Bibliografie - Historie editací

IV2 v 12. 1. 2013, 19:20

2013-01-12T19:20:17Z

IV2 v 28. 11. 2012, 22:02

2012-11-28T22:02:17Z

IV2 v 28. 11. 2012, 21:59

2012-11-28T21:59:39Z

IV2: Založena nová stránka: '''Autor:''' Matej Kucharovic '''Kľúčové slová:''' bibliografia, knižničná veda, bibliografický údaj, bibliografický záznam '''Synonymá:''' súpis dokumento...

2012-11-28T21:55:55Z

Založena nová stránka: '''Autor:''' Matej Kucharovic '''Kľúčové slová:''' bibliografia, knižničná veda, bibliografický údaj, bibliografický záznam '''Synonymá:''' súpis dokumento...

Nová stránka

'''Autor:''' Matej Kucharovic

'''Kľúčové slová:''' bibliografia, knižničná veda, bibliografický údaj, bibliografický záznam

'''Synonymá:''' súpis dokumentov, evidencia dokumentov, zaznamenávanie vydaných prác

'''Súvisiace pojmy:'''

''nadradené'' – knižničná veda

''podradené'' – literárne dielo, kniha, literatúra, analytická,enumeratívna, univerzálna, národná, špeciálna, kníhkupecká a medzinárodná bibliografia

== Charakteristika ==

Bibliografia (z gréckeho βιβλιογραφία, biblos znamená kniha a graphein písať <ref>RESCH, Jozef : Grécka kultúra v našom jazyku. Bratislava: Iris, 1991. s. 30. ISBN 80-88778-04-2. </ref>) doslova znamená písať knihu. V súčastnosti sa bibliografia zaoberá skôr evidenciou kníh ako ich obsahom a používa sa jednak vo význame popis a súpis dokumentov, a tiež ako pomenovanie disciplíny zameranej na bibliografickú komunikáciu a praktické riešenie problémov výmeny bibliografických údajov.<ref name="kat">KATUŠČÁK, Dušan: Chrestomatia k základom bibliografie. [online]. 26/02/2006. s. 5. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z www: <http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf>.</ref>

== História ==

Výraz bibliografia bol v prvých troch storočiach používaný gréckymi spisovateľmi a chápal sa ako ručné kopírovanie kníh. V 12. storočí sa týmto slovo začalo označovať sofistikovanejšie organizovanie a ukladanie kníh. Od 17. storočia je bibliografia systém modernej knižnej evidencie.

Ako prvý použil pomenovanie bibliografia vo význame súpis kníh v roku 1633 vo Francúzsku Gabriel Naudé, tajomník a knihovník kardinála Mazarina, v názve diela Bibliografia politica.<ref name="kat">KATUŠČÁK, Dušan: Chrestomatia k základom bibliografie. [online]. 26/02/2006. s. 5. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z www: <http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf>.</ref>

Najväčší rozvoj bibliografie, pokiaľ ide o množstvo a druhy bibliografických diel, nastal od konca 18. stor. V podstate už v tomto období sa začali profilovať základné druhy bibliografie: univerzálna bibliografia, národná bibliografia, špeciálna bibliografia, kníhkupecká bibliografia, medzinárodná bibliografia.<ref name="katu">KATUŠČÁK, Dušan: Chrestomatia k základom bibliografie. [online]. 26/02/2006. s. 6. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z www: <http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf>.</ref>

Dnes sa termín bibliografia používa v troch významoch:

1. bibliografia ako veda, ktorá skúma zákonitosti bibliografickej komunikácie, bibliografickej praxe, vytvára systém poznatkov v disciplínach teórie bibliografie, dejín bibliografie a riadenia bibliografie,

2. ako činnosť, ktorá je zameraná na získavanie, spracovanie, uchovávanie a sprístupňovanie bibliografických informácií

3. a ako výsledok bibliografickej činnosti.<ref name="katu">KATUŠČÁK, Dušan: Chrestomatia k základom bibliografie. [online]. 26/02/2006. s. 6. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z www: <http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf>.</ref>

Za obdobné typy bibliografie možno považovať aj systematické zoznamy iných než knižných médií, ktoré sa môžu podmienkami líšiť, ale tvorí sa podobne ako klasická knižná bibliografia:

Diskografia - reprodukovaná hudba

Filmografia - filmy

Webliografia - webové stránky (prvé použitie tohto slova je zaznamenané v Oxfordskom anglickom, jún 1995)

== Enumeratívna bibliografia ==

Enumeratívna bibliografia je systematický zoznam kníh a iných diel ako napr. novinové články, je založená na jednotnom faktore ako je autor, predmet, dátum, téma alebo iná vlastnosť. Takouto bibliografiou je zoznam kníh, z ktorých autor čerpal pri písaní vlastného diela, býva zvyčajne uvádzaná na konci knihy, tiež sa ale môže jednať o úplne samostatnú publikáciu venujúcu sa zoznamu kníh a iných diel. Bibliografické práce sú takmer vždy považované za terciárne zdroje.

Knižná v bibliografia zvyčajne obsahuje nasledujúce prvky:

autor

názov diela (sa udáva názov článku a názov časopisu)

vydanie

miesto vydania

vydavateľ

rok vydania

počet strán

ISBN (v prípade časopisu ISSN)

== Analytická bibliografia ==

Analytická bibliografia (tiež kritická bibliografia) študuje produkciu kníh. Kritickú štúdiu literatúry možno rozdeliť na popisnú (tiež fyzickú), historickú a textovú bibliografiu. Popisná bibliografia sa venuje dôkladnému posúdeniu knihy ako fyzického objektu (veľkosť, formát, väzba atď), zatiaľ čo historická bibliografia má širší pohľad na súvislosti v ktorých sa kniha vyrába, najmä tlač a vydavateľstvo. Textová bibliografia je iný názov pre textovú kritiku, ktorá sa snaží rekonštruovať podobu starovekých či stredovekých textov. V prípade
sporných variantov sa snažia určiť, ktorá z podôb je pôvodná.

== Poznámky ==

<references/>

== Literatúra ==

*BLUM, Rudolf. Bibliographia, an inquiry into its definition and designations. Preložila Mathilde V. Rovelstad. Chicago, Ill.: American Library Association; Folkestone, Kent, England: Dawson, 1980. s. 251. ISBN 0-8389-0146-8.

*KATUŠČÁK, Dušan: Chrestomatia k základom bibliografie. [online]. 26/02/2006. 71 s. [cit. 2012-11-28]. Vyžaduje sa Acrobat Reader. Dostupné z www: <http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf>.

*KATUŠČÁK, Dušan: Informačná výchova: terminologický a výkladový slovník: odbor Knižničná a informačná veda – KATUŠČÁK, Dušan – MATHAEIDESOVÁ, Marta – NOVÁKOVÁ, Marta ... [et al.]. 1. vydanie. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 1998. 375 s. (Terminologický a výkladový slovník; zv. 6.) ISBN 80-08-02818-1.

*RESCH, Jozef : Grécka kultúra v našom jazyku. Bratislava: Iris, 1991. 192 s. ISBN 80-88778-04-2.

@@ Řádek 15: / Řádek 15: @@
 == Charakteristika ==
-Bibliografia (z gréckeho βιβλιογραφία, biblos znamená kniha a graphein písať <ref>RESCH, Jozef : Grécka kultúra v našom jazyku. Bratislava: Iris, 1991. s. 30. ISBN 80-88778-04-2. </ref>) doslova znamená písať knihu. V súčastnosti sa bibliografia zaoberá skôr evidenciou kníh ako ich obsahom a používa sa jednak vo význame popis a súpis dokumentov, a tiež ako pomenovanie disciplíny zameranej na bibliografickú komunikáciu a praktické riešenie problémov výmeny bibliografických údajov.<ref name="kat">KATUŠČÁK, Dušan: Chrestomatia k základom bibliografie. [online]. 26/02/2006. s. 5. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z www: <http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf>.</ref>
+Bibliografia (z gréckeho βιβλιογραφία, biblos znamená kniha a graphein písať <ref>RESCH, Jozef. ''Grécka kultúra v našom jazyku.'' Bratislava: Iris, 1991. s. 30. ISBN 8088778042. </ref>) doslova znamená písať knihu. Podľa Dušana Katuščáka sa „bibliografia v súčastnosti zaoberá skôr evidenciou kníh ako ich obsahom a používa sa jednak vo význame popis a súpis dokumentov, a tiež ako pomenovanie disciplíny zameranej na bibliografickú komunikáciu a praktické riešenie problémov výmeny bibliografických údajov.“<ref name="kat">KATUŠČÁK, Dušan. ''Chrestomatia k základom bibliografie'' [online]. 2006, s. 5. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z: http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf .</ref>
@@ Řádek 21: / Řádek 21: @@
 == História ==
-Výraz bibliografia bol v prvých troch storočiach používaný gréckymi spisovateľmi a chápal sa ako ručné kopírovanie kníh. V 12. storočí sa týmto slovo začalo označovať sofistikovanejšie organizovanie a ukladanie kníh. Od 17. storočia je bibliografia systém modernej knižnej evidencie. Ako prvý použil pomenovanie bibliografia vo význame súpis kníh v roku 1633 vo Francúzsku Gabriel Naudé, tajomník a knihovník kardinála Mazarina, v názve diela Bibliografia politica.<ref name="kat">KATUŠČÁK, Dušan: Chrestomatia k základom bibliografie. [online]. 26/02/2006. s. 5. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z www: <http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf>.</ref>
+Výraz bibliografia bol v prvých troch storočiach používaný gréckymi spisovateľmi a chápal sa ako ručné kopírovanie kníh. V 12. storočí sa týmto slovo začalo označovať sofistikovanejšie organizovanie a ukladanie kníh. Od 17. storočia je bibliografia systém modernej knižnej evidencie. Ako uvádza Katuščák „prvý, kto použil pomenovanie bibliografia vo význame súpis kníh v roku 1633 vo Francúzsku Gabriel Naudé, tajomník a knihovník kardinála Mazarina, v názve diela Bibliografia politica.“<ref name="ka">KATUŠČÁK, Dušan. ''Chrestomatia k základom bibliografie'' [online]. 2006. s. 4. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z: http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf.</ref>
-Najväčší rozvoj bibliografie, pokiaľ ide o množstvo a druhy bibliografických diel, nastal od konca 18. stor. V podstate už v tomto období sa začali profilovať základné druhy bibliografie: univerzálna bibliografia, národná bibliografia, špeciálna bibliografia, kníhkupecká bibliografia, medzinárodná bibliografia.<ref name="katu">KATUŠČÁK, Dušan: Chrestomatia k základom bibliografie. [online]. 26/02/2006. s. 6. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z www: <http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf>.</ref>
+Ako Katučšák ďalej uvádza „Najväčší rozvoj bibliografie, pokiaľ ide o množstvo a druhy bibliografických diel, nastal od konca 18. stor. V podstate už v tomto období sa začali profilovať základné druhy bibliografie: univerzálna bibliografia, národná bibliografia, špeciálna bibliografia, kníhkupecká bibliografia, medzinárodná bibliografia.“<ref name="katu">KATUŠČÁK, Dušan. ''Chrestomatia k základom bibliografie'' [online]. 2006, s. 6. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z: http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf.</ref>
-<br/>Dnes sa termín bibliografia používa v troch významoch:
+<br/>Podľa Katuščáka sa termín „bibliografia v dnešnej používa v troch významoch:
 #bibliografia ako veda, ktorá skúma zákonitosti bibliografickej komunikácie, bibliografickej praxe, vytvára systém poznatkov v disciplínach teórie bibliografie, dejín bibliografie a riadenia bibliografie,
 #ako činnosť, ktorá je zameraná na získavanie, spracovanie, uchovávanie a sprístupňovanie bibliografických informácií
-#a ako výsledok bibliografickej činnosti.<ref name="katu">KATUŠČÁK, Dušan: Chrestomatia k základom bibliografie. [online]. 26/02/2006. s. 6. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z www: <http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf>.</ref>
+#a ako výsledok bibliografickej činnosti.“<ref name="katu">KATUŠČÁK, Dušan: ''Chrestomatia k základom bibliografie'' [online]. 26/02/2006. s. 6. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z www: <http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf>.</ref>
 <br/>Za obdobné typy bibliografie možno považovať aj systematické zoznamy iných než knižných médií, ktoré sa môžu podmienkami líšiť, ale tvorí sa podobne ako klasická knižná bibliografia:
@@ Řádek 70: / Řádek 70: @@
 == Literatúra ==
-*BLUM, Rudolf. Bibliographia, an inquiry into its definition and designations. Preložila Mathilde V. Rovelstad. Chicago, Ill.: American Library Association; Folkestone, Kent, England: Dawson, 1980. s. 251. ISBN 0-8389-0146-8.
+*BLUM, Rudolf. ''Bibliographia, an inquiry into its definition and designations.'' Folkestone, Kent, England: Dawson, 1980, 251 p. ISBN 0838901468.
-*KATUŠČÁK, Dušan: Chrestomatia k základom bibliografie. [online]. 26/02/2006. 71 s. [cit. 2012-11-28]. Vyžaduje sa Acrobat Reader. Dostupné z www: <[http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf]>.
+*KATUŠČÁK, Dušan. ''Chrestomatia k základom bibliografie'' [online]. 2006, 71 s. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z: http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf
-*KATUŠČÁK, Dušan: Informačná výchova: terminologický a výkladový slovník: odbor Knižničná a informačná veda – KATUŠČÁK, Dušan – MATHAEIDESOVÁ, Marta – NOVÁKOVÁ, Marta ... [et al.]. 1. vydanie. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 1998. 375 s. (Terminologický a výkladový slovník; zv. 6.) ISBN 80-08-02818-1.
+*MATTHAEIDESOVÁ, Marta, Marta NOVÁKOVÁ, Dušan KATUŠČÁK, Ladislav ĎURIČ, Viliam S. HOTÁR a Jozef PASTIER. ''Informačná výchova: terminologický a výkladový slovník, odbor knižničná a informačná veda.'' 1. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 1998, 375 s. ISBN 8008028181.
-*RESCH, Jozef&nbsp;: Grécka kultúra v našom jazyku. Bratislava: Iris, 1991. 192 s. ISBN 80-88778-04-2.
+*RESCH, Jozef. ''Grécka kultúra v našom jazyku.'' Bratislava: Iris, 1991. 192 s. ISBN 8088778042.

@@ Řádek 6: / Řádek 6: @@
 '''Súvisiace pojmy:'''
+<blockquote>
 ''nadradené'' – knižničná veda
+</blockquote> <blockquote>
 ''podradené'' – literárne dielo, kniha, literatúra, analytická,enumeratívna, univerzálna, národná, špeciálna, kníhkupecká a medzinárodná bibliografia
+</blockquote>
@@ Řádek 21: / Řádek 21: @@
 == História ==
-Výraz bibliografia bol v prvých troch storočiach používaný gréckymi spisovateľmi a chápal sa ako ručné kopírovanie kníh. V 12. storočí sa týmto slovo začalo označovať sofistikovanejšie organizovanie a ukladanie kníh. Od 17. storočia je bibliografia systém modernej knižnej evidencie.
+Výraz bibliografia bol v prvých troch storočiach používaný gréckymi spisovateľmi a chápal sa ako ručné kopírovanie kníh. V 12. storočí sa týmto slovo začalo označovať sofistikovanejšie organizovanie a ukladanie kníh. Od 17. storočia je bibliografia systém modernej knižnej evidencie. Ako prvý použil pomenovanie bibliografia vo význame súpis kníh v roku 1633 vo Francúzsku Gabriel Naudé, tajomník a knihovník kardinála Mazarina, v názve diela Bibliografia politica.<ref name="kat">KATUŠČÁK, Dušan: Chrestomatia k základom bibliografie. [online]. 26/02/2006. s. 5. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z www: <http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf>.</ref>
 Najväčší rozvoj bibliografie, pokiaľ ide o množstvo a druhy bibliografických diel, nastal od konca 18. stor. V podstate už v tomto období sa začali profilovať základné druhy bibliografie: univerzálna bibliografia, národná bibliografia, špeciálna bibliografia, kníhkupecká bibliografia, medzinárodná bibliografia.<ref name="katu">KATUŠČÁK, Dušan: Chrestomatia k základom bibliografie. [online]. 26/02/2006. s. 6. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z www: <http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf>.</ref>

@@ Řádek 1: / Řádek 1: @@
 '''Autor:''' Matej Kucharovic
-'''Kľúčové slová:'''  bibliografia, knižničná veda, bibliografický údaj, bibliografický záznam
+'''Kľúčové slová:''' bibliografia, knižničná veda, bibliografický údaj, bibliografický záznam
 '''Synonymá:''' súpis dokumentov, evidencia dokumentov, zaznamenávanie vydaných prác
@@ Řádek 10: / Řádek 10: @@
 ''podradené'' – literárne dielo, kniha, literatúra, analytická,enumeratívna, univerzálna, národná, špeciálna, kníhkupecká a medzinárodná bibliografia
@@ Řádek 15: / Řádek 16: @@
 Bibliografia (z gréckeho βιβλιογραφία, biblos znamená kniha a graphein písať <ref>RESCH, Jozef : Grécka kultúra v našom jazyku. Bratislava: Iris, 1991. s. 30. ISBN 80-88778-04-2. </ref>) doslova znamená písať knihu. V súčastnosti sa bibliografia zaoberá skôr evidenciou kníh ako ich obsahom a používa sa jednak vo význame popis a súpis dokumentov, a tiež ako pomenovanie disciplíny zameranej na bibliografickú komunikáciu a praktické riešenie problémov výmeny bibliografických údajov.<ref name="kat">KATUŠČÁK, Dušan: Chrestomatia k základom bibliografie. [online]. 26/02/2006. s. 5. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z www: <http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf>.</ref>
 == História ==
 Výraz bibliografia bol v prvých troch storočiach používaný gréckymi spisovateľmi a chápal sa ako ručné kopírovanie kníh. V 12. storočí sa týmto slovo začalo označovať sofistikovanejšie organizovanie a ukladanie kníh. Od 17. storočia je bibliografia systém modernej knižnej evidencie.
 Ako prvý použil pomenovanie bibliografia vo význame súpis kníh v roku 1633 vo Francúzsku Gabriel Naudé, tajomník a knihovník kardinála Mazarina, v názve diela Bibliografia politica.<ref name="kat">KATUŠČÁK, Dušan: Chrestomatia k základom bibliografie. [online]. 26/02/2006. s. 5. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z www: <http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf>.</ref>
 Najväčší rozvoj bibliografie, pokiaľ ide o množstvo a druhy bibliografických diel, nastal od konca 18. stor. V podstate už v tomto období sa začali profilovať základné druhy bibliografie: univerzálna bibliografia, národná bibliografia, špeciálna bibliografia, kníhkupecká bibliografia, medzinárodná bibliografia.<ref name="katu">KATUŠČÁK, Dušan: Chrestomatia k základom bibliografie. [online]. 26/02/2006. s. 6. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z www: <http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf>.</ref>
-Dnes sa termín bibliografia používa v troch významoch:
+#bibliografia ako veda, ktorá skúma zákonitosti bibliografickej komunikácie, bibliografickej praxe, vytvára systém poznatkov v disciplínach teórie bibliografie, dejín bibliografie a riadenia bibliografie,
+#ako činnosť, ktorá je zameraná na získavanie, spracovanie, uchovávanie a sprístupňovanie bibliografických informácií
-. bibliografia ako veda, ktorá skúma zákonitosti bibliografickej komunikácie, bibliografickej praxe, vytvára systém poznatkov v disciplínach teórie bibliografie, dejín bibliografie a riadenia bibliografie,
+#a ako výsledok bibliografickej činnosti.<ref name="katu">KATUŠČÁK, Dušan: Chrestomatia k základom bibliografie. [online]. 26/02/2006. s. 6. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z www: <http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf>.</ref>
-Diskografia - reprodukovaná hudba
+<br/>Za obdobné typy bibliografie možno považovať aj systematické zoznamy iných než knižných médií, ktoré sa môžu podmienkami líšiť, ale tvorí sa podobne ako klasická knižná bibliografia:
-Filmografia - filmy
+*Diskografia - reprodukovaná hudba
 == Enumeratívna bibliografia ==
 Enumeratívna bibliografia je systematický zoznam kníh a iných diel ako napr. novinové články, je založená na jednotnom faktore ako je autor, predmet, dátum, téma alebo iná vlastnosť. Takouto bibliografiou je zoznam kníh, z ktorých autor čerpal pri písaní vlastného diela, býva zvyčajne uvádzaná na konci knihy, tiež sa ale môže jednať o úplne samostatnú publikáciu venujúcu sa zoznamu kníh a iných diel. Bibliografické práce sú takmer vždy považované za terciárne zdroje.
-Knižná v bibliografia zvyčajne obsahuje nasledujúce prvky:
+*autor
-vydanie
+== Analytická bibliografia ==
-miesto vydania
+Analytická bibliografia (tiež kritická bibliografia) študuje produkciu kníh. Kritickú štúdiu literatúry možno rozdeliť na popisnú (tiež fyzickú), historickú a textovú bibliografiu. Popisná bibliografia sa venuje dôkladnému posúdeniu knihy ako fyzického objektu (veľkosť, formát, väzba atď), zatiaľ čo historická bibliografia má širší pohľad na súvislosti v ktorých sa kniha vyrába, najmä tlač a vydavateľstvo. Textová bibliografia je iný názov pre textovú kritiku, ktorá sa snaží rekonštruovať podobu starovekých či stredovekých textov. V prípade sporných variantov sa snažia určiť, ktorá z podôb je pôvodná.
-== Poznámky ==
+<references />
 == Literatúra ==
 *BLUM, Rudolf. Bibliographia, an inquiry into its definition and designations. Preložila Mathilde V. Rovelstad. Chicago, Ill.: American Library Association; Folkestone, Kent, England: Dawson, 1980. s. 251. ISBN 0-8389-0146-8.
-*KATUŠČÁK, Dušan: Chrestomatia k základom bibliografie. [online]. 26/02/2006. 71 s. [cit. 2012-11-28]. Vyžaduje sa Acrobat Reader. Dostupné z www: <http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf>.
+*KATUŠČÁK, Dušan: Chrestomatia k základom bibliografie. [online]. 26/02/2006. 71 s. [cit. 2012-11-28]. Vyžaduje sa Acrobat Reader. Dostupné z www: <[http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf]>.
 *KATUŠČÁK, Dušan: Informačná výchova: terminologický a výkladový slovník: odbor Knižničná a informačná veda – KATUŠČÁK, Dušan – MATHAEIDESOVÁ, Marta – NOVÁKOVÁ, Marta ... [et al.]. 1. vydanie. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 1998. 375 s. (Terminologický a výkladový slovník; zv. 6.) ISBN 80-08-02818-1.
-*RESCH, Jozef : Grécka kultúra v našom jazyku. Bratislava: Iris, 1991. 192 s. ISBN 80-88778-04-2.
+*RESCH, Jozef&nbsp;: Grécka kultúra v našom jazyku. Bratislava: Iris, 1991. 192 s. ISBN 80-88778-04-2.