Font - Historie editací

Michal Klajban: 9 revizí: IMPORT D-F: import stránek z hlavního jmenného prostoru z KiskWiki (http://kisk.phil.muni.cz/)

2012-02-06T11:15:12Z

9 revizí: IMPORT D-F: import stránek z hlavního jmenného prostoru z KiskWiki (http://kisk.phil.muni.cz/)

Szaszka: /* Základná klasifikácia písmen. */

2012-01-10T12:15:38Z

Základná klasifikácia písmen.

Szaszka: /* Základná klasifikácia písmen. */

2012-01-10T12:14:50Z

Základná klasifikácia písmen.

Szaszka v 10. 1. 2012, 12:14

2012-01-10T12:14:13Z

Szaszka: /* Písmová osnova. */

2012-01-10T11:46:43Z

Písmová osnova.

Szaszka v 10. 1. 2012, 11:42

2012-01-10T11:42:54Z

Szaszka: /* Rozdiely medzi fontom a písmom. Čo je to font? */

2012-01-10T11:41:43Z

Rozdiely medzi fontom a písmom. Čo je to font?

Szaszka: /* Použité zdroje */

2011-12-28T10:47:48Z

Použité zdroje

Szaszka v 28. 12. 2011, 10:46

2011-12-28T10:46:53Z

Szaszka: Založena nová stránka: '''Autor''' Andrea Szászová '''Kľúčové slová '''písmo, '''Synonymá''' --- '''Súvisiace pojmy '''
''Nadradené''- typografia
...

2011-12-28T10:32:57Z

Založena nová stránka: '''Autor''' Andrea Szászová '''Kľúčové slová '''písmo, '''Synonymá''' --- '''Súvisiace pojmy ''' <blockquote> ''Nadradené''- typografia </blockquote> ...

Nová stránka

'''Autor''' Andrea Szászová

'''Kľúčové slová '''písmo,

'''Synonymá''' ---

'''Súvisiace pojmy '''

<blockquote>
''Nadradené''- typografia </blockquote>
<blockquote>
''Podradené''- --- </blockquote>

== Rozdiely medzi fontom a písmom. Čo je to font? ==

V bežnej komunikácii sa slová písmo a font používajú ako synonymá. Vo väčšine prípadov to nespôsobuje žiadne problémy, no je medzi tým rozdiel. Písmo je sada znakov, písmen, číslic, symbolov, atď. Font je fyzická reprezentácia písma, ktorá môže byť vo forme počítačového kódu, vytvorená z kovu alebo z dreva. Font je vlastne ako akési vykrajovátko na výrobu vianočného pečiva a písmo je ako samotné pečivo, vykrajovátkom vykrojené.

== Základná klasifikácia písmen. ==

'''Lomené písmo''' vychádza z ornamentálneho spôsobu písania, ktorý sa využíval v stredoveku až do 19. storočia. Kvôli zložitému tvaru znakov sa ťažko číta hlavne pri dlhšom texte a tak má poväčšine iba dekoratívnu funkciu.
'''Antikva''' je základná forma latinkového písma. Je odvodená z rímskeho písma vytesaného do skál. Prvá tlačená antikva vznikla v polovici 15. storočia. Poznáme napríklad dynamickú, prechodovú, statickú antikvu a i.
'''Serify''' sú poväčšine zdobené písma, takže sa používajú ako titulky. Poznáme napríklad lineárne serifové písmo (egyptienky), klinové a vlasové serify, a i.
'''Bezserifové''' (groteskové) '''písmo''' vzniklo v 19. storočí. Je to bezpätkové písmo, ktoré sa používa hlavne na nadpisy a iné kratšie správy. Poznáme napríklad lineárne písmo bezserifové statické, konstruované, a i.
'''Skriptové písma''' sú písma, ktoré vznikli ako napodobnenina rukopisu. Napríklad písmo Pushkin bolo založené na rukopise konkrétnej osoby. Pre jeho zlú čitateľnosť má dekorat´vny charakter a používa sa v titulkoch alebo pri reklamných oznamoch.
'''Grafické písma''' obsahujú znaky, ktoré sa dajú považovať za obrázky. Tieto experimentálne písma obsahujú paletu najrôznejších štýlov. Často sú navrhované pre konkrétny účel. Písma niekedy majú charakter prezentovanej témy alebo poskytujú obrazové prepojenie s prezentovaným námetom. Grafická zložitosť ovplyvňuje ich čitateľnosť a teda nie sú vhodné na základný text.

== Písmová osnova. ==

Písmovú osnovu vo vytlačenom texte nenájdeme. Je to iba pomyslená sústava vodorovných čiar - doťažníc , ktoré sú dôležité pri návrhu písma. Ich postavenie určuje výškové proporcie písmovej kresby a umiestnenie akcentov.
'''Základná doťažnica''' je línia na ktorej sedia jednotlivé písmená a sú tak zoradené do riadku. Výška malých písmen - mínusky je daná vzdialenosťou '''strednej doťažnice''' od základnej doťažnice. Táto vzdialenosť sa nazýva '''stredná výška písma'''. '''Horné doťahy''' sú zvyslé ťahy mínusiek. Táto vzdialenosť je vymedzená základnou doťažnicou a '''hornou doťažnicou'''. Pri niektorých písmach určuje vzdialenosť základnej doťažnice a hornej doťažnice výšku veľkých písmen - verzálky . Pre definovanie dolného doťahu mínusiek sa používa vzdialenosť medzi základnou doťažnicou a dolnou doťažnicou. Pre umiestnenie verzálkových akcentov sa používa '''akcentová doťažnica'''. Minuskové akcenty potrebujú vlastnú akcentovú doťažnicu, ktorá sa väčšinou kryje s hornou doťažnicou.

== Proklad. ==

Proklad je termín, ktorý kedysi označoval kovové pásiky vkladané medzi riadky textu, aby sa medzi nimi vytvorila správna medzera. Proklad sa udáva v bodoch a v súčasnosti označuje vzdialenosť riadku v textovom bloku. Proklad pridáva do textového bloku priestor a umožňuje znakom „dýchať“, takže sa ľahšie čítajú.

== Prestrkanie. ==

Prestrkanie sa vzťahuje k priestoru medzi písmenami. Upravovaním tejto medzery sa stavajú viac alebo menej rozoznateľnými. Zmenšením prestrkania sa redukujú medzery medzi písmenami, zhutňuje sa text a umožňuje, aby sa do daného priestoru vošlo viac textu. Ak je však medzera veľmi malá, písmená začnú do seba narážať. Nemala by byť medzi znakmi ani príliš veľká medzera, pretože písmená potom pôsobia ako samostatné objekty a nie súčasť slov.

== Kerning. ==

Kerning je úprava medzi dvoma znakmi. Niektoré kombinácie písmen majú medzi sebou príliš veľké medzery alebo príliš malé, takže sú slová ťažšie čitateľné.
Kombinácia znakov, ktoré treba často vyrovnávať sa nazývajú '''kerningové páry'''.

== Generovanie fontov. ==

I keď je dostupných niekoľko tisíc fontov, niekedy je nutné vytvoriť nejaký nový. Fonty sa dajú vytvárať množstvom rôznych spôsobov - od vytvorenia pôvodného diela, cez zreprodukovanie staršieho písma zo staršej publikácie až po načrtnutie a vytvorenie písma v príslušnom programe na tvorbu písma.

@@ Řádek 20: / Řádek 20: @@
 '''Lomené písmo''' vychádza z ornamentálneho spôsobu písania, ktorý sa využíval v stredoveku až do 19. storočia. <ref name= "manual"> BERAN, Vladimír. Aktualizovaný typografický manuál. 4. vyd. Praha: Kafka design, 2005. </ref> Kvôli zložitému tvaru znakov sa ťažko číta hlavne pri dlhšom texte a tak má poväčšine iba dekoratívnu funkciu.<ref name= "font"> AMBROSE, Gavin a Paul HARRIS. Grafický design: Typografie. Vyd. 1. Brno: Computer Press, 2010, 175 s. ISBN 978-802-5129-678. </ref>
 '''Antikva''' je základná forma latinkového písma. Je odvodená z rímskeho písma vytesaného do skál. Prvá tlačená antikva vznikla v polovici 15. storočia.  Poznáme napríklad dynamickú, prechodovú, statickú antikvu a i. <ref name= "manual"> BERAN, Vladimír. Aktualizovaný typografický manuál. 4. vyd. Praha: Kafka design, 2005. </ref>
 '''Serify''' sú poväčšine zdobené písma, takže sa používajú ako titulky. Poznáme napríklad lineárne serifové písmo (egyptienky), klinové a vlasové serify, a i. <ref name= "font"> AMBROSE, Gavin a Paul HARRIS. Grafický design: Typografie. Vyd. 1. Brno: Computer Press, 2010, 175 s. ISBN 978-802-5129-678. </ref>
 '''Bezserifové''' (groteskové) '''písmo''' vzniklo v 19. storočí. Je to bezpätkové písmo, ktoré sa používa hlavne na nadpisy a iné kratšie správy. Poznáme napríklad lineárne písmo bezserifové statické, konstruované, a i. <ref name= "font"> AMBROSE, Gavin a Paul HARRIS. Grafický design: Typografie. Vyd. 1. Brno: Computer Press, 2010, 175 s. ISBN 978-802-5129-678. </ref>
 '''Skriptové písma''' sú písma, ktoré vznikli ako napodobnenina rukopisu. Napríklad písmo Pushkin bolo založené na rukopise konkrétnej osoby. Pre jeho zlú čitateľnosť má dekoratívny charakter a používa sa v titulkoch alebo pri reklamných oznamoch. <ref name= "font"> AMBROSE, Gavin a Paul HARRIS. Grafický design: Typografie. Vyd. 1. Brno: Computer Press, 2010, 175 s. ISBN 978-802-5129-678. </ref>
 '''Grafické písma''' obsahujú znaky, ktoré sa dajú považovať za obrázky. Tieto experimentálne písma obsahujú paletu najrôznejších štýlov. Často sú navrhované pre konkrétny účel. Písma niekedy majú charakter prezentovanej témy alebo poskytujú obrazové prepojenie s prezentovaným námetom. Grafická zložitosť ovplyvňuje ich čitateľnosť a teda nie sú vhodné na základný text. <ref name= "font"> AMBROSE, Gavin a Paul HARRIS. Grafický design: Typografie. Vyd. 1. Brno: Computer Press, 2010, 175 s. ISBN 978-802-5129-678. </ref>

@@ Řádek 23: / Řádek 23: @@
 '''Serify''' sú poväčšine zdobené písma, takže sa používajú ako titulky. Poznáme napríklad lineárne serifové písmo (egyptienky), klinové a vlasové serify, a i. <ref name= "font"> AMBROSE, Gavin a Paul HARRIS. Grafický design: Typografie. Vyd. 1. Brno: Computer Press, 2010, 175 s. ISBN 978-802-5129-678. </ref>
 '''Bezserifové''' (groteskové) '''písmo''' vzniklo v 19. storočí. Je to bezpätkové písmo, ktoré sa používa hlavne na nadpisy a iné kratšie správy. Poznáme napríklad lineárne písmo bezserifové statické, konstruované, a i. <ref name= "font"> AMBROSE, Gavin a Paul HARRIS. Grafický design: Typografie. Vyd. 1. Brno: Computer Press, 2010, 175 s. ISBN 978-802-5129-678. </ref>
-'''Skriptové písma''' sú písma, ktoré vznikli ako napodobnenina rukopisu. Napríklad písmo Pushkin bolo založené na rukopise konkrétnej osoby. Pre jeho zlú čitateľnosť má dekorat´vny charakter a používa sa v titulkoch alebo pri reklamných oznamoch. <ref name= "font"> AMBROSE, Gavin a Paul HARRIS. Grafický design: Typografie. Vyd. 1. Brno: Computer Press, 2010, 175 s. ISBN 978-802-5129-678. </ref>
+'''Skriptové písma''' sú písma, ktoré vznikli ako napodobnenina rukopisu. Napríklad písmo Pushkin bolo založené na rukopise konkrétnej osoby. Pre jeho zlú čitateľnosť má dekoratívny charakter a používa sa v titulkoch alebo pri reklamných oznamoch. <ref name= "font"> AMBROSE, Gavin a Paul HARRIS. Grafický design: Typografie. Vyd. 1. Brno: Computer Press, 2010, 175 s. ISBN 978-802-5129-678. </ref>
 '''Grafické písma''' obsahujú znaky, ktoré sa dajú považovať za obrázky. Tieto experimentálne písma obsahujú paletu najrôznejších štýlov. Často sú navrhované pre konkrétny účel. Písma niekedy majú charakter prezentovanej témy alebo poskytujú obrazové prepojenie s prezentovaným námetom. Grafická zložitosť ovplyvňuje ich čitateľnosť a teda nie sú vhodné na základný text. <ref name= "font"> AMBROSE, Gavin a Paul HARRIS. Grafický design: Typografie. Vyd. 1. Brno: Computer Press, 2010, 175 s. ISBN 978-802-5129-678. </ref>

← Starší verze		Verze z 10. 1. 2012, 11:42
Řádek 47:		Řádek 47:

	I keď je dostupných niekoľko tisíc fontov, niekedy je nutné vytvoriť nejaký nový. Fonty sa dajú vytvárať množstvom rôznych spôsobov - od vytvorenia pôvodného diela, cez zreprodukovanie staršieho písma zo staršej publikácie až po načrtnutie a vytvorenie písma v príslušnom programe na tvorbu písma.		I keď je dostupných niekoľko tisíc fontov, niekedy je nutné vytvoriť nejaký nový. Fonty sa dajú vytvárať množstvom rôznych spôsobov - od vytvorenia pôvodného diela, cez zreprodukovanie staršieho písma zo staršej publikácie až po načrtnutie a vytvorenie písma v príslušnom programe na tvorbu písma.
		+
		+	==Poznámky==
		+	<references/>

	== Použité zdroje ==		== Použité zdroje ==

@@ Řádek 51: / Řádek 51: @@
 BERAN, Vladimír. Aktualizovaný typografický manuál. 4. vyd. Praha: Kafka design, 2005.
 AMBROSE, Gavin a Paul HARRIS. Grafický design: Typografie. Vyd. 1. Brno: Computer Press, 2010, 175 s. ISBN 978-802-5129-678.
 DUSONG, Jean-Luc. Typografie: Od olova k počítačům. 1. vyd. Praha: Svojtka a Vašut, 1997, 191 s. ISBN 80-718-0296-4.

← Starší verze		Verze z 28. 12. 2011, 10:46
Řádek 47:		Řádek 47:

	I keď je dostupných niekoľko tisíc fontov, niekedy je nutné vytvoriť nejaký nový. Fonty sa dajú vytvárať množstvom rôznych spôsobov - od vytvorenia pôvodného diela, cez zreprodukovanie staršieho písma zo staršej publikácie až po načrtnutie a vytvorenie písma v príslušnom programe na tvorbu písma.		I keď je dostupných niekoľko tisíc fontov, niekedy je nutné vytvoriť nejaký nový. Fonty sa dajú vytvárať množstvom rôznych spôsobov - od vytvorenia pôvodného diela, cez zreprodukovanie staršieho písma zo staršej publikácie až po načrtnutie a vytvorenie písma v príslušnom programe na tvorbu písma.
		+
		+	== Použité zdroje ==
		+
		+	BERAN, Vladimír. Aktualizovaný typografický manuál. 4. vyd. Praha: Kafka design, 2005.
		+	AMBROSE, Gavin a Paul HARRIS. Grafický design: Typografie. Vyd. 1. Brno: Computer Press, 2010, 175 s. ISBN 978-802-5129-678.
		+	DUSONG, Jean-Luc. Typografie: Od olova k počítačům. 1. vyd. Praha: Svojtka a Vašut, 1997, 191 s. ISBN 80-718-0296-4.

← Starší verze	Verze z 6. 2. 2012, 11:15
(Žádný rozdíl)

@@ Řádek 19: / Řádek 19: @@
-'''Lomené písmo''' vychádza z ornamentálneho spôsobu písania, ktorý sa využíval v stredoveku až do 19. storočia. Kvôli zložitému tvaru znakov sa ťažko číta hlavne pri dlhšom texte a tak má poväčšine iba dekoratívnu funkciu.
+'''Lomené písmo''' vychádza z ornamentálneho spôsobu písania, ktorý sa využíval v stredoveku až do 19. storočia. <ref name= "manual"> BERAN, Vladimír. Aktualizovaný typografický manuál. 4. vyd. Praha: Kafka design, 2005. </ref> Kvôli zložitému tvaru znakov sa ťažko číta hlavne pri dlhšom texte a tak má poväčšine iba dekoratívnu funkciu.<ref name= "font"> AMBROSE, Gavin a Paul HARRIS. Grafický design: Typografie. Vyd. 1. Brno: Computer Press, 2010, 175 s. ISBN 978-802-5129-678. </ref>
-'''Antikva''' je základná forma latinkového písma. Je odvodená z rímskeho písma vytesaného do skál. Prvá tlačená antikva vznikla v polovici 15. storočia.  Poznáme napríklad dynamickú, prechodovú, statickú antikvu a i.
+'''Antikva''' je základná forma latinkového písma. Je odvodená z rímskeho písma vytesaného do skál. Prvá tlačená antikva vznikla v polovici 15. storočia.  Poznáme napríklad dynamickú, prechodovú, statickú antikvu a i. <ref name= "manual"> BERAN, Vladimír. Aktualizovaný typografický manuál. 4. vyd. Praha: Kafka design, 2005. </ref>
-'''Serify''' sú poväčšine zdobené písma, takže sa používajú ako titulky. Poznáme napríklad lineárne serifové písmo (egyptienky), klinové a vlasové serify, a i.
+'''Serify''' sú poväčšine zdobené písma, takže sa používajú ako titulky. Poznáme napríklad lineárne serifové písmo (egyptienky), klinové a vlasové serify, a i. <ref name= "font"> AMBROSE, Gavin a Paul HARRIS. Grafický design: Typografie. Vyd. 1. Brno: Computer Press, 2010, 175 s. ISBN 978-802-5129-678. </ref>
-'''Bezserifové''' (groteskové) '''písmo''' vzniklo v 19. storočí. Je to bezpätkové písmo, ktoré sa používa hlavne na nadpisy a iné kratšie správy. Poznáme napríklad lineárne písmo bezserifové statické, konstruované, a i.
+'''Bezserifové''' (groteskové) '''písmo''' vzniklo v 19. storočí. Je to bezpätkové písmo, ktoré sa používa hlavne na nadpisy a iné kratšie správy. Poznáme napríklad lineárne písmo bezserifové statické, konstruované, a i. <ref name= "font"> AMBROSE, Gavin a Paul HARRIS. Grafický design: Typografie. Vyd. 1. Brno: Computer Press, 2010, 175 s. ISBN 978-802-5129-678. </ref>
-'''Skriptové písma''' sú písma, ktoré vznikli ako napodobnenina rukopisu. Napríklad písmo Pushkin bolo založené na rukopise konkrétnej osoby. Pre jeho zlú čitateľnosť má dekorat´vny charakter a používa sa v titulkoch alebo pri reklamných oznamoch.
+'''Skriptové písma''' sú písma, ktoré vznikli ako napodobnenina rukopisu. Napríklad písmo Pushkin bolo založené na rukopise konkrétnej osoby. Pre jeho zlú čitateľnosť má dekorat´vny charakter a používa sa v titulkoch alebo pri reklamných oznamoch. <ref name= "font"> AMBROSE, Gavin a Paul HARRIS. Grafický design: Typografie. Vyd. 1. Brno: Computer Press, 2010, 175 s. ISBN 978-802-5129-678. </ref>
-'''Grafické písma''' obsahujú znaky, ktoré sa dajú považovať za obrázky. Tieto experimentálne písma obsahujú paletu najrôznejších štýlov. Často sú navrhované pre konkrétny účel. Písma niekedy majú charakter prezentovanej témy alebo poskytujú obrazové prepojenie s prezentovaným námetom. Grafická zložitosť ovplyvňuje ich čitateľnosť a teda nie sú vhodné na základný text.
+'''Grafické písma''' obsahujú znaky, ktoré sa dajú považovať za obrázky. Tieto experimentálne písma obsahujú paletu najrôznejších štýlov. Často sú navrhované pre konkrétny účel. Písma niekedy majú charakter prezentovanej témy alebo poskytujú obrazové prepojenie s prezentovaným námetom. Grafická zložitosť ovplyvňuje ich čitateľnosť a teda nie sú vhodné na základný text. <ref name= "font"> AMBROSE, Gavin a Paul HARRIS. Grafický design: Typografie. Vyd. 1. Brno: Computer Press, 2010, 175 s. ISBN 978-802-5129-678. </ref>
 == Písmová osnova. ==
@@ Řádek 33: / Řádek 33: @@
 == Proklad. ==
-Proklad je termín, ktorý kedysi označoval kovové pásiky vkladané medzi riadky textu, aby sa medzi nimi vytvorila správna medzera. Proklad sa udáva v bodoch a v súčasnosti označuje vzdialenosť riadku v textovom bloku. Proklad pridáva do textového bloku priestor a umožňuje znakom „dýchať“, takže sa ľahšie čítajú.
+Proklad je termín, ktorý kedysi označoval kovové pásiky vkladané medzi riadky textu, aby sa medzi nimi vytvorila správna medzera. Proklad sa udáva v bodoch a v súčasnosti označuje vzdialenosť riadku v textovom bloku. Proklad pridáva do textového bloku priestor a umožňuje znakom „dýchať“, takže sa ľahšie čítajú. <ref name= "font"> AMBROSE, Gavin a Paul HARRIS. Grafický design: Typografie. Vyd. 1. Brno: Computer Press, 2010, 175 s. ISBN 978-802-5129-678. </ref>
 == Prestrkanie. ==
-Prestrkanie sa vzťahuje k priestoru medzi písmenami.  Upravovaním tejto medzery sa stavajú viac alebo menej rozoznateľnými. Zmenšením prestrkania sa redukujú medzery medzi písmenami, zhutňuje sa text a umožňuje, aby sa do daného priestoru vošlo viac textu. Ak je však medzera veľmi malá, písmená začnú do seba narážať. Nemala by byť medzi znakmi ani príliš veľká medzera, pretože písmená potom pôsobia ako samostatné objekty a nie súčasť slov.
+Prestrkanie sa vzťahuje k priestoru medzi písmenami.  Upravovaním tejto medzery sa stavajú viac alebo menej rozoznateľnými. Zmenšením prestrkania sa redukujú medzery medzi písmenami, zhutňuje sa text a umožňuje, aby sa do daného priestoru vošlo viac textu. Ak je však medzera veľmi malá, písmená začnú do seba narážať. Nemala by byť medzi znakmi ani príliš veľká medzera, pretože písmená potom pôsobia ako samostatné objekty a nie súčasť slov. <ref name= "font"> AMBROSE, Gavin a Paul HARRIS. Grafický design: Typografie. Vyd. 1. Brno: Computer Press, 2010, 175 s. ISBN 978-802-5129-678. </ref>
 == Kerning. ==
 Kerning je úprava medzi dvoma znakmi. Niektoré kombinácie písmen majú medzi sebou  príliš veľké medzery alebo príliš malé, takže sú slová ťažšie čitateľné.
-Kombinácia znakov, ktoré treba často vyrovnávať sa nazývajú '''kerningové páry'''.
+Kombinácia znakov, ktoré treba často vyrovnávať sa nazývajú '''kerningové páry'''. <ref name= "font"> AMBROSE, Gavin a Paul HARRIS. Grafický design: Typografie. Vyd. 1. Brno: Computer Press, 2010, 175 s. ISBN 978-802-5129-678. </ref>
 == Generovanie fontov. ==
-I keď je dostupných niekoľko tisíc fontov, niekedy je nutné vytvoriť nejaký nový. Fonty sa dajú vytvárať množstvom rôznych spôsobov - od vytvorenia pôvodného diela, cez zreprodukovanie staršieho písma zo staršej publikácie až po načrtnutie a vytvorenie písma v príslušnom programe na tvorbu písma.
+I keď je dostupných niekoľko tisíc fontov, niekedy je nutné vytvoriť nejaký nový. Fonty sa dajú vytvárať množstvom rôznych spôsobov - od vytvorenia pôvodného diela, cez zreprodukovanie staršieho písma zo staršej publikácie až po načrtnutie a vytvorenie písma v príslušnom programe na tvorbu písma. <ref name= "font"> AMBROSE, Gavin a Paul HARRIS. Grafický design: Typografie. Vyd. 1. Brno: Computer Press, 2010, 175 s. ISBN 978-802-5129-678. </ref>
 ==Poznámky==

@@ Řádek 29: / Řádek 29: @@
 Písmovú osnovu vo vytlačenom texte nenájdeme. Je to iba pomyslená sústava vodorovných čiar - doťažníc , ktoré sú dôležité pri návrhu písma. Ich postavenie určuje výškové proporcie písmovej kresby a umiestnenie akcentov.
-'''Základná doťažnica''' je línia na ktorej sedia jednotlivé písmená a sú tak zoradené do riadku. Výška malých písmen - mínusky je daná vzdialenosťou '''strednej doťažnice''' od základnej doťažnice. Táto vzdialenosť sa nazýva '''stredná výška písma'''. '''Horné doťahy''' sú zvyslé ťahy mínusiek. Táto vzdialenosť je vymedzená základnou doťažnicou a '''hornou doťažnicou'''. Pri niektorých písmach určuje vzdialenosť základnej doťažnice a hornej doťažnice  výšku veľkých písmen - verzálky . Pre definovanie dolného doťahu mínusiek sa používa vzdialenosť medzi základnou doťažnicou a dolnou doťažnicou.  Pre umiestnenie verzálkových akcentov sa používa '''akcentová doťažnica'''. Minuskové akcenty potrebujú vlastnú akcentovú doťažnicu, ktorá sa väčšinou kryje s hornou doťažnicou.
+'''Základná doťažnica''' je línia na ktorej sedia jednotlivé písmená a sú tak zoradené do riadku. Výška malých písmen - mínusky je daná vzdialenosťou '''strednej doťažnice''' od základnej doťažnice. Táto vzdialenosť sa nazýva '''stredná výška písma'''. '''Horné doťahy''' sú zvyslé ťahy mínusiek. Táto vzdialenosť je vymedzená základnou doťažnicou a '''hornou doťažnicou'''. Pri niektorých písmach určuje vzdialenosť základnej doťažnice a hornej doťažnice  výšku veľkých písmen - verzálky . Pre definovanie dolného doťahu mínusiek sa používa vzdialenosť medzi základnou doťažnicou a dolnou doťažnicou.  Pre umiestnenie verzálkových akcentov sa používa '''akcentová doťažnica'''. Minuskové akcenty potrebujú vlastnú akcentovú doťažnicu, ktorá sa väčšinou kryje s hornou doťažnicou. <ref name= "manual"> BERAN, Vladimír. Aktualizovaný typografický manuál. 4. vyd. Praha: Kafka design, 2005. </ref>
 == Proklad. ==

@@ Řádek 14: / Řádek 14: @@
 == Rozdiely medzi fontom a písmom. Čo je to font? ==
-V bežnej komunikácii sa slová písmo a font používajú ako synonymá. Vo väčšine prípadov to nespôsobuje žiadne problémy, no je medzi tým rozdiel. Písmo je sada znakov, písmen, číslic, symbolov, atď. Font je fyzická reprezentácia písma, ktorá môže byť vo forme počítačového kódu, vytvorená z kovu alebo z dreva. Font je vlastne ako akési vykrajovátko na výrobu vianočného pečiva a písmo je ako samotné pečivo, vykrajovátkom vykrojené.
+V bežnej komunikácii sa slová písmo a font používajú ako synonymá. Vo väčšine prípadov to nespôsobuje žiadne problémy, no je medzi tým rozdiel. Písmo je sada znakov, písmen, číslic, symbolov, atď. Font je fyzická reprezentácia písma, ktorá môže byť vo forme počítačového kódu, vytvorená z kovu alebo z dreva. Font je vlastne ako akési vykrajovátko na výrobu vianočného pečiva a písmo je ako samotné pečivo, vykrajovátkom vykrojené.<ref name= "font"> AMBROSE, Gavin a Paul HARRIS. Grafický design: Typografie. Vyd. 1. Brno: Computer Press, 2010, 175 s. ISBN 978-802-5129-678. </ref>
 == Základná klasifikácia písmen. ==

Font - Historie editací

Michal Klajban: 9 revizí: IMPORT D-F: import stránek z hlavního jmenného prostoru z KiskWiki (http://kisk.phil.muni.cz/)

Szaszka: /* Základná klasifikácia písmen. */

Szaszka: /* Základná klasifikácia písmen. */

Szaszka v 10. 1. 2012, 12:14

Szaszka: /* Písmová osnova. */

Szaszka v 10. 1. 2012, 11:42

Szaszka: /* Rozdiely medzi fontom a písmom. Čo je to font? */

Szaszka: /* Použité zdroje */

Szaszka v 28. 12. 2011, 10:46

Szaszka: Založena nová stránka: '''Autor''' Andrea Szászová '''Kľúčové slová '''písmo, '''Synonymá''' --- '''Súvisiace pojmy ''' ''Nadradené''- typografia ...

Szaszka: Založena nová stránka: '''Autor''' Andrea Szászová '''Kľúčové slová '''písmo, '''Synonymá''' --- '''Súvisiace pojmy '''
''Nadradené''- typografia
...