<?xml version="1.0"?>
<feed xmlns="http://www.w3.org/2005/Atom" xml:lang="cs">
	<id>https://wiki.knihovna.cz/index.php?action=history&amp;feed=atom&amp;title=%C5%A0tatistick%C3%A1_met%C3%B3da%2C_programy</id>
	<title>Štatistická metóda, programy - Historie editací</title>
	<link rel="self" type="application/atom+xml" href="https://wiki.knihovna.cz/index.php?action=history&amp;feed=atom&amp;title=%C5%A0tatistick%C3%A1_met%C3%B3da%2C_programy"/>
	<link rel="alternate" type="text/html" href="https://wiki.knihovna.cz/index.php?title=%C5%A0tatistick%C3%A1_met%C3%B3da,_programy&amp;action=history"/>
	<updated>2026-07-27T01:50:33Z</updated>
	<subtitle>Historie editací této stránky</subtitle>
	<generator>MediaWiki 1.35.0</generator>
	<entry>
		<id>https://wiki.knihovna.cz/index.php?title=%C5%A0tatistick%C3%A1_met%C3%B3da,_programy&amp;diff=49992&amp;oldid=prev</id>
		<title>Paula: /* Aplikovateľnosť štatistických metód */</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://wiki.knihovna.cz/index.php?title=%C5%A0tatistick%C3%A1_met%C3%B3da,_programy&amp;diff=49992&amp;oldid=prev"/>
		<updated>2015-02-04T17:10:36Z</updated>

		<summary type="html">&lt;p&gt;&lt;span dir=&quot;auto&quot;&gt;&lt;span class=&quot;autocomment&quot;&gt;Aplikovateľnosť štatistických metód&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/p&gt;
&lt;table class=&quot;diff diff-contentalign-left diff-editfont-monospace&quot; data-mw=&quot;interface&quot;&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;tr class=&quot;diff-title&quot; lang=&quot;cs&quot;&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;&quot;&gt;← Starší verze&lt;/td&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;&quot;&gt;Verze z 4. 2. 2015, 17:10&lt;/td&gt;
				&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot; id=&quot;mw-diff-left-l25&quot; &gt;Řádek 25:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Řádek 25:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Aplikovateľnosť štatistických metód==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Aplikovateľnosť štatistických metód==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Štatistické metódy dosiahli behom minulého storočia ocenenia vo veľkom počte oborov, nielen výskumnej ale aj riadiacej činnosti. Preukázali, že sú schopné poskytnúť metódy pre poznanie podstaty javov a poskytnúť aparát ku kvalitným výskumným záverom. Riadiacim pracovníkom poskytujú štatistické metódy cenné podklady a umožňujú predvídať a overovať hodnoty ukázateľov, podľa ktorých sa rozhoduje.&amp;lt;ref&amp;gt;KADEŘÁBEK, Jiří.Statistika. Liberec: Technická univerzita v Liberci, 2006, s.3. ISBN 80-7372-044-2&amp;lt;/ref&amp;gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Štatistické metódy dosiahli behom minulého storočia ocenenia vo veľkom počte oborov, nielen výskumnej ale aj riadiacej činnosti. Preukázali, že sú schopné poskytnúť metódy pre poznanie podstaty javov a poskytnúť aparát ku kvalitným výskumným záverom. Riadiacim pracovníkom poskytujú štatistické metódy cenné podklady a umožňujú predvídať a overovať hodnoty ukázateľov, podľa ktorých sa rozhoduje.&amp;lt;ref&amp;gt;KADEŘÁBEK, Jiří.Statistika. Liberec: Technická univerzita v Liberci, 2006, s.3. ISBN 80-7372-044-2&amp;lt;/ref&amp;gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;V dnešnej dobe poznáme veľa druhov štatistických metód. Každá oblasť (obor) využíva vlastné metódy. 2 hlavné metódy ktoré sa využívajú sú deskriptívna štatistika a deduktívna štatistika. Štatistika sa aplikuje v týchto sférach:  &lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;V dnešnej dobe poznáme veľa druhov štatistických metód. Každá oblasť (obor) využíva vlastné metódy. 2 hlavné metódy ktoré sa využívajú sú deskriptívna štatistika a deduktívna štatistika. Štatistika sa aplikuje &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;najmä &lt;/ins&gt;v týchto sférach:  &lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;*aplikovaná štatistika&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;*aplikovaná štatistika&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;*strojové učenie&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;*strojové učenie&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;/table&gt;</summary>
		<author><name>Paula</name></author>
	</entry>
	<entry>
		<id>https://wiki.knihovna.cz/index.php?title=%C5%A0tatistick%C3%A1_met%C3%B3da,_programy&amp;diff=49991&amp;oldid=prev</id>
		<title>Paula v 4. 2. 2015, 17:04</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://wiki.knihovna.cz/index.php?title=%C5%A0tatistick%C3%A1_met%C3%B3da,_programy&amp;diff=49991&amp;oldid=prev"/>
		<updated>2015-02-04T17:04:17Z</updated>

		<summary type="html">&lt;p&gt;&lt;/p&gt;
&lt;table class=&quot;diff diff-contentalign-left diff-editfont-monospace&quot; data-mw=&quot;interface&quot;&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;tr class=&quot;diff-title&quot; lang=&quot;cs&quot;&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;&quot;&gt;← Starší verze&lt;/td&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;&quot;&gt;Verze z 4. 2. 2015, 17:04&lt;/td&gt;
				&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot; id=&quot;mw-diff-left-l22&quot; &gt;Řádek 22:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Řádek 22:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;V druhej polovici 19. storočia a v 20. storočí rastie s ďalším vývojom priemyselnej výroby i počet publikácií so štatistickou náplňou. Dôležitú úlohu zohralo založenie Medzinárodného štatistického ústavu a konanie medzinárodných štatistických kongresov. Vedci z druhej polovice 19.storočia, ktorí stoja za zmienku sú Dobroslav Krejčí a Václav Láska.  &lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;V druhej polovici 19. storočia a v 20. storočí rastie s ďalším vývojom priemyselnej výroby i počet publikácií so štatistickou náplňou. Dôležitú úlohu zohralo založenie Medzinárodného štatistického ústavu a konanie medzinárodných štatistických kongresov. Vedci z druhej polovice 19.storočia, ktorí stoja za zmienku sú Dobroslav Krejčí a Václav Láska.  &lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;lt;ref&amp;gt;KADEŘÁBEK, Jiří.Statistika. Liberec: Technická univerzita v Liberci, 2006, s.4-5. ISBN 80-7372-044-2&amp;lt;/ref&amp;gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;lt;ref&amp;gt;KADEŘÁBEK, Jiří.Statistika. Liberec: Technická univerzita v Liberci, 2006, s.4-5. ISBN 80-7372-044-2&amp;lt;/ref&amp;gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Aplikovateľnosť štatistických metód==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Aplikovateľnosť štatistických metód==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;/table&gt;</summary>
		<author><name>Paula</name></author>
	</entry>
	<entry>
		<id>https://wiki.knihovna.cz/index.php?title=%C5%A0tatistick%C3%A1_met%C3%B3da,_programy&amp;diff=49990&amp;oldid=prev</id>
		<title>Paula v 4. 2. 2015, 16:59</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://wiki.knihovna.cz/index.php?title=%C5%A0tatistick%C3%A1_met%C3%B3da,_programy&amp;diff=49990&amp;oldid=prev"/>
		<updated>2015-02-04T16:59:01Z</updated>

		<summary type="html">&lt;p&gt;&lt;/p&gt;
&lt;table class=&quot;diff diff-contentalign-left diff-editfont-monospace&quot; data-mw=&quot;interface&quot;&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;tr class=&quot;diff-title&quot; lang=&quot;cs&quot;&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;&quot;&gt;← Starší verze&lt;/td&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;&quot;&gt;Verze z 4. 2. 2015, 16:59&lt;/td&gt;
				&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot; id=&quot;mw-diff-left-l19&quot; &gt;Řádek 19:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Řádek 19:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;[[William Petty]] poukázal na význam predvídateľnosti hromadných javov a to na základe rázu týchto javov. Je označovaný za zakladateľa politickej aritmetiky.  Obaja bádatelia nesporne zahájili éru, ktorá bola v znamení zvyšujúceho sa záujmu o nové pojatie bádania v zmysle induktívneho poznávania.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;[[William Petty]] poukázal na význam predvídateľnosti hromadných javov a to na základe rázu týchto javov. Je označovaný za zakladateľa politickej aritmetiky.  Obaja bádatelia nesporne zahájili éru, ktorá bola v znamení zvyšujúceho sa záujmu o nové pojatie bádania v zmysle induktívneho poznávania.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Začiatkom 19. storočia bola štatistika budovaná na základe teórie pravdepodobnosti, ktorá bola v tej dobe vypracovaná v hlavných rysoch (Opierala sa o práce Pascala, Bernoulliho, a Laplaceho.) Rozvoj štatistiky bol v znamení anglickej štatistickej školy s predstaviteľmi F. Galton, Ch. Pearson, R. A. Fischer.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Začiatkom 19. storočia bola štatistika budovaná na základe teórie pravdepodobnosti, ktorá bola v tej dobe vypracovaná v hlavných rysoch (Opierala sa o práce Pascala, Bernoulliho, a Laplaceho.) Rozvoj štatistiky bol v znamení anglickej štatistickej školy s predstaviteľmi F. Galton, Ch. Pearson, R. A. Fischer.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;Počiatky štatistiky v našich zemiach sú späté s počiatkami štatistiky v Rakúsko- Uhorsku. Rovnako ako v západných krajinách sa štatistika u nás radila do politických vied. Na pražskej univerzite bola výuka zavedená v roku 1764, kde sa prednášalo o štatistike obyvateľstva. Významný krok nastal ku koncu 18. storočia zásluhou univerzitných profesorov J. A. Rieggera a J. Madera, ktorí začali vedľa doposiaľ iba verbálneho hodnotenia dát s hodnotením dát pomocou číselných charakteristík. Zvlášť Riegger sa považuje za priekopníka štatistiáky v tej dobe. V prvej polovici 19. storočia bol u nás najvýznamnejším štatistikom G. N. Schnabel. Zaoberal sa štatistickým popisom jak Čiech tak aj iných európskych štátov. Pripisuje sa mu prvé použitie grafov v štatistickej literatúre u nás aj prvé použitie indexov pri porovnaní hustoty obyvateľstva.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;V druhej polovici 19. storočia a v 20. storočí rastie s ďalším vývojom priemyselnej výroby i počet publikácií so štatistickou náplňou. Dôležitú úlohu zohralo založenie Medzinárodného štatistického ústavu a konanie medzinárodných štatistických kongresov. Vedci z druhej polovice 19.storočia, ktorí stoja za zmienku sú Dobroslav Krejčí a Václav Láska. &lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;&amp;lt;ref&amp;gt;KADEŘÁBEK, Jiří.Statistika. Liberec: Technická univerzita v Liberci, 2006, s.4-5. ISBN 80-7372-044-2&amp;lt;/ref&amp;gt;&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;/table&gt;</summary>
		<author><name>Paula</name></author>
	</entry>
	<entry>
		<id>https://wiki.knihovna.cz/index.php?title=%C5%A0tatistick%C3%A1_met%C3%B3da,_programy&amp;diff=49989&amp;oldid=prev</id>
		<title>Paula v 4. 2. 2015, 16:29</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://wiki.knihovna.cz/index.php?title=%C5%A0tatistick%C3%A1_met%C3%B3da,_programy&amp;diff=49989&amp;oldid=prev"/>
		<updated>2015-02-04T16:29:37Z</updated>

		<summary type="html">&lt;p&gt;&lt;/p&gt;
&lt;table class=&quot;diff diff-contentalign-left diff-editfont-monospace&quot; data-mw=&quot;interface&quot;&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;tr class=&quot;diff-title&quot; lang=&quot;cs&quot;&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;&quot;&gt;← Starší verze&lt;/td&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;&quot;&gt;Verze z 4. 2. 2015, 16:29&lt;/td&gt;
				&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot; id=&quot;mw-diff-left-l16&quot; &gt;Řádek 16:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Řádek 16:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==História==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==História==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;K najstarším štatistickým činnostiam patrí bezpochyby sčítanie obyvateľov. Poznatky zo súpisov využíval panovník k fiškálnym, vojenským, ekonomickým a iným účelom.  &lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;K najstarším štatistickým činnostiam patrí bezpochyby sčítanie obyvateľov. Poznatky zo súpisov využíval panovník k fiškálnym, vojenským, ekonomickým a iným účelom.  &lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;[[John Graunt]] poukázal na zákonnitosti, ktoré nemožno poznať z jednotlivých pozorovaní, ale sú platné pre celé súbory. K týmto poznatkom sa dopracoval pri štúdiu úmrtnosti obyvateľov Londýna.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;[[William Petty]] poukázal na význam predvídateľnosti hromadných javov a to na základe rázu týchto javov. Je označovaný za zakladateľa politickej aritmetiky.  Obaja bádatelia nesporne zahájili éru, ktorá bola v znamení zvyšujúceho sa záujmu o nové pojatie bádania v zmysle induktívneho poznávania.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;Začiatkom 19. storočia bola štatistika budovaná na základe teórie pravdepodobnosti, ktorá bola v tej dobe vypracovaná v hlavných rysoch (Opierala sa o práce Pascala, Bernoulliho, a Laplaceho.) Rozvoj štatistiky bol v znamení anglickej štatistickej školy s predstaviteľmi F. Galton, Ch. Pearson, R. A. Fischer.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Aplikovateľnosť štatistických metód==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Aplikovateľnosť štatistických metód==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot; id=&quot;mw-diff-left-l41&quot; &gt;Řádek 41:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Řádek 45:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Použitá literatúra==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Použitá literatúra==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;* KADEŘÁBEK, Jiří.Statistika. Liberec: Technická univerzita v Liberci, 2006, s.3. ISBN 80-7372-044-2&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;* MAREK, Luboš. Statistické výpočetní prostředí. Praha: Vysoká škola ekonomická v Prahe, 1997, s.129. ISBN 80-7079-033-4&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;* STRÁDALOVÁ, Jarmila; KUBÁTOVÁ, Květa. Vybrané kapitoly ze statistiky I.. Praha : Univerzita Karlova v Praze - Nakladatelství Karolinum, 1999. 250 s. ISBN 80-7184-493-4.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;* STRÁDALOVÁ, Jarmila; KUBÁTOVÁ, Květa. Vybrané kapitoly ze statistiky I.. Praha : Univerzita Karlova v Praze - Nakladatelství Karolinum, 1999. 250 s. ISBN 80-7184-493-4.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;* MAREK, Luboš. Statistické výpočetní prostředí. Praha: Vysoká škola ekonomická v Prahe, 1997, s.129. ISBN 80-7079-033-4&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;/table&gt;</summary>
		<author><name>Paula</name></author>
	</entry>
	<entry>
		<id>https://wiki.knihovna.cz/index.php?title=%C5%A0tatistick%C3%A1_met%C3%B3da,_programy&amp;diff=49988&amp;oldid=prev</id>
		<title>Paula v 4. 2. 2015, 16:12</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://wiki.knihovna.cz/index.php?title=%C5%A0tatistick%C3%A1_met%C3%B3da,_programy&amp;diff=49988&amp;oldid=prev"/>
		<updated>2015-02-04T16:12:28Z</updated>

		<summary type="html">&lt;p&gt;&lt;/p&gt;
&lt;table class=&quot;diff diff-contentalign-left diff-editfont-monospace&quot; data-mw=&quot;interface&quot;&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;tr class=&quot;diff-title&quot; lang=&quot;cs&quot;&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;&quot;&gt;← Starší verze&lt;/td&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;&quot;&gt;Verze z 4. 2. 2015, 16:12&lt;/td&gt;
				&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot; id=&quot;mw-diff-left-l13&quot; &gt;Řádek 13:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Řádek 13:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Štatistika==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Štatistika==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;[[Statistika]] pochádza z latinského STATUS, tj. STAV, ŠTÁT, vedecké štúdium dát popisujúcich existujúcu variabilitu a hodnotiacich súťažacie myšlenky (hypotézy) vysvetlujúce dáta. Štatistiku možno definovat z rôznych uhlov pohľadu i účelov rozdielne. Všeobecne je to ''„…praktická činnosť /často institucionálne podložená/ spočívajúca v zbere a spracovaní číselných údajov o hromadných prírodných a společenských javoch a procesoch.&amp;quot;'' ''&amp;lt;ref&amp;gt;STRÁDALOVÁ, Jarmila; KUBÁTOVÁ, Květa. Vybrané kapitoly ze statistiky I.. Praha : Univerzita Karlova v Praze - Nakladatelství Karolinum, 1999, s.5. ISBN 80-7184-493-4.&amp;lt;/ref&amp;gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;[[Statistika]] pochádza z latinského STATUS, tj. STAV, ŠTÁT, vedecké štúdium dát popisujúcich existujúcu variabilitu a hodnotiacich súťažacie myšlenky (hypotézy) vysvetlujúce dáta. Štatistiku možno definovat z rôznych uhlov pohľadu i účelov rozdielne. Všeobecne je to ''„…praktická činnosť /často institucionálne podložená/ spočívajúca v zbere a spracovaní číselných údajov o hromadných prírodných a společenských javoch a procesoch.&amp;quot;'' ''&amp;lt;ref&amp;gt;STRÁDALOVÁ, Jarmila; KUBÁTOVÁ, Květa. Vybrané kapitoly ze statistiky I.. Praha : Univerzita Karlova v Praze - Nakladatelství Karolinum, 1999, s.5. ISBN 80-7184-493-4.&amp;lt;/ref&amp;gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;==História==&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;K najstarším štatistickým činnostiam patrí bezpochyby sčítanie obyvateľov. Poznatky zo súpisov využíval panovník k fiškálnym, vojenským, ekonomickým a iným účelom. &lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Aplikovateľnosť štatistických metód==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Aplikovateľnosť štatistických metód==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;Štatistické metódy dosiahli behom minulého storočia ocenenia vo veľkom počte oborov, nielen výskumnej ale aj riadiacej činnosti. Preukázali, že sú schopné poskytnúť metódy pre poznanie podstaty javov a poskytnúť aparát ku kvalitným výskumným záverom. Riadiacim pracovníkom poskytujú štatistické metódy cenné podklady a umožňujú predvídať a overovať hodnoty ukázateľov, podľa ktorých sa rozhoduje.&amp;lt;ref&amp;gt;KADEŘÁBEK, Jiří.Statistika. Liberec: Technická univerzita v Liberci, 2006, s.3. ISBN 80-7372-044-2&amp;lt;/ref&amp;gt;&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;V dnešnej dobe poznáme veľa druhov štatistických metód. Každá oblasť (obor) využíva vlastné metódy. 2 hlavné metódy ktoré sa využívajú sú deskriptívna štatistika a deduktívna štatistika. Štatistika sa aplikuje v týchto sférach:  &lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;V dnešnej dobe poznáme veľa druhov štatistických metód. Každá oblasť (obor) využíva vlastné metódy. 2 hlavné metódy ktoré sa využívajú sú deskriptívna štatistika a deduktívna štatistika. Štatistika sa aplikuje v týchto sférach:  &lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;*aplikovaná štatistika&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;*aplikovaná štatistika&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;/table&gt;</summary>
		<author><name>Paula</name></author>
	</entry>
	<entry>
		<id>https://wiki.knihovna.cz/index.php?title=%C5%A0tatistick%C3%A1_met%C3%B3da,_programy&amp;diff=49987&amp;oldid=prev</id>
		<title>Paula v 4. 2. 2015, 15:05</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://wiki.knihovna.cz/index.php?title=%C5%A0tatistick%C3%A1_met%C3%B3da,_programy&amp;diff=49987&amp;oldid=prev"/>
		<updated>2015-02-04T15:05:17Z</updated>

		<summary type="html">&lt;p&gt;&lt;/p&gt;
&lt;table class=&quot;diff diff-contentalign-left diff-editfont-monospace&quot; data-mw=&quot;interface&quot;&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;tr class=&quot;diff-title&quot; lang=&quot;cs&quot;&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;&quot;&gt;← Starší verze&lt;/td&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;&quot;&gt;Verze z 4. 2. 2015, 15:05&lt;/td&gt;
				&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot; id=&quot;mw-diff-left-l13&quot; &gt;Řádek 13:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Řádek 13:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Štatistika==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Štatistika==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;[[Statistika]] pochádza z latinského STATUS, tj. STAV, ŠTÁT, vedecké štúdium dát popisujúcich existujúcu variabilitu a hodnotiacich súťažacie myšlenky (hypotézy) vysvetlujúce dáta. Štatistiku možno definovat z rôznych uhlov pohľadu i účelov rozdielne. Všeobecne je to ''„…praktická činnosť /často institucionálne podložená/ spočívajúca v zbere a spracovaní číselných údajov o hromadných prírodných a společenských javoch a procesoch.&amp;quot;'' ''&amp;lt;ref&amp;gt;STRÁDALOVÁ, Jarmila; KUBÁTOVÁ, Květa. Vybrané kapitoly ze statistiky I.. Praha : Univerzita Karlova v Praze - Nakladatelství Karolinum, 1999, s.5. ISBN 80-7184-493-4.&amp;lt;/ref&amp;gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;[[Statistika]] pochádza z latinského STATUS, tj. STAV, ŠTÁT, vedecké štúdium dát popisujúcich existujúcu variabilitu a hodnotiacich súťažacie myšlenky (hypotézy) vysvetlujúce dáta. Štatistiku možno definovat z rôznych uhlov pohľadu i účelov rozdielne. Všeobecne je to ''„…praktická činnosť /často institucionálne podložená/ spočívajúca v zbere a spracovaní číselných údajov o hromadných prírodných a společenských javoch a procesoch.&amp;quot;'' ''&amp;lt;ref&amp;gt;STRÁDALOVÁ, Jarmila; KUBÁTOVÁ, Květa. Vybrané kapitoly ze statistiky I.. Praha : Univerzita Karlova v Praze - Nakladatelství Karolinum, 1999, s.5. ISBN 80-7184-493-4.&amp;lt;/ref&amp;gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;==Aplikovateľnosť štatistických metód==&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;V dnešnej dobe poznáme veľa druhov štatistických metód. Každá oblasť (obor) využíva vlastné metódy. 2 hlavné metódy ktoré sa využívajú sú deskriptívna štatistika a deduktívna štatistika. Štatistika sa aplikuje v týchto sférach: &lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;*aplikovaná štatistika&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;*strojové učenie&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;*data mining&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;*marketing&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Databázy==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Databázy==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Veľké dátové súbory sú väčšinou spravované pomocou &amp;quot;veľkých&amp;quot; databází. Tu je zrejme najčastejšie používaným databázovým programom systém [[Oracle]]. Ten je často umiestený na tzv. databázovom serveri a málokedy je to zariadené tak, že b normálny bežný užívateľ pracoval priamo s týmto programom. Častejšie je situácia riešená takým spôsobom, že uživateľ si iba &amp;quot;vytiahne&amp;quot; dáta z tohto serveru a potom s nimi pracuje v niektorej z databázi určených pre PC. Tu sa potom naskytá široké spektrum programov, z ktorých je možné zvoliť ten pravý. &amp;quot;klasikom&amp;quot; a taktiež normou sa v minulých rokoch stala databáza [[dBASE]]. Veľmi obľúbenou databázou je [[FoxPro]]od firmy Microsoft. Súčasťou kancelárskeho balíku MS Oficce je databáza [[Access]]. &amp;lt;ref&amp;gt;MAREK, Luboš. Statistické výpočetní prostředí. Praha: Vysoká škola ekonomická v Prahe, 1997, s.11. ISBN 80-7079-033-4 &amp;lt;/ref&amp;gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Veľké dátové súbory sú väčšinou spravované pomocou &amp;quot;veľkých&amp;quot; databází. Tu je zrejme najčastejšie používaným databázovým programom systém [[Oracle]]. Ten je často umiestený na tzv. databázovom serveri a málokedy je to zariadené tak, že b normálny bežný užívateľ pracoval priamo s týmto programom. Častejšie je situácia riešená takým spôsobom, že uživateľ si iba &amp;quot;vytiahne&amp;quot; dáta z tohto serveru a potom s nimi pracuje v niektorej z databázi určených pre PC. Tu sa potom naskytá široké spektrum programov, z ktorých je možné zvoliť ten pravý. &amp;quot;klasikom&amp;quot; a taktiež normou sa v minulých rokoch stala databáza [[dBASE]]. Veľmi obľúbenou databázou je [[FoxPro]]od firmy Microsoft. Súčasťou kancelárskeho balíku MS Oficce je databáza [[Access]]. &amp;lt;ref&amp;gt;MAREK, Luboš. Statistické výpočetní prostředí. Praha: Vysoká škola ekonomická v Prahe, 1997, s.11. ISBN 80-7079-033-4 &amp;lt;/ref&amp;gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==SPSS==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==SPSS &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;ako príklad štatistického programu&lt;/ins&gt;==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;SPSS ako štatistický program je pomerne starou záležitosťou. Pôvodne bol vytvorený vo verzii pre veľké sálové počítače (IBM apod.). Po rozmachu osobných počítačov sa objavila verzia pre PC a pochopiteľne najprv verzia pre DOS. Po nástupe Windows bola vytvorená verzia i pre toto prostredie. I táto verzia bola neustále vylepšovaná, takže dnes sa program už značne odlišuje od pôvodného, predovšetkým z hľadiska obsluhy, práce s dátami a práce s oknom výstupu. Menších zmien dostal program aj po stránke štatistickej.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;SPSS ako štatistický program je pomerne starou záležitosťou. Pôvodne bol vytvorený vo verzii pre veľké sálové počítače (IBM apod.). Po rozmachu osobných počítačov sa objavila verzia pre PC a pochopiteľne najprv verzia pre DOS. Po nástupe Windows bola vytvorená verzia i pre toto prostredie. I táto verzia bola neustále vylepšovaná, takže dnes sa program už značne odlišuje od pôvodného, predovšetkým z hľadiska obsluhy, práce s dátami a práce s oknom výstupu. Menších zmien dostal program aj po stránke štatistickej.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;SPSS ako program pre Windows pracuje zároveň v niekoľkých oknách. Jedná sa predovšetkým o dve základné a síce '''SPSS Data Editor''' a '''SPSS Output Navigator'''. Prvý z nich je určený pre prácu s dátami a má podobu spreadsheetu - silne teda pripomína napr. tabuľky z Excelu, i keď možnosti editoru SPSS zďaleka nie sú tak veľké. V tabuľke editoru je možné dáta pomocou tabuľky upravovať, ale na druhej strane slúži čiastočne i pre výstup, pretože sa do tabuľky nahrávajú premenné, ktoré sa behom prce počítajú ako výsledok niektorých procedúr. SPSS Output Navigator je okno výstupu a má podobu textového okna - veľmi vzdialene teda pripomína prácu v textovom procesore. Pretože slúži pre výstup objavujú sa v tomto okne výsledky spustených procedúr. V okne výstupu je možné mazař, editovať výsledky,kopírovať z nich do iných programov (teda i do Wordu) a v podstate prevádzať obdobné úpravy ako v textovom procesore. Práce v tomto okne sa pomerne líšia v starých verziách (7,0 a nižšie) SPSS.  &lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;SPSS ako program pre Windows pracuje zároveň v niekoľkých oknách. Jedná sa predovšetkým o dve základné a síce '''SPSS Data Editor''' a '''SPSS Output Navigator'''. Prvý z nich je určený pre prácu s dátami a má podobu spreadsheetu - silne teda pripomína napr. tabuľky z Excelu, i keď možnosti editoru SPSS zďaleka nie sú tak veľké. V tabuľke editoru je možné dáta pomocou tabuľky upravovať, ale na druhej strane slúži čiastočne i pre výstup, pretože sa do tabuľky nahrávajú premenné, ktoré sa behom prce počítajú ako výsledok niektorých procedúr. SPSS Output Navigator je okno výstupu a má podobu textového okna - veľmi vzdialene teda pripomína prácu v textovom procesore. Pretože slúži pre výstup objavujú sa v tomto okne výsledky spustených procedúr. V okne výstupu je možné mazař, editovať výsledky,kopírovať z nich do iných programov (teda i do Wordu) a v podstate prevádzať obdobné úpravy ako v textovom procesore. Práce v tomto okne sa pomerne líšia v starých verziách (7,0 a nižšie) SPSS.  &lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;/table&gt;</summary>
		<author><name>Paula</name></author>
	</entry>
	<entry>
		<id>https://wiki.knihovna.cz/index.php?title=%C5%A0tatistick%C3%A1_met%C3%B3da,_programy&amp;diff=46934&amp;oldid=prev</id>
		<title>Paula: /* SPSS */</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://wiki.knihovna.cz/index.php?title=%C5%A0tatistick%C3%A1_met%C3%B3da,_programy&amp;diff=46934&amp;oldid=prev"/>
		<updated>2014-12-05T16:32:57Z</updated>

		<summary type="html">&lt;p&gt;&lt;span dir=&quot;auto&quot;&gt;&lt;span class=&quot;autocomment&quot;&gt;SPSS&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/p&gt;
&lt;table class=&quot;diff diff-contentalign-left diff-editfont-monospace&quot; data-mw=&quot;interface&quot;&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;tr class=&quot;diff-title&quot; lang=&quot;cs&quot;&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;&quot;&gt;← Starší verze&lt;/td&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;&quot;&gt;Verze z 5. 12. 2014, 16:32&lt;/td&gt;
				&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot; id=&quot;mw-diff-left-l19&quot; &gt;Řádek 19:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Řádek 19:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==SPSS==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==SPSS==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;SPSS ako štatistický program je pomerne starou záležitosťou. Pôvodne bol vytvorený vo verzii pre veľké sálové počítače (IBM apod.). Po rozmachu osobných počítačov sa objavila verzia pre PC a pochopiteľne najprv verzia pre DOS. Po nástupe Windows bola vytvorená verzia i pre toto prostredie. I táto verzia bola neustále vylepšovaná, takže dnes sa program už značne odlišuje od pôvodného, predovšetkým z hľadiska obsluhy, práce s dátami a práce s oknom výstupu. Menších zmien dostal program aj po stránke štatistickej.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;SPSS ako štatistický program je pomerne starou záležitosťou. Pôvodne bol vytvorený vo verzii pre veľké sálové počítače (IBM apod.). Po rozmachu osobných počítačov sa objavila verzia pre PC a pochopiteľne najprv verzia pre DOS. Po nástupe Windows bola vytvorená verzia i pre toto prostredie. I táto verzia bola neustále vylepšovaná, takže dnes sa program už značne odlišuje od pôvodného, predovšetkým z hľadiska obsluhy, práce s dátami a práce s oknom výstupu. Menších zmien dostal program aj po stránke štatistickej.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;SPSS ako program pre Windows pracuje zároveň v niekoľkých oknách. Jedná sa predovšetkým o dve základné a síce SPSS Data Editor a SPSS Output Navigator. &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;PRvý &lt;/del&gt;z nich je určený pre prácu s dátami a má podobu spreadsheetu - silne teda pripomína napr. tabuľky z Excelu, i keď možnosti editoru SPSS zďaleka nie sú tak veľké. V tabuľke editoru je možné dáta pomocou tabuľky upravovať, ale na druhej strane slúži čiastočne i pre výstup, pretože sa do tabuľky nahrávajú premenné, ktoré sa behom prce počítajú ako výsledok niektorých procedúr. SPSS Output Navigator je okno výstupu a má podobu textového okna - veľmi vzdialene teda pripomína prácu v textovom procesore. Pretože slúži pre výstup objavujú sa v tomto okne výsledky spustených procedúr. V okne výstupu je možné mazař, editovať výsledky,kopírovať z nich do iných programov (teda i do Wordu) a v podstate prevádzať obdobné úpravy ako v textovom procesore. Práce v tomto okne sa pomerne líšia v starých verziách (7,0 a nižšie) SPSS. Tretím oknom, ktoré väčšina bežných užívateľov vôbec nespustí, je tzv. SPSS Script Editor skrátene nazývaný Autoscript. SPSS je totiž možné ovládať ako z ponuky, tak i pomocou príkazov. Príkazy je možné organizovať do &amp;quot;skrípt&amp;quot;, čo sú vlastne programy ktoré možno uložiť a potom kedykoľvek spustiť. SPSS už samo obsahuje niekoľko takých hotových skrípt, ktoré sa nachádzajú v podadresári Script. V starších verziách sa objavuje okno Chart Carousel, ktoré sa aktivuje vytvorením ľubovoľného typu grafu a slúži teda pre prácu s týmito grafmi. Vo verzii 7,5 je toto okno už súčasťou SPSS Output Navigator. &amp;lt;ref&amp;gt;MAREK, Luboš. Statistické výpočetní prostředí. Praha: Vysoká škola ekonomická v Prahe, 1997, s.26-27. ISBN 80-7079-033-4 &amp;lt;/ref&amp;gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;SPSS ako program pre Windows pracuje zároveň v niekoľkých oknách. Jedná sa predovšetkým o dve základné a síce &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'''&lt;/ins&gt;SPSS Data Editor&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''' &lt;/ins&gt;a &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'''&lt;/ins&gt;SPSS Output Navigator&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'''&lt;/ins&gt;. &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Prvý &lt;/ins&gt;z nich je určený pre prácu s dátami a má podobu spreadsheetu - silne teda pripomína napr. tabuľky z Excelu, i keď možnosti editoru SPSS zďaleka nie sú tak veľké. V tabuľke editoru je možné dáta pomocou tabuľky upravovať, ale na druhej strane slúži čiastočne i pre výstup, pretože sa do tabuľky nahrávajú premenné, ktoré sa behom prce počítajú ako výsledok niektorých procedúr. SPSS Output Navigator je okno výstupu a má podobu textového okna - veľmi vzdialene teda pripomína prácu v textovom procesore. Pretože slúži pre výstup objavujú sa v tomto okne výsledky spustených procedúr. V okne výstupu je možné mazař, editovať výsledky,kopírovať z nich do iných programov (teda i do Wordu) a v podstate prevádzať obdobné úpravy ako v textovom procesore. Práce v tomto okne sa pomerne líšia v starých verziách (7,0 a nižšie) SPSS.  &lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt; &lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Tretím oknom, ktoré väčšina bežných užívateľov vôbec nespustí, je tzv. &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'''&lt;/ins&gt;SPSS Script Editor&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''' &lt;/ins&gt;skrátene nazývaný &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'''&lt;/ins&gt;Autoscript&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'''&lt;/ins&gt;. SPSS je totiž možné ovládať ako z ponuky, tak i pomocou príkazov. Príkazy je možné organizovať do &amp;quot;skrípt&amp;quot;, čo sú vlastne programy ktoré možno uložiť a potom kedykoľvek spustiť. SPSS už samo obsahuje niekoľko takých hotových skrípt, ktoré sa nachádzajú v podadresári Script. V starších verziách sa objavuje okno Chart Carousel, ktoré sa aktivuje vytvorením ľubovoľného typu grafu a slúži teda pre prácu s týmito grafmi. Vo verzii 7,5 je toto okno už súčasťou SPSS Output Navigator. &amp;lt;ref&amp;gt;MAREK, Luboš. Statistické výpočetní prostředí. Praha: Vysoká škola ekonomická v Prahe, 1997, s.26-27. ISBN 80-7079-033-4 &amp;lt;/ref&amp;gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;===Typy dátových súborov, komunikácia s inými programami===&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;===Typy dátových súborov, komunikácia s inými programami===&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;SPSS pre windows má svoj vlastný dátový formát, ktorý je čitateľný iba v tomto programe. Dátové súbory ukladá s príponou *.sav. Pokiaľ však pracujeme s verziou pre DOS, majú dátové súbory nešastne zvolenú koncovku *.sys.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;SPSS pre windows má svoj vlastný dátový formát, ktorý je čitateľný iba v tomto programe. Dátové súbory ukladá s príponou &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'''&lt;/ins&gt;*.sav&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'''&lt;/ins&gt;. Pokiaľ však pracujeme s verziou pre DOS, majú dátové súbory nešastne zvolenú koncovku &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'''&lt;/ins&gt;*.sys&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'''&lt;/ins&gt;.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;S okolím komunikuje SPSS pomerne jednoducho pomocou ponúk File, Export a File, Import. Tie umožňujú vystrčiť (a načítať) dáta vo formátoch bežne používaných programoch. Veľmi dobre je organizované načítavanie dát z databází (resp. tabuľkových procesorov), ktoré možno nájsť pod postupnosťou ponúk File, Database capture. Ponúkajú sa tu všetky bežne používané databázy. Celý prevod sa odohráva v piatich krokoch pod vedením Database Capture Wizard, čo je vlastne sprievodca, ktorý urobí veľa práce za nás.&amp;lt;ref&amp;gt;MAREK, Luboš. Statistické výpočetní prostředí. Praha: Vysoká škola ekonomická v Prahe, 1997, s.27. ISBN 80-7079-033-4 &amp;lt;/ref&amp;gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;S okolím komunikuje SPSS pomerne jednoducho pomocou ponúk File, Export a File, Import. Tie umožňujú vystrčiť (a načítať) dáta vo formátoch bežne používaných programoch. Veľmi dobre je organizované načítavanie dát z databází (resp. tabuľkových procesorov), ktoré možno nájsť pod postupnosťou ponúk File, Database capture. Ponúkajú sa tu všetky bežne používané databázy. Celý prevod sa odohráva v piatich krokoch pod vedením Database Capture Wizard, čo je vlastne sprievodca, ktorý urobí veľa práce za nás.&amp;lt;ref&amp;gt;MAREK, Luboš. Statistické výpočetní prostředí. Praha: Vysoká škola ekonomická v Prahe, 1997, s.27. ISBN 80-7079-033-4 &amp;lt;/ref&amp;gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;/table&gt;</summary>
		<author><name>Paula</name></author>
	</entry>
	<entry>
		<id>https://wiki.knihovna.cz/index.php?title=%C5%A0tatistick%C3%A1_met%C3%B3da,_programy&amp;diff=46909&amp;oldid=prev</id>
		<title>Paula v 5. 12. 2014, 15:23</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://wiki.knihovna.cz/index.php?title=%C5%A0tatistick%C3%A1_met%C3%B3da,_programy&amp;diff=46909&amp;oldid=prev"/>
		<updated>2014-12-05T15:23:27Z</updated>

		<summary type="html">&lt;p&gt;&lt;/p&gt;
&lt;table class=&quot;diff diff-contentalign-left diff-editfont-monospace&quot; data-mw=&quot;interface&quot;&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;tr class=&quot;diff-title&quot; lang=&quot;cs&quot;&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;&quot;&gt;← Starší verze&lt;/td&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;&quot;&gt;Verze z 5. 12. 2014, 15:23&lt;/td&gt;
				&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot; id=&quot;mw-diff-left-l21&quot; &gt;Řádek 21:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Řádek 21:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;SPSS ako program pre Windows pracuje zároveň v niekoľkých oknách. Jedná sa predovšetkým o dve základné a síce SPSS Data Editor a SPSS Output Navigator. PRvý z nich je určený pre prácu s dátami a má podobu spreadsheetu - silne teda pripomína napr. tabuľky z Excelu, i keď možnosti editoru SPSS zďaleka nie sú tak veľké. V tabuľke editoru je možné dáta pomocou tabuľky upravovať, ale na druhej strane slúži čiastočne i pre výstup, pretože sa do tabuľky nahrávajú premenné, ktoré sa behom prce počítajú ako výsledok niektorých procedúr. SPSS Output Navigator je okno výstupu a má podobu textového okna - veľmi vzdialene teda pripomína prácu v textovom procesore. Pretože slúži pre výstup objavujú sa v tomto okne výsledky spustených procedúr. V okne výstupu je možné mazař, editovať výsledky,kopírovať z nich do iných programov (teda i do Wordu) a v podstate prevádzať obdobné úpravy ako v textovom procesore. Práce v tomto okne sa pomerne líšia v starých verziách (7,0 a nižšie) SPSS. Tretím oknom, ktoré väčšina bežných užívateľov vôbec nespustí, je tzv. SPSS Script Editor skrátene nazývaný Autoscript. SPSS je totiž možné ovládať ako z ponuky, tak i pomocou príkazov. Príkazy je možné organizovať do &amp;quot;skrípt&amp;quot;, čo sú vlastne programy ktoré možno uložiť a potom kedykoľvek spustiť. SPSS už samo obsahuje niekoľko takých hotových skrípt, ktoré sa nachádzajú v podadresári Script. V starších verziách sa objavuje okno Chart Carousel, ktoré sa aktivuje vytvorením ľubovoľného typu grafu a slúži teda pre prácu s týmito grafmi. Vo verzii 7,5 je toto okno už súčasťou SPSS Output Navigator. &amp;lt;ref&amp;gt;MAREK, Luboš. Statistické výpočetní prostředí. Praha: Vysoká škola ekonomická v Prahe, 1997, s.26-27. ISBN 80-7079-033-4 &amp;lt;/ref&amp;gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;SPSS ako program pre Windows pracuje zároveň v niekoľkých oknách. Jedná sa predovšetkým o dve základné a síce SPSS Data Editor a SPSS Output Navigator. PRvý z nich je určený pre prácu s dátami a má podobu spreadsheetu - silne teda pripomína napr. tabuľky z Excelu, i keď možnosti editoru SPSS zďaleka nie sú tak veľké. V tabuľke editoru je možné dáta pomocou tabuľky upravovať, ale na druhej strane slúži čiastočne i pre výstup, pretože sa do tabuľky nahrávajú premenné, ktoré sa behom prce počítajú ako výsledok niektorých procedúr. SPSS Output Navigator je okno výstupu a má podobu textového okna - veľmi vzdialene teda pripomína prácu v textovom procesore. Pretože slúži pre výstup objavujú sa v tomto okne výsledky spustených procedúr. V okne výstupu je možné mazař, editovať výsledky,kopírovať z nich do iných programov (teda i do Wordu) a v podstate prevádzať obdobné úpravy ako v textovom procesore. Práce v tomto okne sa pomerne líšia v starých verziách (7,0 a nižšie) SPSS. Tretím oknom, ktoré väčšina bežných užívateľov vôbec nespustí, je tzv. SPSS Script Editor skrátene nazývaný Autoscript. SPSS je totiž možné ovládať ako z ponuky, tak i pomocou príkazov. Príkazy je možné organizovať do &amp;quot;skrípt&amp;quot;, čo sú vlastne programy ktoré možno uložiť a potom kedykoľvek spustiť. SPSS už samo obsahuje niekoľko takých hotových skrípt, ktoré sa nachádzajú v podadresári Script. V starších verziách sa objavuje okno Chart Carousel, ktoré sa aktivuje vytvorením ľubovoľného typu grafu a slúži teda pre prácu s týmito grafmi. Vo verzii 7,5 je toto okno už súčasťou SPSS Output Navigator. &amp;lt;ref&amp;gt;MAREK, Luboš. Statistické výpočetní prostředí. Praha: Vysoká škola ekonomická v Prahe, 1997, s.26-27. ISBN 80-7079-033-4 &amp;lt;/ref&amp;gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Typy dátových súborov, komunikácia s inými programami==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;=&lt;/ins&gt;==Typy dátových súborov, komunikácia s inými programami&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;=&lt;/ins&gt;==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;SPSS pre windows má svoj vlastný dátový formát, ktorý je čitateľný iba v tomto programe. Dátové súbory ukladá s príponou *.sav. Pokiaľ však pracujeme s verziou pre DOS, majú dátové súbory nešastne zvolenú koncovku *.sys.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;SPSS pre windows má svoj vlastný dátový formát, ktorý je čitateľný iba v tomto programe. Dátové súbory ukladá s príponou *.sav. Pokiaľ však pracujeme s verziou pre DOS, majú dátové súbory nešastne zvolenú koncovku *.sys.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;S okolím komunikuje SPSS pomerne jednoducho pomocou ponúk File, Export a File, Import. Tie umožňujú vystrčiť (a načítať) dáta vo formátoch bežne používaných programoch. Veľmi dobre je organizované načítavanie dát z databází (resp. tabuľkových procesorov), ktoré možno nájsť pod postupnosťou ponúk File, Database capture. Ponúkajú sa tu všetky bežne používané databázy. Celý prevod sa odohráva v piatich krokoch pod vedením Database Capture Wizard, čo je vlastne sprievodca, ktorý urobí veľa práce za nás.&amp;lt;ref&amp;gt;MAREK, Luboš. Statistické výpočetní prostředí. Praha: Vysoká škola ekonomická v Prahe, 1997, s.27. ISBN 80-7079-033-4 &amp;lt;/ref&amp;gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;S okolím komunikuje SPSS pomerne jednoducho pomocou ponúk File, Export a File, Import. Tie umožňujú vystrčiť (a načítať) dáta vo formátoch bežne používaných programoch. Veľmi dobre je organizované načítavanie dát z databází (resp. tabuľkových procesorov), ktoré možno nájsť pod postupnosťou ponúk File, Database capture. Ponúkajú sa tu všetky bežne používané databázy. Celý prevod sa odohráva v piatich krokoch pod vedením Database Capture Wizard, čo je vlastne sprievodca, ktorý urobí veľa práce za nás.&amp;lt;ref&amp;gt;MAREK, Luboš. Statistické výpočetní prostředí. Praha: Vysoká škola ekonomická v Prahe, 1997, s.27. ISBN 80-7079-033-4 &amp;lt;/ref&amp;gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;/table&gt;</summary>
		<author><name>Paula</name></author>
	</entry>
	<entry>
		<id>https://wiki.knihovna.cz/index.php?title=%C5%A0tatistick%C3%A1_met%C3%B3da,_programy&amp;diff=46908&amp;oldid=prev</id>
		<title>Paula: /* Typy dátových súborov, komunikácia s inými programami */</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://wiki.knihovna.cz/index.php?title=%C5%A0tatistick%C3%A1_met%C3%B3da,_programy&amp;diff=46908&amp;oldid=prev"/>
		<updated>2014-12-05T15:22:15Z</updated>

		<summary type="html">&lt;p&gt;&lt;span dir=&quot;auto&quot;&gt;&lt;span class=&quot;autocomment&quot;&gt;Typy dátových súborov, komunikácia s inými programami&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/p&gt;
&lt;table class=&quot;diff diff-contentalign-left diff-editfont-monospace&quot; data-mw=&quot;interface&quot;&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;tr class=&quot;diff-title&quot; lang=&quot;cs&quot;&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;&quot;&gt;← Starší verze&lt;/td&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;&quot;&gt;Verze z 5. 12. 2014, 15:22&lt;/td&gt;
				&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot; id=&quot;mw-diff-left-l23&quot; &gt;Řádek 23:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Řádek 23:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Typy dátových súborov, komunikácia s inými programami==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Typy dátových súborov, komunikácia s inými programami==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;SPSS pre windows má svoj vlastný dátový formát, ktorý je čitateľný iba v tomto programe. Dátové súbory ukladá s príponou *.sav. Pokiaľ však pracujeme s verziou pre DOS, majú dátové súbory nešastne zvolenú koncovku *.sys.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;SPSS pre windows má svoj vlastný dátový formát, ktorý je čitateľný iba v tomto programe. Dátové súbory ukladá s príponou *.sav. Pokiaľ však pracujeme s verziou pre DOS, majú dátové súbory nešastne zvolenú koncovku *.sys.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;S okolím komunikuje SPSS pomerne jednoducho pomocou ponúk File, Export a File, Import. Tie umožňujú vystrčiť (a načítať) dáta vo formátoch bežne používaných programoch. Veľmi dobre je organizované načítavanie dát z databází (resp. tabuľkových procesorov), ktoré možno nájsť pod postupnosťou ponúk File, Database capture. Ponúkajú sa tu všetky bežne používané databázy. Celý prevod sa odohráva v piatich krokoch pod vedením Database Capture Wizard, čo je vlastne sprievodca, ktorý urobí veľa práce za nás.ref&amp;gt;MAREK, Luboš. Statistické výpočetní prostředí. Praha: Vysoká škola ekonomická v Prahe, 1997, s.27. ISBN 80-7079-033-4 &amp;lt;/ref&amp;gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;S okolím komunikuje SPSS pomerne jednoducho pomocou ponúk File, Export a File, Import. Tie umožňujú vystrčiť (a načítať) dáta vo formátoch bežne používaných programoch. Veľmi dobre je organizované načítavanie dát z databází (resp. tabuľkových procesorov), ktoré možno nájsť pod postupnosťou ponúk File, Database capture. Ponúkajú sa tu všetky bežne používané databázy. Celý prevod sa odohráva v piatich krokoch pod vedením Database Capture Wizard, čo je vlastne sprievodca, ktorý urobí veľa práce za nás.&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;&amp;lt;&lt;/ins&gt;ref&amp;gt;MAREK, Luboš. Statistické výpočetní prostředí. Praha: Vysoká škola ekonomická v Prahe, 1997, s.27. ISBN 80-7079-033-4 &amp;lt;/ref&amp;gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Citácie==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Citácie==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;/table&gt;</summary>
		<author><name>Paula</name></author>
	</entry>
	<entry>
		<id>https://wiki.knihovna.cz/index.php?title=%C5%A0tatistick%C3%A1_met%C3%B3da,_programy&amp;diff=46907&amp;oldid=prev</id>
		<title>Paula v 5. 12. 2014, 15:21</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://wiki.knihovna.cz/index.php?title=%C5%A0tatistick%C3%A1_met%C3%B3da,_programy&amp;diff=46907&amp;oldid=prev"/>
		<updated>2014-12-05T15:21:44Z</updated>

		<summary type="html">&lt;p&gt;&lt;/p&gt;
&lt;table class=&quot;diff diff-contentalign-left diff-editfont-monospace&quot; data-mw=&quot;interface&quot;&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;tr class=&quot;diff-title&quot; lang=&quot;cs&quot;&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;&quot;&gt;← Starší verze&lt;/td&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;&quot;&gt;Verze z 5. 12. 2014, 15:21&lt;/td&gt;
				&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot; id=&quot;mw-diff-left-l22&quot; &gt;Řádek 22:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Řádek 22:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Typy dátových súborov, komunikácia s inými programami==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Typy dátových súborov, komunikácia s inými programami==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;SPSS pre windows má svoj vlastný dátový formát&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;SPSS pre windows má svoj vlastný dátový formát&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;, ktorý je čitateľný iba v tomto programe. Dátové súbory ukladá s príponou *.sav. Pokiaľ však pracujeme s verziou pre DOS, majú dátové súbory nešastne zvolenú koncovku *.sys.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt; &lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;S okolím komunikuje SPSS pomerne jednoducho pomocou ponúk File, Export a File, Import. Tie umožňujú vystrčiť (a načítať) dáta vo formátoch bežne používaných programoch. Veľmi dobre je organizované načítavanie dát z databází (resp. tabuľkových procesorov), ktoré možno nájsť pod postupnosťou ponúk File, Database capture. Ponúkajú sa tu všetky bežne používané databázy. Celý prevod sa odohráva v piatich krokoch pod vedením Database Capture Wizard, čo je vlastne sprievodca, ktorý urobí veľa práce za nás.ref&amp;gt;MAREK, Luboš. Statistické výpočetní prostředí. Praha: Vysoká škola ekonomická v Prahe, 1997, s.27. ISBN 80-7079-033-4 &amp;lt;/ref&amp;gt;&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Citácie==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;==Citácie==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;/table&gt;</summary>
		<author><name>Paula</name></author>
	</entry>
</feed>