Creative class: Porovnání verzí
| (Není zobrazeno 22 mezilehlých verzí od stejného uživatele.) | |||
| Řádek 4: | Řádek 4: | ||
'''Synonymá:''' kreatívna trieda | '''Synonymá:''' kreatívna trieda | ||
| + | |||
| + | '''Nadradené pojmy:''' kreatívna ekonomika | ||
| + | |||
| + | '''Podradené pojmy:''' kreatívny pracovníci | ||
| + | |||
| + | |||
==Charakteristika== | ==Charakteristika== | ||
| − | Kreatívna trieda (creative class) je nová sociálna vrstva definovaná Richardom Floridom, ktorý pôsobí ako profesor, je zakladateľom Creative Class Group a je tiež hlavou Martin Prosperity Institute, ktorá sa úspešne etablovala ako: „svetový líder v oblasti urbanizmu.“[ | + | Kreatívna trieda (creative class) je nová sociálna vrstva definovaná [[Richard Florida|Richardom Floridom]], ktorý pôsobí ako profesor, je zakladateľom Creative Class Group a je tiež hlavou Martin Prosperity Institute, ktorá sa úspešne etablovala ako: „svetový líder v oblasti urbanizmu.“<ref>JAMISON, Steeve. The Institute. In: ''Martin Prosperity Institute'' [online]. Toronto, Canada: Rotman School of Management at the University of Toronto, © 2014 [cit. 2014-05-22]. Dostupné z: http://martinprosperity.org/institute/</ref> O problematike kreatívnych tried a rozvoji kreatívnej ekonomiky napísal niekoľko publikácií, medzi najznámejšie patria ''The Rise of the Creative Class...and how it´s transforming work, leisure community and everyday life'', ''The flight of the Creative Class: The new global competition for talent'' a ''Who´s your city?'' Centrálnou kreatívnou triedou (core of the creative class) Florida myslí pracovníkov [[zábavný průmysl|zábavného priemyslu]] ako hudobníci, umelci, vedci, designéry, architekti, pedagógovia, ktorí majú okolo seba medzikružie, ktoré združuje pracovníkov v zdravotníctve, právnej sfére alebo v obchode. To, čo kreatívnu triedu odlišuje od iných sociálnych vrstiev (pracovníci vo výrobných odvetviach a v službách) je v prvom rade pracovná náplň. Kreatívna trieda sa pri plnení úloh teší veľkej prispôsobiteľnosti a samospráve, zatiaľ čo manuálne pracujúci sú nútení vykonávať zadané úlohy pokiaľ možno s čo najmenšou odchýlkou. |
| − | + | „Kreatívna trieda je spoločenská vrstva určujúca spoločenské normy dneška. Normy kreatívnej triedy sú však veľmi odlišné od noriem prevládajúcich v minulosti. Kreatívna trieda vyznáva individualitum sebavyjadrenie, otvorenosť a rešpekt voči odlišnostiam. (...) Naviac je kreatívna trieda dominantnou spoločenskou vrstvou aj čo sa týka bohatstva a príjmov. Príslušníci kreatívnej triedy zarábajú v priemere dvakrát viac než príslušníci tried pracujúcich vo výrobe a v službách.“ <ref>FLORIDA, Richard.L. ''The Rise of the creative class: and how it´s transforming work, leisure, community and everyday life''. New York: Basic books, 2002, xii, 404 s. ISBN 0465024769, s.9</ref> | |
==Znaky== | ==Znaky== | ||
| Řádek 14: | Řádek 20: | ||
Typickým znakom kreatívnej triedy je, že jej príslušníci strávia málokedy celý život u jedného zamestnávateľa. Stotožňujú sa skôr so svojou prácou ako so zamestnávateľom a potreba sebavyjadrenia častokrát zatieni finančné potreby. Medzi ďalšie znaky patria: | Typickým znakom kreatívnej triedy je, že jej príslušníci strávia málokedy celý život u jedného zamestnávateľa. Stotožňujú sa skôr so svojou prácou ako so zamestnávateľom a potreba sebavyjadrenia častokrát zatieni finančné potreby. Medzi ďalšie znaky patria: | ||
| − | '''Pracovisko bez límcov (no-collar workplace)''' | + | '''Pracovisko bez límcov (no-collar workplace)'''<br> |
| + | Nerešpektovanie noriem obliekania známych najmä z obdobia organizačnej éry, tzv.[[manažerská třída|manažérskej triedy]]. Príslušníci kreatívnej triedy nepracujú v tradičnom usporiadaní, sami si navrhujú pracovnú dobu, nie sú viazaní dress codom. | ||
| − | + | '''Zážitkový životný štýl'''<br> | |
| + | Príslušníci kreatívnej triedy sú častokrát ľuďmi mnohých povolaní. Svoju kreativitu vytvárajú na základe životných zážitkov a dobrodružstiev, ktorých sa účastnia. Preto môže byť jeden človek programátorom, potápačom a spisovateľom zároveň. | ||
| − | ''' | + | '''Pracovný rozvrh'''<br> |
| + | Netradičný pracovný rozvrh vyplýva z kreativity, ktorú nemožno časovo obmedziť. Kreatívna trieda tak prepojuje pracovný čas s voľnočasovými aktivitami. Obdobia, v ktorých ťažia zo svojeho kreatívneho myslenia striedajú s obdobiami vyčlenenými na relax a odpočinok. | ||
| − | + | '''Kreatívne spoločenstvá'''<br> | |
| + | Spoločenstvá členov kreatívnej triedy sú vytvárané na základe podpory kreativity jednotlivcov alebo skupín. Dávajú im priestor na sebavyjadrenie a zároveň chránia ich identitu. <ref>CIKÁNEK, Martin. ''Kreativní průmysly, příležitosti pro novou ekonomiku''. 1.vyd.V Praze: Institut umění, 2009, 79 s. ISBN 978-80-7008-231-7, s.42,43</ref> | ||
| + | |||
| + | ==Kreatívny index == | ||
| + | |||
| + | Kreatívny index prezentuje Florida ako merný ukazateľ schopnosti miest a regiónov pritiahnuť kreatívnu triedu a jej potenciál previesť na reálne výstupy [[kreativní ekonomika|kreatívnej ekonomiky]]. <ref>CIKÁNEK, Martin. ''Kreativní průmysly, příležitosti pro novou ekonomiku''. 1.vyd.V Praze: Institut umění, 2009, 79 s. ISBN 978-80-7008-231-7, s.45</ref> Jeho index sa skladá zo štyroch rovnocenných komponentov: | ||
| + | |||
| + | #Podiel kreatívnej triedy na celkovom počte pracujúcich v regióne | ||
| + | #Počet patentov, ktoré boli pridelené jednému obyvateľovi v danom regióne | ||
| + | #Hustota výskytu high-tech firiem. [[High-tech index]] udáva koncentráciu tohto priemyslu v danom regióne. Výpočet je založený na podiely výstupu high-tech priemyslu v oblasti na národnom výstupe v tejto oblasti. <ref>KLOUDOVÁ, Jitka. ''Kreativní ekonomika a její měření''. Research Centre for Creative Economy [online]. 2009, č. 3 [cit. 2014-05-22]. Dostupné z: http://creative-economy.cz/dokumenty/9-ekonomicky-casopis32009pdf.pdf</ref> | ||
| + | #Kultúrna rôznorodosť v regióne. Florida pre toto meranie využíva tzv. gay index – počet homosexuálnych párov v regióne. Tento ukazateľ podla neho ukazuje, nakoľko je daný región otvorený rôznym odchýlkam v spoločnosti. | ||
| − | + | ==Poznámky== | |
| + | <references/> | ||
| − | + | ==Použitá literatúra== | |
| + | *FLORIDA, Richard.L. ''The Rise of the creative class: and how it´s transforming work, leisure, community and everyday life''. New York: Basic books, 2002, xii, 404 s. ISBN 0465024769 | ||
| + | *CIKÁNEK, Martin. ''Kreativní průmysly, příležitosti pro novou ekonomiku''. 1.vyd.V Praze: Institut umění, 2009, 79 s. ISBN 978-80-7008-231-7 | ||
| + | *KLOUDOVÁ, Jitka. ''Kreativní ekonomika a její měření''. Research Centre for Creative Economy [online]. 2009, č. 3 [cit. 2014-05-22]. Dostupné z: http://creative-economy.cz/dokumenty/9-ekonomicky-casopis32009pdf.pdf | ||
| + | *JAMISON, Steeve. The Institute. In: ''Martin Prosperity Institute'' [online]. Toronto, Canada: Rotman School of Management at the University of Toronto, © 2014 [cit. 2014-05-22]. Dostupné z: http://martinprosperity.org/institute/ | ||
Aktuální verze z 3. 6. 2014, 12:20
Autor: Barbora Tvrdoňová
Kľúčové slová: kreatívna trieda, kreatívny index, Richard Florida
Synonymá: kreatívna trieda
Nadradené pojmy: kreatívna ekonomika
Podradené pojmy: kreatívny pracovníci
Charakteristika
Kreatívna trieda (creative class) je nová sociálna vrstva definovaná Richardom Floridom, ktorý pôsobí ako profesor, je zakladateľom Creative Class Group a je tiež hlavou Martin Prosperity Institute, ktorá sa úspešne etablovala ako: „svetový líder v oblasti urbanizmu.“[1] O problematike kreatívnych tried a rozvoji kreatívnej ekonomiky napísal niekoľko publikácií, medzi najznámejšie patria The Rise of the Creative Class...and how it´s transforming work, leisure community and everyday life, The flight of the Creative Class: The new global competition for talent a Who´s your city? Centrálnou kreatívnou triedou (core of the creative class) Florida myslí pracovníkov zábavného priemyslu ako hudobníci, umelci, vedci, designéry, architekti, pedagógovia, ktorí majú okolo seba medzikružie, ktoré združuje pracovníkov v zdravotníctve, právnej sfére alebo v obchode. To, čo kreatívnu triedu odlišuje od iných sociálnych vrstiev (pracovníci vo výrobných odvetviach a v službách) je v prvom rade pracovná náplň. Kreatívna trieda sa pri plnení úloh teší veľkej prispôsobiteľnosti a samospráve, zatiaľ čo manuálne pracujúci sú nútení vykonávať zadané úlohy pokiaľ možno s čo najmenšou odchýlkou. „Kreatívna trieda je spoločenská vrstva určujúca spoločenské normy dneška. Normy kreatívnej triedy sú však veľmi odlišné od noriem prevládajúcich v minulosti. Kreatívna trieda vyznáva individualitum sebavyjadrenie, otvorenosť a rešpekt voči odlišnostiam. (...) Naviac je kreatívna trieda dominantnou spoločenskou vrstvou aj čo sa týka bohatstva a príjmov. Príslušníci kreatívnej triedy zarábajú v priemere dvakrát viac než príslušníci tried pracujúcich vo výrobe a v službách.“ [2]
Znaky
Typickým znakom kreatívnej triedy je, že jej príslušníci strávia málokedy celý život u jedného zamestnávateľa. Stotožňujú sa skôr so svojou prácou ako so zamestnávateľom a potreba sebavyjadrenia častokrát zatieni finančné potreby. Medzi ďalšie znaky patria:
Pracovisko bez límcov (no-collar workplace)
Nerešpektovanie noriem obliekania známych najmä z obdobia organizačnej éry, tzv.manažérskej triedy. Príslušníci kreatívnej triedy nepracujú v tradičnom usporiadaní, sami si navrhujú pracovnú dobu, nie sú viazaní dress codom.
Zážitkový životný štýl
Príslušníci kreatívnej triedy sú častokrát ľuďmi mnohých povolaní. Svoju kreativitu vytvárajú na základe životných zážitkov a dobrodružstiev, ktorých sa účastnia. Preto môže byť jeden človek programátorom, potápačom a spisovateľom zároveň.
Pracovný rozvrh
Netradičný pracovný rozvrh vyplýva z kreativity, ktorú nemožno časovo obmedziť. Kreatívna trieda tak prepojuje pracovný čas s voľnočasovými aktivitami. Obdobia, v ktorých ťažia zo svojeho kreatívneho myslenia striedajú s obdobiami vyčlenenými na relax a odpočinok.
Kreatívne spoločenstvá
Spoločenstvá členov kreatívnej triedy sú vytvárané na základe podpory kreativity jednotlivcov alebo skupín. Dávajú im priestor na sebavyjadrenie a zároveň chránia ich identitu. [3]
Kreatívny index
Kreatívny index prezentuje Florida ako merný ukazateľ schopnosti miest a regiónov pritiahnuť kreatívnu triedu a jej potenciál previesť na reálne výstupy kreatívnej ekonomiky. [4] Jeho index sa skladá zo štyroch rovnocenných komponentov:
- Podiel kreatívnej triedy na celkovom počte pracujúcich v regióne
- Počet patentov, ktoré boli pridelené jednému obyvateľovi v danom regióne
- Hustota výskytu high-tech firiem. High-tech index udáva koncentráciu tohto priemyslu v danom regióne. Výpočet je založený na podiely výstupu high-tech priemyslu v oblasti na národnom výstupe v tejto oblasti. [5]
- Kultúrna rôznorodosť v regióne. Florida pre toto meranie využíva tzv. gay index – počet homosexuálnych párov v regióne. Tento ukazateľ podla neho ukazuje, nakoľko je daný región otvorený rôznym odchýlkam v spoločnosti.
Poznámky
- ↑ JAMISON, Steeve. The Institute. In: Martin Prosperity Institute [online]. Toronto, Canada: Rotman School of Management at the University of Toronto, © 2014 [cit. 2014-05-22]. Dostupné z: http://martinprosperity.org/institute/
- ↑ FLORIDA, Richard.L. The Rise of the creative class: and how it´s transforming work, leisure, community and everyday life. New York: Basic books, 2002, xii, 404 s. ISBN 0465024769, s.9
- ↑ CIKÁNEK, Martin. Kreativní průmysly, příležitosti pro novou ekonomiku. 1.vyd.V Praze: Institut umění, 2009, 79 s. ISBN 978-80-7008-231-7, s.42,43
- ↑ CIKÁNEK, Martin. Kreativní průmysly, příležitosti pro novou ekonomiku. 1.vyd.V Praze: Institut umění, 2009, 79 s. ISBN 978-80-7008-231-7, s.45
- ↑ KLOUDOVÁ, Jitka. Kreativní ekonomika a její měření. Research Centre for Creative Economy [online]. 2009, č. 3 [cit. 2014-05-22]. Dostupné z: http://creative-economy.cz/dokumenty/9-ekonomicky-casopis32009pdf.pdf
Použitá literatúra
- FLORIDA, Richard.L. The Rise of the creative class: and how it´s transforming work, leisure, community and everyday life. New York: Basic books, 2002, xii, 404 s. ISBN 0465024769
- CIKÁNEK, Martin. Kreativní průmysly, příležitosti pro novou ekonomiku. 1.vyd.V Praze: Institut umění, 2009, 79 s. ISBN 978-80-7008-231-7
- KLOUDOVÁ, Jitka. Kreativní ekonomika a její měření. Research Centre for Creative Economy [online]. 2009, č. 3 [cit. 2014-05-22]. Dostupné z: http://creative-economy.cz/dokumenty/9-ekonomicky-casopis32009pdf.pdf
- JAMISON, Steeve. The Institute. In: Martin Prosperity Institute [online]. Toronto, Canada: Rotman School of Management at the University of Toronto, © 2014 [cit. 2014-05-22]. Dostupné z: http://martinprosperity.org/institute/
