Pragmatismus - Historie editací

Michal Klajban: 9 revizí: IMPORT P: import stránek z hlavního jmenného prostoru z KiskWiki (http://kisk.phil.muni.cz/)

2012-02-20T11:57:27Z

9 revizí: IMPORT P: import stránek z hlavního jmenného prostoru z KiskWiki (http://kisk.phil.muni.cz/)

Katy v 15. 1. 2011, 19:34

2011-01-15T19:34:24Z

Katy v 15. 1. 2011, 19:26

2011-01-15T19:26:05Z

Katy: /* Hlavný myšlienky - Pierce, Dewey */

2011-01-15T19:02:03Z

Hlavný myšlienky - Pierce, Dewey

Katy: /* Definícia pragmatizmu */

2011-01-15T18:59:18Z

Definícia pragmatizmu

Katy: /* Hlavný predstavitelia */

2011-01-15T18:57:19Z

Hlavný predstavitelia

Katy v 13. 12. 2010, 17:36

2010-12-13T17:36:51Z

Katy: /* Hlavný myšlienky - Pierce, Dewey */

2010-12-13T17:30:49Z

Hlavný myšlienky - Pierce, Dewey

Katy: /* Hlavný predstavitelia */

2010-12-13T17:26:56Z

Hlavný predstavitelia

Katy: Založena nová stránka: '''Autor:''' Katarína Hečková :'''Kľúčové slová:'''pragmatizmus, filozofia :'''Synonymá:'''--- :'''Súvysejúce pojmy:''' :''Nadradené :''filozofia 19. a 20. sto...

2010-12-13T17:23:24Z

Založena nová stránka: '''Autor:''' Katarína Hečková :'''Kľúčové slová:'''pragmatizmus, filozofia :'''Synonymá:'''--- :'''Súvysejúce pojmy:''' :''Nadradené :''filozofia 19. a 20. sto...

Nová stránka

'''Autor:''' Katarína Hečková
:'''Kľúčové slová:'''pragmatizmus, filozofia
:'''Synonymá:'''---
:'''Súvysejúce pojmy:'''
:''Nadradené :''filozofia 19. a 20. storočia
:''Podradené :''logika, pravda, abdukcia, teória poznania
== Definícia pragmatizmu ==
Pragmatizmus je filozofický smer, ktorý vznikol v sedemdesiatych rokoch devätnásteho storočia v U.S.A., kde vzbudil pomerne veľký ohlas. Do Európy tento filozofický smer začal prenikať až začiatkom dvadsiateho storočia. Podľa pragmatikov zmysel filozofických problémov spočíva v ich praktickom vzťahu k ľudskému životu. Deklarovali že filozofia ako taká by sa nemala zaoberať problémami filozofov ale naopak by sa mala zamerať na problémy bežných ľudí. Podľa pragamtikov v centre by malo byť konanie (grécky pragma). Podľa predstavitelov toho smeru sú naše súdy a pojmy zmysluplné jedine vtedy, ak sú späté s praktickým spôsobom života a ak sú pre tento praktický život aj užitočné.
== Hlavný predstavitelia ==
Hlavnými predstaviteľmi tohto smeru sú:
V U.S.A. sú najvýznamnejšími predstaviteľmi Charlers Sanders Pierce (1839 - 1914), ktorý je považovaný za zakladateľa tohto smeru, Wiliam James (1842 - 1910), John Dewey (1859 - 1952), ktorý je jeho hlavným predstaviteľom. Medzi významných predstaviteľov európskeho pragmatizmu počítame angličana Ferdinanda C. S. Schillera a talian Giovanny Papiny. Medzi zástancov pragmatizmu v Čechách patril napríklad aj spisovateľ Karel Čapek a filozof J.L.Schiller.
== Hlavný myšlienky - Pierce, Dewey ==
Už zakladateľ tohto smeru, Charles Sanders Pierce napísal, že „The whole function of thought is to produce habits of action“, čo v preklade znamená že „Funkciou myslenie je iba vytvárať návyky pre konanie.“ Teoretický základ tejto filozofie, ako ju definoval Charles Pierce, obsahuje try základné myšlienky, a to:
A)Myslenie musí byť chápané ako dosiahnutie subjektívne psychologického uspokojenia
B)Pravda má byť definovaná ako to, čo nás vedie k cielu
C)Veci je treba stotožňovať so súhrnom ich zmyslových alebo praktických dôsledkov
Významným príspevkom Piercea do oblasti logiky bolo objavenie abdukcie (abjasňujúcej hypotézy), ako tretieho úsudkového módu vedľa dedukcie a indukcie. Ale na rozdiel od indukcie a dedukcie je záver iba pravdepodobný, ale rozširuje poznanie, pretože v myslení vytvára nové ideje a tak umožňuje vznik nových vedeckých koncepcií.
Jednou zo základných otázok pragmatizmu je otázka pravdy. Podle Peircea je potrebné pravdu definovat podľa cieľa poznania, teda na základe vzťahu poznania k našim praktickým záujmom. Ide o to, aby jednanie, ktoré vyplýva z určitého poznania, uspokojilo naše priania. Preto se poznanie snaží dosiahnuť pevného presvedčenia. Presvedčenie je to, podle čoho sme schopný a ochotný jednaš. Pevné presvedčenie je také, ktoré má pre nás dobré praktické následky.
Dôležitosť hlavného predstaviteľa Johna Deweyho spočíva v tom, že sa pokúsil presadiť pragmatizmus aj do praktickejšieho života, a to konkrétne do pedagogiky a politiky. Treba poznamenať že jeho učenie určite ovplyvnilo aj jeho štúdium a záujem o psychológiu. Zaoberal sa hlavne teóriou poznania, kde vychádzal z inštrumentalizmu. Podľa neho je poznanie nástrojom úspešného jednania. Pomáha nám zvládnuť situácie a vyriešiť problémy.
== Použité zdroje ==
:1.DELFOVÁ, Hanna, et al. Lexikón filozofie. Ladislav Kiczko. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. Pragmatizmus, s. 260 - 261. ISBN 80-215-0263-0.
:2. JOVČUK, M.T.; OJZERMAN, T.I.; ŠČIPANOV, I.J,. Dějiny filosofie. Milena Manová. 2.vyd. Praha : Svoboda, 1976. Pragmatismus, s. 668 -677.
:3.KUNZMANN, Peter; BURKARD, Franz-Peter; WIEDMANN, Franz. Encyklopedický atlas filosofie. Praha : Lidové noviny, 2001. Pragmatismus, s. 172 - 173. ISBN 80-7106-339-8.
:4. ŠPRUNK, Karel. O pluralitě filosofií. Distance : Revue pro kritické myšlení [online]. 1998, 4. číslo, [cit. 2010-12-13]. Dostupný z WWW: <http://www.distance.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=6&idc=246&Itemid=57>.
:5.THAYER, H.S. Britannica.com [online]. c2010 [cit. 2010-12-13]. Pragmatism. Dostupné z WWW: <http://www.britannica.com/EBchecked/topic/473717/pragmatism/68587/Pragmatism-in-Europe>.

@@ Řádek 2: / Řádek 2: @@
 :'''Kľúčové slová:''' pragmatizmus, filozofia
 :'''Synonymá:''' ---
-:'''Súvysejúce pojmy:'''
+:'''Súvisejúce pojmy:'''
 :''Nadradené:'' filozofia 19. a 20. storočia
 :''Podradené:'' logika, pravda, abdukcia, teória poznania
 == Definícia pragmatizmu ==
-Pragmatizmus je filozofický smer, ktorý vznikol v sedemdesiatych rokoch devätnásteho storočia v U.S.A., kde vzbudil pomerne veľký ohlas. Do Európy tento filozofický smer začal prenikať až začiatkom dvadsiateho storočia. Podľa pragmatikov zmysel filozofických problémov spočíva v ich praktickom vzťahu k ľudskému životu. Deklarovali, že filozofia ako taká by sa nemala zaoberať problémami filozofov, ale naopak, mala by sa zamerať na problémy bežných ľudí. Podľa pragamtikov v centre by malo byť konanie (grécky pragma). Podľa predstavitelov toho smeru sú naše súdy a pojmy zmysluplné jedine vtedy, ak sú späté s praktickým spôsobom života a ak sú pre tento praktický život aj užitočné.
+Pragmatizmus je filozofický smer, ktorý vznikol v sedemdesiatych rokoch devätnásteho storočia v U.S.A., kde vzbudil pomerne veľký ohlas. Do Európy tento filozofický smer začal prenikať až začiatkom dvadsiateho storočia. Podľa pragmatikov zmysel filozofických problémov spočíva v ich praktickom vzťahu k ľudskému životu. Deklarovali, že filozofia ako taká by sa nemala zaoberať problémami filozofov, ale naopak, mala by sa zamerať na problémy bežných ľudí. Podľa pragamtikov by v centre malo byť konanie (grécky pragma). Podľa predstaviteľov toho smeru sú naše súdy a pojmy zmysluplné jedine vtedy, ak sú späté s praktickým spôsobom života a ak sú pre tento praktický život aj užitočné.
-== Hlavný predstavitelia ==
+== Hlavní predstavitelia ==
 Medzi najvýznamnejších predstaviteľov v U.S.A počítame Charlesa Sandersa Piercea  (1839 - 1914), ktorý je považovaný za zakladateľa tohto smeru, Wiliama Jamesa (1842 - 1910) a Johna Deweyho (1859 - 1952), ktorý je považovaný za hlavného predstaviteľa pragmatizmu. Medzi významných predstaviteľov európskeho pragmatizmu sa počíta Angličan Ferdinand C. S. Schillera a Talian Giovanny Papiny. Medzi zástancov pragmatizmu v Čechách patrili napríklad aj spisovateľ Karel Čapek a filozof J.L.Schiller.
-== Hlavný myšlienky - Pierce, Dewey ==
+== Hlavné myšlienky - Pierce, Dewey ==
 Už zakladateľ tohto smeru, Charles Sanders Pierce napísal: „The whole function of thought is to produce habits of action (Funkciou myslenia je iba vytvárať návyky pre konanie.)“. [[#Použité zdroje|[1, s. 260]]] Teoretický základ tejto filozofie, ako ju definoval Charles Pierce, obsahuje tri základné myšlienky, a to:<br/>
 A)Myslenie musí byť chápané ako dosiahnutie subjektívne psychologického uspokojenia<br/>
-B)Pravda má byť definovaná ako to, čo nás vedie k cielu<br/>
+B)Pravda má byť definovaná ako to, čo nás vedie k cieľu<br/>
 C)Veci je treba stotožňovať so súhrnom ich zmyslových alebo praktických dôsledkov
 [[#Použité zdroje|[2, s. 670]]]
-Významným príspevkom Piercea do oblasti logiky bolo objavenie abdukcie (abjasňujúcej hypotézy), ako tretieho úsudkového módu vedľa dedukcie a indukcie. Ale na rozdiel od indukcie a dedukcie je záver síce iba pravdepodobný, ale rozširuje poznanie, pretože v myslení vytvára nové ideje a tak umožňuje vznik nových vedeckých koncepcií.
+Významným príspevkom Piercea do oblasti logiky bolo objavenie abdukcie (objasňujúcej hypotézy), ako tretieho úsudkového módu vedľa dedukcie a indukcie. Ale na rozdiel od indukcie a dedukcie je záver síce iba pravdepodobný, ale rozširuje poznanie, pretože v myslení vytvára nové ideje a tak umožňuje vznik nových vedeckých koncepcií.
-Jednou zo základných otázok pragmatizmu je otázka pravdy. Podle Piercea je potrebné pravdu definovat podľa cieľa poznania, teda na základe vzťahu poznania k našim praktickým záujmom. Ide o to, aby jednanie, ktoré vyplýva z určitého poznania, uspokojilo naše priania. Preto se poznanie snaží dosiahnuť pevného presvedčenia. Presvedčenie je to, podľa čoho sme schopný a ochotný jednať. Pevné presvedčenie je také, ktoré má pre nás dobré praktické následky.
+Jednou zo základných otázok pragmatizmu je otázka pravdy. Podle Piercea je potrebné pravdu definovať podľa cieľa poznania, teda na základe vzťahu poznania k našim praktickým záujmom. Ide o to, aby jednanie, ktoré vyplýva z určitého poznania, uspokojilo naše priania. Preto se poznanie snaží dosiahnuť pevného presvedčenia. Presvedčenie je to, podľa čoho sme schopní a ochotní jednať. Pevné presvedčenie je také, ktoré má pre nás dobré praktické následky.
 Dôležitosť hlavného predstaviteľa Johna Deweyho spočíva v tom, že sa pokúsil presadiť pragmatizmus aj do praktickejšieho života, a to konkrétne do pedagogiky a politiky. Treba poznamenať že jeho učenie určite ovplyvnilo aj jeho štúdium a záujem o psychológiu. Zaoberal sa hlavne teóriou poznania, kde vychádzal z inštrumentalizmu. Podľa neho je poznanie nástrojom úspešného jednania. Pomáha nám zvládnuť situácie a vyriešiť problémy.

@@ Řádek 13: / Řádek 13: @@
 == Hlavný myšlienky - Pierce, Dewey ==
-Už zakladateľ tohto smeru, Charles Sanders Pierce napísal: „The whole function of thought is to produce habits of action“, čo v preklade znamená: „Funkciou myslenia je iba vytvárať návyky pre konanie.“ Teoretický základ tejto filozofie, ako ju definoval Charles Pierce, obsahuje tri základné myšlienky, a to:<br/>
+Už zakladateľ tohto smeru, Charles Sanders Pierce napísal: „The whole function of thought is to produce habits of action (Funkciou myslenia je iba vytvárať návyky pre konanie.)“. [[#Použité zdroje|[1, s. 260]]] Teoretický základ tejto filozofie, ako ju definoval Charles Pierce, obsahuje tri základné myšlienky, a to:<br/>
 A)Myslenie musí byť chápané ako dosiahnutie subjektívne psychologického uspokojenia<br/>
@@ Řádek 20: / Řádek 20: @@
 C)Veci je treba stotožňovať so súhrnom ich zmyslových alebo praktických dôsledkov
 Významným príspevkom Piercea do oblasti logiky bolo objavenie abdukcie (abjasňujúcej hypotézy), ako tretieho úsudkového módu vedľa dedukcie a indukcie. Ale na rozdiel od indukcie a dedukcie je záver síce iba pravdepodobný, ale rozširuje poznanie, pretože v myslení vytvára nové ideje a tak umožňuje vznik nových vedeckých koncepcií.
@@ Řádek 26: / Řádek 27: @@
 == Použité zdroje ==
-:1.DELFOVÁ, Hanna, et al. Lexikón filozofie. Ladislav Kiczko. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. Pragmatizmus, s. 260 - 261. ISBN 80-215-0263-0.
+# DELFOVÁ, Hanna, et al. Lexikón filozofie. Ladislav Kiczko. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. Pragmatizmus, s. 260 - 261. ISBN 80-215-0263-0.
-:2. JOVČUK, M.T.; OJZERMAN, T.I.; ŠČIPANOV, I.J,. Dějiny filosofie. Milena Manová. 2.vyd. Praha : Svoboda, 1976. Pragmatismus, s. 668 -677.
+# JOVČUK, M.T.; OJZERMAN, T.I.; ŠČIPANOV, I.J,. Dějiny filosofie. Milena Manová. 2.vyd. Praha : Svoboda, 1976. Pragmatismus, s. 668 -677.
-:3.KUNZMANN, Peter; BURKARD, Franz-Peter; WIEDMANN, Franz. Encyklopedický atlas filosofie. Praha : Lidové noviny, 2001. Pragmatismus, s. 172 - 173. ISBN 80-7106-339-8.
+# KUNZMANN, Peter; BURKARD, Franz-Peter; WIEDMANN, Franz. Encyklopedický atlas filosofie. Praha : Lidové noviny, 2001. Pragmatismus, s. 172 - 173. ISBN 80-7106-339-8.
-:4. ŠPRUNK, Karel. O pluralitě filosofií. Distance : Revue pro kritické myšlení [online]. 1998, 4. číslo, [cit. 2010-12-13]. Dostupný z WWW: <http://www.distance.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=6&idc=246&Itemid=57>.
+# ŠPRUNK, Karel. O pluralitě filosofií. Distance : Revue pro kritické myšlení [online]. 1998, 4. číslo, [cit. 2010-12-13]. Dostupný z WWW: <http://www.distance.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=6&idc=246&Itemid=57>.
-:5.THAYER, H.S. Britannica.com [online]. c2010 [cit. 2010-12-13]. Pragmatism. Dostupné z WWW: <http://www.britannica.com/EBchecked/topic/473717/pragmatism/68587/Pragmatism-in-Europe>.
+# THAYER, H.S. Britannica.com [online]. c2010 [cit. 2010-12-13]. Pragmatism. Dostupné z WWW: <http://www.britannica.com/EBchecked/topic/473717/pragmatism/68587/Pragmatism-in-Europe>.

@@ Řádek 9: / Řádek 9: @@
 == Hlavný predstavitelia ==
-Medzi najvýznamnejších predstaviteľov v U.S.A počítame Charlesa Sandersa Piercea  (1839 - 1914), ktorý je považovaný za zakladateľa tohto smeru, Wiliama Jamesa (1842 - 1910), Johna Deweyho (1859 - 1952), ktorý je považovaný za hlavného predstaviteľa pragmatizmu. Medzi významných predstaviteľov európskeho pragmatizmu počítame Angličana Ferdinanda C. S. Schillera a Talian Giovanny Papiny. Medzi zástancov pragmatizmu v Čechách patril napríklad aj spisovateľ Karel Čapek a filozof J.L.Schiller.
+Medzi najvýznamnejších predstaviteľov v U.S.A počítame Charlesa Sandersa Piercea  (1839 - 1914), ktorý je považovaný za zakladateľa tohto smeru, Wiliama Jamesa (1842 - 1910) a Johna Deweyho (1859 - 1952), ktorý je považovaný za hlavného predstaviteľa pragmatizmu. Medzi významných predstaviteľov európskeho pragmatizmu sa počíta Angličan Ferdinand C. S. Schillera a Talian Giovanny Papiny. Medzi zástancov pragmatizmu v Čechách patrili napríklad aj spisovateľ Karel Čapek a filozof J.L.Schiller.
 == Hlavný myšlienky - Pierce, Dewey ==

← Starší verze	Verze z 20. 2. 2012, 11:57
(Žádný rozdíl)

@@ Řádek 8: / Řádek 8: @@
 Pragmatizmus je filozofický smer, ktorý vznikol v sedemdesiatych rokoch devätnásteho storočia v U.S.A., kde vzbudil pomerne veľký ohlas. Do Európy tento filozofický smer začal prenikať až začiatkom dvadsiateho storočia. Podľa pragmatikov zmysel filozofických problémov spočíva v ich praktickom vzťahu k ľudskému životu. Deklarovali že filozofia ako taká by sa nemala zaoberať problémami filozofov ale naopak by sa mala zamerať na problémy bežných ľudí. Podľa pragamtikov v centre by malo byť konanie (grécky pragma). Podľa predstavitelov toho smeru sú naše súdy a pojmy zmysluplné jedine vtedy, ak sú späté s praktickým spôsobom života a ak sú pre tento praktický život aj užitočné.
 == Hlavný predstavitelia ==
-Hlavnými predstaviteľmi tohto smeru sú:
-V U.S.A. sú najvýznamnejšími predstaviteľmi Charlers Sanders Pierce  (1839 - 1914), ktorý je považovaný za zakladateľa tohto smeru, Wiliam James (1842 - 1910), John Dewey (1859 - 1952), ktorý je jeho hlavným predstaviteľom. Medzi významných predstaviteľov európskeho pragmatizmu počítame angličana Ferdinanda C. S. Schillera a talian Giovanny Papiny. Medzi zástancov pragmatizmu v Čechách patril napríklad aj spisovateľ Karel Čapek a filozof J.L.Schiller.
+Medzi najvýznamnejších predstaviteľov v U.S.A počítame Charlesa Sandersa Piercea  (1839 - 1914), ktorý je považovaný za zakladateľa tohto smeru, Wiliama Jamesa (1842 - 1910), Johna Deweyho (1859 - 1952), ktorý je považovaný za hlavného predstaviteľa pragmatizmu. Medzi významných predstaviteľov európskeho pragmatizmu počítame Angličana Ferdinanda C. S. Schillera a Talian Giovanny Papiny. Medzi zástancov pragmatizmu v Čechách patril napríklad aj spisovateľ Karel Čapek a filozof J.L.Schiller.
 == Hlavný myšlienky - Pierce, Dewey ==
 Už zakladateľ tohto smeru, Charles Sanders Pierce napísal, že „The whole function of thought is to produce habits of action“, čo v preklade znamená že „Funkciou myslenie je iba vytvárať návyky pre konanie.“ Teoretický základ tejto filozofie, ako ju definoval Charles Pierce, obsahuje try základné myšlienky, a to: