávanie didaktických procesov. Využívané boli najmä simulácie a programované inštrukcie. S minimálnymi programovacími znalosťami bolo možné vytvárať jednoduché programy ktoré uľahčovali učenie ale tiež prakticé cvičenia, ktoré značne urýchlili vyučovacie procesy. Dá sa preto povedať že zavedenie počítačov do vyučovacieho procesu nebolo inováciou, ale kompletnou náhradou starých vyučovacích procesov. [[File:Gartner Hype Cycle.svg|thumb|left|Gartner_Hype_Cycle.svg]] Výukové nástroje v deväťdesiatych rokoch pozostávali hlavne zo systémov LMS(learning management systems), kedy si univerzity vytvárali vlastné systémey na aplikáciu informačných technológií do vyučovacieho procesu. Univerzity však neposkytovali svoje vlastné informačné systémy na voľnom trhu, využívali ich len pre vlastné použitie. Na komerčný trh s výukovými informačnými systémami vstúpila ako prvá Americká firma Blackboard, mimo univerzitej pôdy to boli firmy SABA a Docent. Firma Blackboard ponúkla ako prvá výmenu študijných materiálov medzi univerzitami, tvorbu a vypracovávanie testov, vzájomnú komunikáciu medzi študentmi a učiteľmi, bolo možné sledovať progres používateľov. Dá sa povedať že systém Blackboard revolucionarizoval vyučovací proces, bol prvým systémom ktorý bol široko používaný vo väčšine vzdelávacích zariadení. | + | Uvedenie osobných počítačov na trh, Altair 880 nasledovaný spoločnosťou IBM a ich PC a taktiež Apple s počítačom Apple II, ktoré nastalo v roku 1975, posunulo učenie pomocou technológií ešte ďalej. Počítače mali dostatočný výpočtový výkon a konečne boli dosť spoľahlivé aj na vykonávanie didaktických procesov. Využívané boli najmä simulácie a programované inštrukcie. S minimálnymi programovacími znalosťami bolo možné vytvárať jednoduché programy ktoré uľahčovali učenie ale tiež prakticé cvičenia, ktoré značne urýchlili vyučovacie procesy. Dá sa preto povedať že zavedenie počítačov do vyučovacieho procesu nebolo inováciou, ale kompletnou náhradou starých vyučovacích procesov. [[File:Gartner Hype Cycle.svg|thumb|left|Gartner_Hype_Cycle.svg]] Výukové nástroje v deväťdesiatych rokoch pozostávali hlavne zo systémov LMS(learning management systems), kedy si univerzity vytvárali vlastné systémey na aplikáciu informačných technológií do vyučovacieho procesu. Univerzity však neposkytovali svoje vlastné informačné systémy na voľnom trhu, využívali ich len pre vlastné použitie. Na komerčný trh s výukovými informačnými systémami vstúpila ako prvá Americká firma Blackboard, mimo univerzitej pôdy to boli firmy SABA a Docent. Firma Blackboard ponúkla ako prvá výmenu študijných materiálov medzi univerzitami, tvorbu a vypracovávanie testov, vzájomnú komunikáciu medzi študentmi a učiteľmi, bolo možné sledovať progres používateľov. Dá sa povedať že systém Blackboard revolucionarizoval vyučovací proces, bol prvým systémom ktorý bol široko používaný vo väčšine vzdelávacích zariadení.[4] |
Zavádzanie každej jednej novej technológie do bežného života sprevádzajú problémy, je veľmi ťažké nájsť mieru do ktorej je technológiu ešte možné používať. Takisto prvotné nadšenie z rôznych foriem e-learningu viedlo k masívnemu používaniu týchto technológií, v niektorých prípaddoch až do takej miery že produktivita klesne. | Zavádzanie každej jednej novej technológie do bežného života sprevádzajú problémy, je veľmi ťažké nájsť mieru do ktorej je technológiu ešte možné používať. Takisto prvotné nadšenie z rôznych foriem e-learningu viedlo k masívnemu používaniu týchto technológií, v niektorých prípaddoch až do takej miery že produktivita klesne. | ||
| + | |||
| + | 1. NICHOLSON, P. A History of E- learning - Echoes of the pioneers. 2007. [Citované 21.5.2013] | ||
| + | |||
| + | 2. HAMMAKER, J.M. Learning together: A history of coeducation in American Schools. Economics of education reviews, ročník 14 číslo 1, str. 98-99. [citované 21.5.2013] | ||
| + | |||
| + | 3. SKINNER, B.F. Programmed instruction revisited, Phi delta kappan, Ročník 68. Vydanie 2. Str.:103 - 110 [Citované 21.5.2013] | ||
| + | |||
| + | 4. AL SMADI, M. Peer ASSessment approach for modern learning settings, Advances in web based learning - ICWL 2009, 2009. Str.:44-47, [Citované 21.5.2013] | ||
Aktuální verze z 29. 6. 2013, 08:42
Martin Lunter, UČO 376137
Pôvod pomenovania e-learning Výraz e-learning možno vysvetliť ako spojenie slov electronic (e) a učenie (learning). Toto pomenovanie bolo po prvý raz použité na CBT (Computer Based Training )systems seminári v Los Angeles v roku 1999. Spolu s výrazmi virtual learning a online learning malo zastrešovať všetky činnosti spojené s online interaktívnou a osobnou výučbou, ku ktorej boli použité moderné informačné technológie, či už intranet, extranet, interaktívne CD, interaktívna televízia a iné. Taktiež sa výučba odpútala od pevného miesta a času. Slovo samotné je teda pomerne nové, ale jednotlivé súčasti e-learningu sú samozrejme oveľa staršie.¹
Za jeden z prvých počinov ktorý súvisí s e-learningom bolo zavedenie dištančného korešpondenčného kurzu. Prvým takýmto kurzom bol kurz rýchlopisu,vedený učiteľom Isaacom Pittmanom z Veľkej Británie v roku 1840.
Ďaľším podstatným krokom, vôbec prvý raz kedy bola k výučbe použitá technika umožňujúca zobrazovanie otázok a automatické vyhodnocovanie, je vynález mechanického testovacieho zariadenia. Jeho vynálezcom bol profesor Sidney Pressey z Ohio state University. Podľa neho bolo možné veľkú časť učenia sa urýchliť použitím moderných technológií, pretože sú jasne definované a recipročné. Túto myšlienku uviedol do praxe roku 1920, kedy zostrojil automatické zariadenie, pripomínajúce písací stroj s okienkom, v ktorom sa zobrazovali otázky a užívateľ volil správne odpovede pomocou tlačidiel. Na konci testu vznikol výstup v podobe papiera s bodovým ohodnotením. Systém odpovedania sa využíva aktívne a dodnes, pretože veľmi uľahčuje a urýchluje hodnotenie.²
Ajkeď boli v prvej polovici dvadsiateho storočia filmy veľmi obľúbené, ich využitie vo výučbe zatiaľ nebolo až také populárne. Toto sa zmenilo s príchodom druhej svetovej vojny, kedy muselo byť vyškolené za veľmi krátke časové obdobie množstvo ľudí. Vojna veľmi urchlila zavedenie technológií do vyučovania, využitie inštruktážnych videí sa dostalo do povedomia širokej verejnosti.
Dôležitým krokom vpred bolo zavedenie programovaných inštrukcií Harvardským profesorom Burrhusom Fredericom Skinnerom ktorý sa mimo iného zaoberal aj edukačnými metódami. Programované inštrukcie, kedy je potrebné vyplniť správnu odpoveď do kontextu v ktorom sa nachádza voľné miesto je veľmi obľúbeným prvkom využívaným vo viacerých formách e-learningu. Aj jeho pričinením sa technológie dostávali do vyučovacích procesov v USA, taktiež pomohol riešiť nedostatok učiteľov v Spojených štátoch Amerických práve zvádzaním moderných postupov do vyučovacieho procesu.³
Uvedenie osobných počítačov na trh, Altair 880 nasledovaný spoločnosťou IBM a ich PC a taktiež Apple s počítačom Apple II, ktoré nastalo v roku 1975, posunulo učenie pomocou technológií ešte ďalej. Počítače mali dostatočný výpočtový výkon a konečne boli dosť spoľahlivé aj na vykonávanie didaktických procesov. Využívané boli najmä simulácie a programované inštrukcie. S minimálnymi programovacími znalosťami bolo možné vytvárať jednoduché programy ktoré uľahčovali učenie ale tiež prakticé cvičenia, ktoré značne urýchlili vyučovacie procesy. Dá sa preto povedať že zavedenie počítačov do vyučovacieho procesu nebolo inováciou, ale kompletnou náhradou starých vyučovacích procesov.
Výukové nástroje v deväťdesiatych rokoch pozostávali hlavne zo systémov LMS(learning management systems), kedy si univerzity vytvárali vlastné systémey na aplikáciu informačných technológií do vyučovacieho procesu. Univerzity však neposkytovali svoje vlastné informačné systémy na voľnom trhu, využívali ich len pre vlastné použitie. Na komerčný trh s výukovými informačnými systémami vstúpila ako prvá Americká firma Blackboard, mimo univerzitej pôdy to boli firmy SABA a Docent. Firma Blackboard ponúkla ako prvá výmenu študijných materiálov medzi univerzitami, tvorbu a vypracovávanie testov, vzájomnú komunikáciu medzi študentmi a učiteľmi, bolo možné sledovať progres používateľov. Dá sa povedať že systém Blackboard revolucionarizoval vyučovací proces, bol prvým systémom ktorý bol široko používaný vo väčšine vzdelávacích zariadení.[4]
Zavádzanie každej jednej novej technológie do bežného života sprevádzajú problémy, je veľmi ťažké nájsť mieru do ktorej je technológiu ešte možné používať. Takisto prvotné nadšenie z rôznych foriem e-learningu viedlo k masívnemu používaniu týchto technológií, v niektorých prípaddoch až do takej miery že produktivita klesne.
1. NICHOLSON, P. A History of E- learning - Echoes of the pioneers. 2007. [Citované 21.5.2013]
2. HAMMAKER, J.M. Learning together: A history of coeducation in American Schools. Economics of education reviews, ročník 14 číslo 1, str. 98-99. [citované 21.5.2013]
3. SKINNER, B.F. Programmed instruction revisited, Phi delta kappan, Ročník 68. Vydanie 2. Str.:103 - 110 [Citované 21.5.2013]
4. AL SMADI, M. Peer ASSessment approach for modern learning settings, Advances in web based learning - ICWL 2009, 2009. Str.:44-47, [Citované 21.5.2013]
