<?xml version="1.0"?>
<feed xmlns="http://www.w3.org/2005/Atom" xml:lang="cs">
	<id>https://wiki.knihovna.cz/index.php?action=history&amp;feed=atom&amp;title=Historie_e-learningu</id>
	<title>Historie e-learningu - Historie editací</title>
	<link rel="self" type="application/atom+xml" href="https://wiki.knihovna.cz/index.php?action=history&amp;feed=atom&amp;title=Historie_e-learningu"/>
	<link rel="alternate" type="text/html" href="https://wiki.knihovna.cz/index.php?title=Historie_e-learningu&amp;action=history"/>
	<updated>2026-06-17T23:42:18Z</updated>
	<subtitle>Historie editací této stránky</subtitle>
	<generator>MediaWiki 1.35.0</generator>
	<entry>
		<id>https://wiki.knihovna.cz/index.php?title=Historie_e-learningu&amp;diff=35469&amp;oldid=prev</id>
		<title>Matol v 29. 6. 2013, 08:42</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://wiki.knihovna.cz/index.php?title=Historie_e-learningu&amp;diff=35469&amp;oldid=prev"/>
		<updated>2013-06-29T08:42:56Z</updated>

		<summary type="html">&lt;p&gt;&lt;/p&gt;
&lt;table class=&quot;diff diff-contentalign-left diff-editfont-monospace&quot; data-mw=&quot;interface&quot;&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;tr class=&quot;diff-title&quot; lang=&quot;cs&quot;&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;&quot;&gt;← Starší verze&lt;/td&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;&quot;&gt;Verze z 29. 6. 2013, 08:42&lt;/td&gt;
				&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot; id=&quot;mw-diff-left-l15&quot; &gt;Řádek 15:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Řádek 15:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;[[File:Apple II IMG 4218-black.jpg|thumb|right|Apple II]]&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;[[File:Apple II IMG 4218-black.jpg|thumb|right|Apple II]]&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Uvedenie osobných počítačov na trh, Altair 880 nasledovaný spoločnosťou IBM a ich PC a taktiež Apple s počítačom Apple II, ktoré nastalo v roku 1975, posunulo učenie pomocou technológií ešte ďalej. Počítače mali dostatočný výpočtový výkon a konečne boli dosť spoľahlivé aj na vykonávanie didaktických procesov. Využívané boli najmä simulácie a programované inštrukcie. S minimálnymi programovacími znalosťami bolo možné vytvárať jednoduché programy ktoré uľahčovali učenie ale tiež prakticé cvičenia, ktoré značne urýchlili vyučovacie procesy. Dá sa preto povedať že zavedenie počítačov do vyučovacieho procesu nebolo inováciou, ale kompletnou náhradou starých vyučovacích procesov. [[File:Gartner Hype Cycle.svg|thumb|left|Gartner_Hype_Cycle.svg]] Výukové nástroje v deväťdesiatych rokoch pozostávali hlavne zo systémov LMS(learning management systems), kedy si univerzity vytvárali vlastné systémey na aplikáciu informačných technológií do vyučovacieho procesu. Univerzity však neposkytovali svoje vlastné informačné systémy na voľnom trhu, využívali ich len pre vlastné použitie. Na komerčný trh s výukovými informačnými systémami vstúpila ako prvá Americká firma Blackboard, mimo univerzitej pôdy to boli firmy SABA a Docent. Firma Blackboard ponúkla ako prvá výmenu študijných materiálov medzi univerzitami, tvorbu a vypracovávanie testov, vzájomnú komunikáciu medzi študentmi a učiteľmi, bolo možné sledovať progres používateľov. Dá sa povedať že systém Blackboard revolucionarizoval vyučovací proces, bol prvým systémom ktorý bol široko používaný vo väčšine vzdelávacích zariadení.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Uvedenie osobných počítačov na trh, Altair 880 nasledovaný spoločnosťou IBM a ich PC a taktiež Apple s počítačom Apple II, ktoré nastalo v roku 1975, posunulo učenie pomocou technológií ešte ďalej. Počítače mali dostatočný výpočtový výkon a konečne boli dosť spoľahlivé aj na vykonávanie didaktických procesov. Využívané boli najmä simulácie a programované inštrukcie. S minimálnymi programovacími znalosťami bolo možné vytvárať jednoduché programy ktoré uľahčovali učenie ale tiež prakticé cvičenia, ktoré značne urýchlili vyučovacie procesy. Dá sa preto povedať že zavedenie počítačov do vyučovacieho procesu nebolo inováciou, ale kompletnou náhradou starých vyučovacích procesov. [[File:Gartner Hype Cycle.svg|thumb|left|Gartner_Hype_Cycle.svg]] Výukové nástroje v deväťdesiatych rokoch pozostávali hlavne zo systémov LMS(learning management systems), kedy si univerzity vytvárali vlastné systémey na aplikáciu informačných technológií do vyučovacieho procesu. Univerzity však neposkytovali svoje vlastné informačné systémy na voľnom trhu, využívali ich len pre vlastné použitie. Na komerčný trh s výukovými informačnými systémami vstúpila ako prvá Americká firma Blackboard, mimo univerzitej pôdy to boli firmy SABA a Docent. Firma Blackboard ponúkla ako prvá výmenu študijných materiálov medzi univerzitami, tvorbu a vypracovávanie testov, vzájomnú komunikáciu medzi študentmi a učiteľmi, bolo možné sledovať progres používateľov. Dá sa povedať že systém Blackboard revolucionarizoval vyučovací proces, bol prvým systémom ktorý bol široko používaný vo väčšine vzdelávacích zariadení.&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[4]&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;/table&gt;</summary>
		<author><name>Matol</name></author>
	</entry>
	<entry>
		<id>https://wiki.knihovna.cz/index.php?title=Historie_e-learningu&amp;diff=35468&amp;oldid=prev</id>
		<title>Matol v 29. 6. 2013, 08:41</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://wiki.knihovna.cz/index.php?title=Historie_e-learningu&amp;diff=35468&amp;oldid=prev"/>
		<updated>2013-06-29T08:41:34Z</updated>

		<summary type="html">&lt;p&gt;&lt;/p&gt;
&lt;table class=&quot;diff diff-contentalign-left diff-editfont-monospace&quot; data-mw=&quot;interface&quot;&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;tr class=&quot;diff-title&quot; lang=&quot;cs&quot;&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;&quot;&gt;← Starší verze&lt;/td&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;&quot;&gt;Verze z 29. 6. 2013, 08:41&lt;/td&gt;
				&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot; id=&quot;mw-diff-left-l1&quot; &gt;Řádek 1:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Řádek 1:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Martin Lunter, UČO 376137&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Martin Lunter, UČO 376137&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;'''Pôvod pomenovania e-learning''' Výraz e-learning možno vysvetliť ako spojenie slov electronic (e) a učenie (learning). Toto pomenovanie bolo po prvý raz použité na CBT (Computer Based Training )systems seminári v Los Angeles v roku 1999. Spolu s výrazmi virtual learning a online learning malo zastrešovať všetky činnosti spojené s online interaktívnou a osobnou výučbou, ku ktorej boli použité moderné informačné technológie, či už intranet, extranet, interaktívne CD, interaktívna televízia a iné. Taktiež sa výučba odpútala od pevného miesta a času. Slovo samotné je teda pomerne nové, ale jednotlivé súčasti e-learningu sú samozrejme oveľa staršie.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;'''Pôvod pomenovania e-learning''' Výraz e-learning možno vysvetliť ako spojenie slov electronic (e) a učenie (learning). Toto pomenovanie bolo po prvý raz použité na CBT (Computer Based Training )systems seminári v Los Angeles v roku 1999. Spolu s výrazmi virtual learning a online learning malo zastrešovať všetky činnosti spojené s online interaktívnou a osobnou výučbou, ku ktorej boli použité moderné informačné technológie, či už intranet, extranet, interaktívne CD, interaktívna televízia a iné. Taktiež sa výučba odpútala od pevného miesta a času. Slovo samotné je teda pomerne nové, ale jednotlivé súčasti e-learningu sú samozrejme oveľa staršie.&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;¹&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Za jeden z prvých počinov ktorý súvisí s e-learningom bolo zavedenie dištančného korešpondenčného kurzu. Prvým takýmto kurzom bol kurz rýchlopisu,vedený učiteľom Isaacom Pittmanom z Veľkej Británie v roku 1840.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Za jeden z prvých počinov ktorý súvisí s e-learningom bolo zavedenie dištančného korešpondenčného kurzu. Prvým takýmto kurzom bol kurz rýchlopisu,vedený učiteľom Isaacom Pittmanom z Veľkej Británie v roku 1840.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot; id=&quot;mw-diff-left-l7&quot; &gt;Řádek 7:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Řádek 7:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;[[File:Isaac Pitman.jpg|thumb|left|Isaac Pittman 1840]]&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;[[File:Isaac Pitman.jpg|thumb|left|Isaac Pittman 1840]]&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;lt;br/&amp;gt;Ďaľším podstatným krokom, vôbec prvý raz kedy bola k výučbe použitá technika umožňujúca zobrazovanie otázok a automatické vyhodnocovanie, je vynález mechanického testovacieho zariadenia. Jeho vynálezcom bol profesor Sidney Pressey z Ohio state University. Podľa neho bolo možné veľkú časť učenia sa urýchliť použitím moderných technológií, pretože sú jasne definované a recipročné. Túto myšlienku uviedol do praxe roku 1920, kedy zostrojil automatické zariadenie, pripomínajúce písací stroj s okienkom, v ktorom sa zobrazovali otázky a užívateľ volil správne odpovede pomocou tlačidiel. Na konci testu vznikol výstup v podobe papiera s bodovým ohodnotením. Systém odpovedania sa využíva aktívne a dodnes, pretože veľmi uľahčuje a urýchluje hodnotenie.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;lt;br/&amp;gt;Ďaľším podstatným krokom, vôbec prvý raz kedy bola k výučbe použitá technika umožňujúca zobrazovanie otázok a automatické vyhodnocovanie, je vynález mechanického testovacieho zariadenia. Jeho vynálezcom bol profesor Sidney Pressey z Ohio state University. Podľa neho bolo možné veľkú časť učenia sa urýchliť použitím moderných technológií, pretože sú jasne definované a recipročné. Túto myšlienku uviedol do praxe roku 1920, kedy zostrojil automatické zariadenie, pripomínajúce písací stroj s okienkom, v ktorom sa zobrazovali otázky a užívateľ volil správne odpovede pomocou tlačidiel. Na konci testu vznikol výstup v podobe papiera s bodovým ohodnotením. Systém odpovedania sa využíva aktívne a dodnes, pretože veľmi uľahčuje a urýchluje hodnotenie.&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;²&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;lt;br/&amp;gt;Ajkeď boli v prvej polovici dvadsiateho storočia filmy veľmi obľúbené, ich využitie vo výučbe zatiaľ nebolo až také populárne. Toto sa zmenilo s príchodom druhej svetovej vojny, kedy muselo byť vyškolené za veľmi krátke časové obdobie množstvo ľudí. Vojna veľmi urchlila zavedenie technológií do vyučovania, využitie inštruktážnych videí sa dostalo do povedomia širokej verejnosti.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;lt;br/&amp;gt;Ajkeď boli v prvej polovici dvadsiateho storočia filmy veľmi obľúbené, ich využitie vo výučbe zatiaľ nebolo až také populárne. Toto sa zmenilo s príchodom druhej svetovej vojny, kedy muselo byť vyškolené za veľmi krátke časové obdobie množstvo ľudí. Vojna veľmi urchlila zavedenie technológií do vyučovania, využitie inštruktážnych videí sa dostalo do povedomia širokej verejnosti.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Dôležitým krokom vpred bolo zavedenie programovaných inštrukcií Harvardským profesorom Burrhusom Fredericom Skinnerom ktorý sa mimo iného zaoberal aj edukačnými metódami. Programované inštrukcie, kedy je potrebné vyplniť správnu odpoveď do kontextu v ktorom sa nachádza voľné miesto je veľmi obľúbeným prvkom využívaným vo viacerých formách e-learningu. Aj jeho pričinením sa technológie dostávali do vyučovacích procesov v USA, taktiež pomohol riešiť nedostatok učiteľov v Spojených štátoch Amerických práve zvádzaním moderných postupov do vyučovacieho procesu.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Dôležitým krokom vpred bolo zavedenie programovaných inštrukcií Harvardským profesorom Burrhusom Fredericom Skinnerom ktorý sa mimo iného zaoberal aj edukačnými metódami. Programované inštrukcie, kedy je potrebné vyplniť správnu odpoveď do kontextu v ktorom sa nachádza voľné miesto je veľmi obľúbeným prvkom využívaným vo viacerých formách e-learningu. Aj jeho pričinením sa technológie dostávali do vyučovacích procesov v USA, taktiež pomohol riešiť nedostatok učiteľov v Spojených štátoch Amerických práve zvádzaním moderných postupov do vyučovacieho procesu.&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;³&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;[[File:Apple II IMG 4218-black.jpg|thumb|right|Apple II]]&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;[[File:Apple II IMG 4218-black.jpg|thumb|right|Apple II]]&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot; id=&quot;mw-diff-left-l22&quot; &gt;Řádek 22:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Řádek 22:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;1. NICHOLSON, P. A History of E- learning - Echoes of the pioneers. 2007. [Citované 21.5.2013]&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;1. NICHOLSON, P. A History of E- learning - Echoes of the pioneers. 2007. [Citované 21.5.2013]&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;2. HAMMAKER, J.M. Learning together: A history of coeducation in American Schools. Economics of education reviews, ročník 14 číslo 1, str. 98-99. [citované 21.5.2013]&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;2. HAMMAKER, J.M. Learning together: A history of coeducation in American Schools. Economics of education reviews, ročník 14 číslo 1, str. 98-99. [citované 21.5.2013]&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;3. SKINNER, B.F. Programmed instruction revisited, Phi delta kappan, Ročník 68. Vydanie 2. Str.:103 - 110 [&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Citovan0 &lt;/del&gt;21.5.2013]  &lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt; &lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;4.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;3. SKINNER, B.F. Programmed instruction revisited, Phi delta kappan, Ročník 68. Vydanie 2. Str.:103 - 110 [&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Citované &lt;/ins&gt;21.5.2013]  &lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt; &lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;4. &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;AL SMADI, M. Peer ASSessment approach for modern learning settings, Advances in web based learning - ICWL 2009, 2009. Str.:44-47, [Citované 21.5.2013]&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;/table&gt;</summary>
		<author><name>Matol</name></author>
	</entry>
	<entry>
		<id>https://wiki.knihovna.cz/index.php?title=Historie_e-learningu&amp;diff=35467&amp;oldid=prev</id>
		<title>Matol v 29. 6. 2013, 08:33</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://wiki.knihovna.cz/index.php?title=Historie_e-learningu&amp;diff=35467&amp;oldid=prev"/>
		<updated>2013-06-29T08:33:39Z</updated>

		<summary type="html">&lt;p&gt;&lt;/p&gt;
&lt;table class=&quot;diff diff-contentalign-left diff-editfont-monospace&quot; data-mw=&quot;interface&quot;&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;tr class=&quot;diff-title&quot; lang=&quot;cs&quot;&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;&quot;&gt;← Starší verze&lt;/td&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;&quot;&gt;Verze z 29. 6. 2013, 08:33&lt;/td&gt;
				&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot; id=&quot;mw-diff-left-l20&quot; &gt;Řádek 20:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Řádek 20:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Zavádzanie každej jednej novej technológie do bežného života sprevádzajú problémy, je veľmi ťažké nájsť mieru do ktorej je technológiu ešte možné používať. Takisto prvotné nadšenie z rôznych foriem e-learningu viedlo k masívnemu používaniu týchto technológií, v niektorých prípaddoch až do takej miery že produktivita klesne.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Zavádzanie každej jednej novej technológie do bežného života sprevádzajú problémy, je veľmi ťažké nájsť mieru do ktorej je technológiu ešte možné používať. Takisto prvotné nadšenie z rôznych foriem e-learningu viedlo k masívnemu používaniu týchto technológií, v niektorých prípaddoch až do takej miery že produktivita klesne.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;1. NICHOLSON, P. A History of E- learning - Echoes of the pioneers. 2007. [Citované 21.5.2013]&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;2. HAMMAKER, J.M. Learning together: A history of coeducation in American Schools. Economics of education reviews, ročník 14 číslo 1, str. 98-99. [citované 21.5.2013]&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;3. SKINNER, B.F. Programmed instruction revisited, Phi delta kappan, Ročník 68. Vydanie 2. Str.:103 - 110 [Citovan0 21.5.2013] &lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;4.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;/table&gt;</summary>
		<author><name>Matol</name></author>
	</entry>
	<entry>
		<id>https://wiki.knihovna.cz/index.php?title=Historie_e-learningu&amp;diff=35410&amp;oldid=prev</id>
		<title>Matol v 20. 6. 2013, 08:38</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://wiki.knihovna.cz/index.php?title=Historie_e-learningu&amp;diff=35410&amp;oldid=prev"/>
		<updated>2013-06-20T08:38:38Z</updated>

		<summary type="html">&lt;p&gt;&lt;/p&gt;
&lt;table class=&quot;diff diff-contentalign-left diff-editfont-monospace&quot; data-mw=&quot;interface&quot;&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;tr class=&quot;diff-title&quot; lang=&quot;cs&quot;&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;&quot;&gt;← Starší verze&lt;/td&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;&quot;&gt;Verze z 20. 6. 2013, 08:38&lt;/td&gt;
				&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot; id=&quot;mw-diff-left-l1&quot; &gt;Řádek 1:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Řádek 1:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Martin Lunter, UČO 376137&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Martin Lunter, UČO 376137&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;'''Pôvod pomenovania e-learning'''&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;'''Pôvod pomenovania e-learning''' Výraz e-learning možno vysvetliť ako spojenie slov electronic (e) a učenie (learning). Toto pomenovanie bolo po prvý raz použité na CBT (Computer Based Training )systems seminári v Los Angeles v roku 1999. Spolu s výrazmi virtual learning a online learning malo zastrešovať všetky činnosti spojené s online interaktívnou a osobnou výučbou, ku ktorej boli použité moderné informačné technológie, či už intranet, extranet, interaktívne CD, interaktívna televízia a iné. Taktiež sa výučba odpútala od pevného miesta a času. Slovo samotné je teda pomerne nové, ale jednotlivé súčasti e-learningu sú samozrejme oveľa staršie.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Výraz e-learning možno vysvetliť ako spojenie slov electronic (e) a učenie (learning). Toto pomenovanie bolo po prvý raz použité na CBT (Computer Based Training )systems seminári v Los Angeles v roku 1999. Spolu s výrazmi virtual learning a online learning malo zastrešovať všetky činnosti spojené s online interaktívnou a osobnou výučbou, ku ktorej boli použité moderné informačné technológie, či už intranet, extranet, interaktívne CD, interaktívna televízia a iné. Taktiež sa výučba odpútala od pevného miesta a času.  &lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Slovo samotné je teda pomerne nové, ale jednotlivé súčasti e-learningu sú samozrejme oveľa staršie.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Za jeden z prvých počinov ktorý súvisí s e-learningom bolo zavedenie dištančného korešpondenčného kurzu. Prvým takýmto kurzom bol kurz rýchlopisu,vedený učiteľom Isaacom Pittmanom z Veľkej Británie v roku 1840.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Za jeden z prvých počinov ktorý súvisí s e-learningom bolo zavedenie dištančného korešpondenčného kurzu. Prvým takýmto kurzom bol kurz rýchlopisu,vedený učiteľom Isaacom Pittmanom z Veľkej Británie v roku 1840.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;[[&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Soubor&lt;/del&gt;:&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Isaac_Pitman&lt;/del&gt;.jpg|thumb|left&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;|middle&lt;/del&gt;|Isaac Pittman 1840]]&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;[[&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;File&lt;/ins&gt;:&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Isaac Pitman&lt;/ins&gt;.jpg|thumb|left|Isaac Pittman 1840]]&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;&amp;lt;br/&amp;gt;Ďaľším podstatným krokom, vôbec prvý raz kedy bola k výučbe použitá technika umožňujúca zobrazovanie otázok a automatické vyhodnocovanie, je vynález mechanického testovacieho zariadenia. Jeho vynálezcom bol profesor Sidney Pressey z Ohio state University. Podľa neho bolo možné veľkú časť učenia sa urýchliť použitím moderných technológií, pretože sú jasne definované a recipročné. Túto myšlienku uviedol do praxe roku 1920, kedy zostrojil automatické zariadenie, pripomínajúce písací stroj s okienkom, v ktorom sa zobrazovali otázky a užívateľ volil správne odpovede pomocou tlačidiel. Na konci testu vznikol výstup v podobe papiera s bodovým ohodnotením. Systém odpovedania sa využíva aktívne a dodnes, pretože veľmi uľahčuje a urýchluje hodnotenie.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Ďaľším podstatným krokom, vôbec prvý raz kedy bola k výučbe použitá technika umožňujúca zobrazovanie otázok a automatické vyhodnocovanie, je vynález mechanického testovacieho zariadenia. Jeho vynálezcom bol profesor Sidney Pressey z Ohio state University. Podľa neho bolo možné veľkú časť učenia sa urýchliť použitím moderných technológií, pretože sú jasne definované a recipročné. Túto myšlienku uviedol do praxe roku 1920, kedy zostrojil automatické zariadenie, pripomínajúce písací stroj s okienkom, v ktorom sa zobrazovali otázky a užívateľ volil správne odpovede pomocou tlačidiel. Na konci testu vznikol výstup v podobe papiera s bodovým ohodnotením. Systém odpovedania sa využíva aktívne a dodnes, pretože veľmi uľahčuje a urýchluje hodnotenie.&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;&amp;lt;br/&amp;gt;&lt;/ins&gt;Ajkeď boli v prvej polovici dvadsiateho storočia filmy veľmi obľúbené, ich využitie vo výučbe zatiaľ nebolo až také populárne. Toto sa zmenilo s príchodom druhej svetovej vojny, kedy muselo byť vyškolené za veľmi krátke časové obdobie množstvo ľudí. Vojna veľmi urchlila zavedenie technológií do vyučovania, využitie inštruktážnych videí sa dostalo do povedomia širokej verejnosti.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt; &lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt; &lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Ajkeď boli v prvej polovici dvadsiateho storočia filmy veľmi obľúbené, ich využitie vo výučbe zatiaľ nebolo až také populárne. Toto sa zmenilo s príchodom druhej svetovej vojny, kedy muselo byť vyškolené za veľmi krátke časové obdobie množstvo ľudí. Vojna veľmi urchlila zavedenie technológií do vyučovania, využitie inštruktážnych videí sa dostalo do povedomia širokej verejnosti.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Dôležitým krokom vpred bolo zavedenie programovaných inštrukcií Harvardským profesorom Burrhusom Fredericom Skinnerom ktorý sa mimo iného zaoberal aj edukačnými metódami. Programované inštrukcie, kedy je potrebné vyplniť správnu odpoveď do kontextu v ktorom sa nachádza voľné miesto je veľmi obľúbeným prvkom využívaným vo viacerých formách e-learningu. Aj jeho pričinením sa technológie dostávali do vyučovacích procesov v USA, taktiež pomohol riešiť nedostatok učiteľov v Spojených štátoch Amerických práve zvádzaním moderných postupov do vyučovacieho procesu.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Dôležitým krokom vpred bolo zavedenie programovaných inštrukcií Harvardským profesorom Burrhusom Fredericom Skinnerom ktorý sa mimo iného zaoberal aj edukačnými metódami. Programované inštrukcie, kedy je potrebné vyplniť správnu odpoveď do kontextu v ktorom sa nachádza voľné miesto je veľmi obľúbeným prvkom využívaným vo viacerých formách e-learningu. Aj jeho pričinením sa technológie dostávali do vyučovacích procesov v USA, taktiež pomohol riešiť nedostatok učiteľov v Spojených štátoch Amerických práve zvádzaním moderných postupov do vyučovacieho procesu.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;[[&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Soubor&lt;/del&gt;: Apple II IMG 4218-black.jpg |thumb|right&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;|baseline&lt;/del&gt;|Apple II]]&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;[[&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;File&lt;/ins&gt;:Apple II IMG 4218-black.jpg|thumb|right|Apple II]]&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Uvedenie osobných počítačov na trh, Altair 880 nasledovaný spoločnosťou IBM a ich PC a taktiež Apple s počítačom Apple II, ktoré nastalo v roku 1975, posunulo učenie pomocou technológií ešte ďalej. Počítače mali dostatočný výpočtový výkon a konečne boli dosť spoľahlivé aj na vykonávanie didaktických procesov. Využívané boli najmä simulácie a programované inštrukcie. S minimálnymi programovacími znalosťami bolo možné vytvárať jednoduché programy ktoré uľahčovali učenie ale tiež prakticé cvičenia, ktoré značne urýchlili vyučovacie procesy. Dá sa preto povedať že zavedenie počítačov do vyučovacieho procesu nebolo inováciou, ale kompletnou náhradou starých vyučovacích procesov.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Uvedenie osobných počítačov na trh, Altair 880 nasledovaný spoločnosťou IBM a ich PC a taktiež Apple s počítačom Apple II, ktoré nastalo v roku 1975, posunulo učenie pomocou technológií ešte ďalej. Počítače mali dostatočný výpočtový výkon a konečne boli dosť spoľahlivé aj na vykonávanie didaktických procesov. Využívané boli najmä simulácie a programované inštrukcie. S minimálnymi programovacími znalosťami bolo možné vytvárať jednoduché programy ktoré uľahčovali učenie ale tiež prakticé cvičenia, ktoré značne urýchlili vyučovacie procesy. Dá sa preto povedať že zavedenie počítačov do vyučovacieho procesu nebolo inováciou, ale kompletnou náhradou starých vyučovacích procesov. [[&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;File&lt;/ins&gt;:&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Gartner Hype Cycle&lt;/ins&gt;.svg|thumb|left|Gartner_Hype_Cycle.svg]] Výukové nástroje v deväťdesiatych rokoch pozostávali hlavne zo systémov LMS(learning management systems), kedy si univerzity vytvárali vlastné systémey na aplikáciu informačných technológií do vyučovacieho procesu. Univerzity však neposkytovali svoje vlastné informačné systémy na voľnom trhu, využívali ich len pre vlastné použitie. Na komerčný trh s výukovými informačnými systémami vstúpila ako prvá Americká firma Blackboard, mimo univerzitej pôdy to boli firmy SABA a Docent. Firma Blackboard ponúkla ako prvá výmenu študijných materiálov medzi univerzitami, tvorbu a vypracovávanie testov, vzájomnú komunikáciu medzi študentmi a učiteľmi, bolo možné sledovať progres používateľov. Dá sa povedať že systém Blackboard revolucionarizoval vyučovací proces, bol prvým systémom ktorý bol široko používaný vo väčšine vzdelávacích zariadení.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;[[&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Soubor&lt;/del&gt;: &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Gartner_Hype_Cycle&lt;/del&gt;.svg|thumb|left&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;|middle&lt;/del&gt;|Gartner_Hype_Cycle.svg]]&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Výukové nástroje v deväťdesiatych rokoch pozostávali hlavne zo systémov LMS(learning management systems), kedy si univerzity vytvárali vlastné systémey na aplikáciu informačných technológií do vyučovacieho procesu. Univerzity však neposkytovali svoje vlastné informačné systémy na voľnom trhu, využívali ich len pre vlastné použitie. Na komerčný trh s výukovými informačnými systémami vstúpila ako prvá Americká firma Blackboard, mimo univerzitej pôdy to boli firmy SABA a Docent. Firma Blackboard ponúkla ako prvá výmenu študijných materiálov medzi univerzitami, tvorbu a vypracovávanie testov, vzájomnú komunikáciu medzi študentmi a učiteľmi, bolo možné sledovať progres používateľov.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Dá sa povedať že systém Blackboard revolucionarizoval vyučovací proces, bol prvým systémom ktorý bol široko používaný vo väčšine vzdelávacích zariadení.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Zavádzanie každej jednej novej technológie do bežného života sprevádzajú problémy, je veľmi ťažké nájsť mieru do ktorej je technológiu ešte možné používať. Takisto prvotné nadšenie z rôznych foriem e-learningu viedlo k masívnemu používaniu týchto technológií, v niektorých prípaddoch až do takej miery že produktivita klesne.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Zavádzanie každej jednej novej technológie do bežného života sprevádzajú problémy, je veľmi ťažké nájsť mieru do ktorej je technológiu ešte možné používať. Takisto prvotné nadšenie z rôznych foriem e-learningu viedlo k masívnemu používaniu týchto technológií, v niektorých prípaddoch až do takej miery že produktivita klesne.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;/table&gt;</summary>
		<author><name>Matol</name></author>
	</entry>
	<entry>
		<id>https://wiki.knihovna.cz/index.php?title=Historie_e-learningu&amp;diff=34423&amp;oldid=prev</id>
		<title>Matol v 21. 5. 2013, 10:18</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://wiki.knihovna.cz/index.php?title=Historie_e-learningu&amp;diff=34423&amp;oldid=prev"/>
		<updated>2013-05-21T10:18:25Z</updated>

		<summary type="html">&lt;p&gt;&lt;/p&gt;
&lt;table class=&quot;diff diff-contentalign-left diff-editfont-monospace&quot; data-mw=&quot;interface&quot;&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;tr class=&quot;diff-title&quot; lang=&quot;cs&quot;&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;&quot;&gt;← Starší verze&lt;/td&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;&quot;&gt;Verze z 21. 5. 2013, 10:18&lt;/td&gt;
				&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot; id=&quot;mw-diff-left-l5&quot; &gt;Řádek 5:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Řádek 5:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Slovo samotné je teda pomerne nové, ale jednotlivé súčasti e-learningu sú samozrejme oveľa staršie.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Slovo samotné je teda pomerne nové, ale jednotlivé súčasti e-learningu sú samozrejme oveľa staršie.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Za jeden z prvých počinov ktorý súvisí s e-learningom bolo zavedenie &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[[[Média:pitman1840.jpg]]]]&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Za jeden z prvých počinov ktorý súvisí s e-learningom bolo zavedenie dištančného korešpondenčného kurzu. Prvým takýmto kurzom bol kurz rýchlopisu,vedený učiteľom Isaacom Pittmanom z Veľkej Británie v roku 1840.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;dištančného korešpondenčného kurzu. Prvým takýmto kurzom bol kurz rýchlopisu,&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt; &lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;vedený učiteľom Isaacom Pittmanom z Veľkej Británie v roku 1840.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[Soubor:Isaac_Pitman.jpg|thumb|left|middle|Isaac Pittman 1840]]&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt; &lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Ďaľším podstatným krokom, vôbec prvý raz kedy bola k výučbe použitá technika umožňujúca zobrazovanie otázok a automatické vyhodnocovanie, je vynález mechanického testovacieho zariadenia. Jeho vynálezcom bol profesor Sidney Pressey z Ohio state University. Podľa neho bolo možné veľkú časť učenia sa urýchliť použitím moderných technológií, pretože sú jasne definované a recipročné. Túto myšlienku uviedol do praxe roku 1920, kedy zostrojil automatické zariadenie, pripomínajúce písací stroj s okienkom, v ktorom sa zobrazovali otázky a užívateľ volil správne odpovede pomocou tlačidiel. Na konci testu vznikol výstup v podobe papiera s bodovým ohodnotením. Systém odpovedania sa využíva aktívne a dodnes, pretože veľmi uľahčuje a urýchluje hodnotenie.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Ďaľším podstatným krokom, vôbec prvý raz kedy bola k výučbe použitá technika umožňujúca zobrazovanie otázok a automatické vyhodnocovanie, je vynález mechanického testovacieho zariadenia. Jeho vynálezcom bol profesor Sidney Pressey z Ohio state University. Podľa neho bolo možné veľkú časť učenia sa urýchliť použitím moderných technológií, pretože sú jasne definované a recipročné. Túto myšlienku uviedol do praxe roku 1920, kedy zostrojil automatické zariadenie, pripomínajúce písací stroj s okienkom, v ktorom sa zobrazovali otázky a užívateľ volil správne odpovede pomocou tlačidiel. Na konci testu vznikol výstup v podobe papiera s bodovým ohodnotením. Systém odpovedania sa využíva aktívne a dodnes, pretože veľmi uľahčuje a urýchluje hodnotenie.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Ajkeď boli v prvej polovici dvadsiateho storočia filmy veľmi obľúbené, ich využitie vo výučbe zatiaľ nebolo až také populárne. Toto sa zmenilo s príchodom druhej svetovej vojny, kedy muselo byť vyškolené za veľmi krátke časové obdobie množstvo ľudí,&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt; &lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Ajkeď boli v prvej polovici dvadsiateho storočia filmy veľmi obľúbené, ich využitie vo výučbe zatiaľ nebolo až také populárne. Toto sa zmenilo s príchodom druhej svetovej vojny, kedy muselo byť vyškolené za veľmi krátke časové obdobie množstvo ľudí&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;. Vojna veľmi urchlila zavedenie technológií do vyučovania&lt;/ins&gt;, &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;využitie inštruktážnych videí sa dostalo do povedomia širokej verejnosti.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt; &lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Dôležitým krokom vpred bolo zavedenie programovaných inštrukcií Harvardským profesorom Burrhusom Fredericom Skinnerom ktorý sa mimo iného zaoberal aj edukačnými metódami. Programované inštrukcie, kedy je potrebné vyplniť správnu odpoveď do kontextu v ktorom sa nachádza voľné miesto je veľmi obľúbeným prvkom využívaným vo viacerých formách e-learningu. Aj jeho pričinením sa technológie dostávali do vyučovacích procesov v USA, taktiež pomohol riešiť nedostatok učiteľov v Spojených štátoch Amerických práve zvádzaním moderných postupov do vyučovacieho procesu.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt; &lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[Soubor: Apple II IMG 4218-black.jpg |thumb|right|baseline|Apple II]]&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt; &lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Uvedenie osobných počítačov na trh, Altair 880 nasledovaný spoločnosťou IBM a ich PC a taktiež Apple s počítačom Apple II, ktoré nastalo v roku 1975, posunulo učenie pomocou technológií ešte ďalej. Počítače mali dostatočný výpočtový výkon a konečne boli dosť spoľahlivé aj na vykonávanie didaktických procesov. Využívané boli najmä simulácie a programované inštrukcie. S minimálnymi programovacími znalosťami bolo možné vytvárať jednoduché programy ktoré uľahčovali učenie ale tiež prakticé cvičenia, ktoré značne urýchlili vyučovacie procesy. Dá sa preto povedať že zavedenie počítačov do vyučovacieho procesu nebolo inováciou, ale kompletnou náhradou starých vyučovacích procesov.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[Soubor: Gartner_Hype_Cycle.svg|thumb|left|middle|Gartner_Hype_Cycle.svg]]&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Výukové nástroje v deväťdesiatych rokoch pozostávali hlavne zo systémov LMS(learning management systems), kedy si univerzity vytvárali vlastné systémey na aplikáciu informačných technológií do vyučovacieho procesu. Univerzity však neposkytovali svoje vlastné informačné systémy na voľnom trhu, využívali ich len pre vlastné použitie. Na komerčný trh s výukovými informačnými systémami vstúpila ako prvá Americká firma Blackboard, mimo univerzitej pôdy to boli firmy SABA a Docent. Firma Blackboard ponúkla ako prvá výmenu študijných materiálov medzi univerzitami, tvorbu a vypracovávanie testov, vzájomnú komunikáciu medzi študentmi a učiteľmi, bolo možné sledovať progres používateľov.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Dá sa povedať že systém Blackboard revolucionarizoval vyučovací proces, bol prvým systémom ktorý bol široko používaný vo väčšine vzdelávacích zariadení.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt; &lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt; &lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt; &lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Zavádzanie každej jednej novej technológie do bežného života sprevádzajú problémy, je veľmi ťažké nájsť mieru do ktorej je technológiu ešte možné používať. Takisto prvotné nadšenie z rôznych foriem e-learningu viedlo k masívnemu používaniu týchto technológií, v niektorých prípaddoch až do takej miery že produktivita klesne.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;/table&gt;</summary>
		<author><name>Matol</name></author>
	</entry>
	<entry>
		<id>https://wiki.knihovna.cz/index.php?title=Historie_e-learningu&amp;diff=34324&amp;oldid=prev</id>
		<title>Matol: Založena nová stránka: Martin Lunter, UČO 376137  '''Pôvod pomenovania e-learning''' Výraz e-learning možno vysvetliť ako spojenie slov electronic (e) a učenie (learning). Toto pomenovanie ...</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://wiki.knihovna.cz/index.php?title=Historie_e-learningu&amp;diff=34324&amp;oldid=prev"/>
		<updated>2013-05-20T12:53:58Z</updated>

		<summary type="html">&lt;p&gt;Založena nová stránka: Martin Lunter, UČO 376137  &amp;#039;&amp;#039;&amp;#039;Pôvod pomenovania e-learning&amp;#039;&amp;#039;&amp;#039; Výraz e-learning možno vysvetliť ako spojenie slov electronic (e) a učenie (learning). Toto pomenovanie ...&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;&lt;b&gt;Nová stránka&lt;/b&gt;&lt;/p&gt;&lt;div&gt;Martin Lunter, UČO 376137&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
'''Pôvod pomenovania e-learning'''&lt;br /&gt;
Výraz e-learning možno vysvetliť ako spojenie slov electronic (e) a učenie (learning). Toto pomenovanie bolo po prvý raz použité na CBT (Computer Based Training )systems seminári v Los Angeles v roku 1999. Spolu s výrazmi virtual learning a online learning malo zastrešovať všetky činnosti spojené s online interaktívnou a osobnou výučbou, ku ktorej boli použité moderné informačné technológie, či už intranet, extranet, interaktívne CD, interaktívna televízia a iné. Taktiež sa výučba odpútala od pevného miesta a času. &lt;br /&gt;
Slovo samotné je teda pomerne nové, ale jednotlivé súčasti e-learningu sú samozrejme oveľa staršie.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Za jeden z prvých počinov ktorý súvisí s e-learningom bolo zavedenie [[[[Média:pitman1840.jpg]]]]&lt;br /&gt;
dištančného korešpondenčného kurzu. Prvým takýmto kurzom bol kurz rýchlopisu,&lt;br /&gt;
vedený učiteľom Isaacom Pittmanom z Veľkej Británie v roku 1840.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Ďaľším podstatným krokom, vôbec prvý raz kedy bola k výučbe použitá technika umožňujúca zobrazovanie otázok a automatické vyhodnocovanie, je vynález mechanického testovacieho zariadenia. Jeho vynálezcom bol profesor Sidney Pressey z Ohio state University. Podľa neho bolo možné veľkú časť učenia sa urýchliť použitím moderných technológií, pretože sú jasne definované a recipročné. Túto myšlienku uviedol do praxe roku 1920, kedy zostrojil automatické zariadenie, pripomínajúce písací stroj s okienkom, v ktorom sa zobrazovali otázky a užívateľ volil správne odpovede pomocou tlačidiel. Na konci testu vznikol výstup v podobe papiera s bodovým ohodnotením. Systém odpovedania sa využíva aktívne a dodnes, pretože veľmi uľahčuje a urýchluje hodnotenie.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Ajkeď boli v prvej polovici dvadsiateho storočia filmy veľmi obľúbené, ich využitie vo výučbe zatiaľ nebolo až také populárne. Toto sa zmenilo s príchodom druhej svetovej vojny, kedy muselo byť vyškolené za veľmi krátke časové obdobie množstvo ľudí,&lt;/div&gt;</summary>
		<author><name>Matol</name></author>
	</entry>
</feed>