Znalostní management

Z WikiKnihovna
Verze z 27. 12. 2014, 01:00, kterou vytvořil Zuz94 (diskuse | příspěvky) (Oblasti)
(rozdíl) ← Starší verze | zobrazit aktuální verzi (rozdíl) | Novější verze → (rozdíl)
Přejít na: navigace, hledání

Autor: Zuzana Kunová

Klíčová slova: organizácia znalostí

Synonyma: riadenie vedomostí, knowledge management

Související pojmy:

nadřazené - management, znalosť
podřazené - intelektuálny kapitál, organizácia, informácia

Charakteristika

Znalostný management je odbor, ktorý sa zaoberá všetkými možnými úkonmi spojenými so znalosťami. To zahŕňa "vznik, formalizáciu, transformáciu, spôsob ukladania do pamäti, výber, spracovanie, šírenie, rozvíjanie, využívanie a hodnotenie vynakladaných nákladov na rozvoj znalostí."[1] Definícia znalostného manažmentu využiteľná v praxi by znela ako "umenie dostať správne znalosti k správnym osobám v správny čas a v správnej forme."[2]

Ostatné definície znalostného managementu sa líšia v závislosti od toho, v akom prostredí budú používané, rovnako závisia aj od výkladu pojmov "znalosť" či "management" v danom ponímaní. Vo firemnom prostredí sa napríklad pojem znalostný management vzťahuje na správny chod organizácie, jej výnosy či získavanie konkurenčnej výhody prostredníctvom znalostného kapitálu. Preto je znalostný management často definovaný aj ako proces, konkrétne ako "proces systematického a aktívneho riadenia a formovania znalostí organizácie, ktorý sa zaoberá ako stavom, tak i pohybom znalostí"[2].

Pri implementácii znalostného managementu na ľudskú spoločnosť by jeho definovanie vychádzalo najmä zo snahy vylepšenia a rozvoja spoločnosti pomocou znalostí chápaných ako skúsenosti nadobudnuté časom. V takomto prípade ide hlavne o schopnosť predávať znalosti, skúsenosti a informácie z generácie na generáciu a následne ich aj efektívne využívať.

Znalostný management je možné zhrnúť aj pomocou 4 základných znalostných procesov, ktoré taktiež charakterizujú jeho význam a úlohu:

  1. proces vývoja nových znalostí
  2. proces zabezpečenia existujúcich a nových znalostí
  3. proces distribúcie znalostí
  4. proces skladania (kombinovania) dostupných znalostí[3]

Vznik

Vznik znalostného manažmentu ako pojmu a ako disciplíny úzko súvisí s vývinom spoločnosti od antiky až po súčasnosť. Ako stúpa množstvo znalostí a informácií, tak sa postupne priamoúmerne tomu, zvyšuje aj potreba tieto znalosti nejakým spôsobom riadiť a usporadúvať, a tým čeliť problémom ako je napríklad informačný smog. Preto v roku 1986 zaviedol Karl Wiig pojem znalostný management[1], ktorý primárne slúži práve na riadenie a prácu so znalosťami. Odvtedy sa táto disciplína značne rozvinula a prenikla do mnohých oblastí každodenného života, a to od najrôznejších vied po podnikovú sféru, a taktiež intenzívne zasahuje a ovplyvňuje i oblasť informačných technológií.

Oblasti

Znalostný management sa chápe a využíva v rôznych oblastiach a rôznymi spôsobmi. Niekoľko príkladov oblastí jeho využitia:

  • Zdieľanie znalostí je proces, ktorý by mal zaručiť prenos celej znalosti, najlepšie zahŕňajúc procesy prenosu i prijímania. Proces zdieľania by mal byť dobrovoľný a slobodný a znalosť by pri ňom mala byť prijatá, spracovaná a absorbovaná.
  • Kultúra organizácie podporujúca zdieľanie znalostí znamená ochotu zdieľať znalosti s ostatnými zamestnancami firmy rovnako aj dôveru, vzájomnú úctu, tímovú prácu a podobné aktivity podporujúce rozvoj organizácie na základe intelektuálneho kapitálu jej zamestnancov.
  • Profesijné komunity predstavujú skupiny ľudí zdieľajúcich a zaujímajúcich sa o určité problémy alebo nejakú tému, ktorí si prehlbujú svoje znalosti priebežnými konzultáciami a komunikáciou. Sú dobrovoľné a veľmi prínosné pre budúci rozvoj spoločnosti.
  • Vzdelávanie predstavuje základný proces, pri ktorom je statická informácia premenená na dynamickú a aktívnu informáciu/znalosť. Zaručuje zvýšenie produktivity a zlepšenie konkurenčnej výhody organizácie.
  • Učiaca sa organizácia je organizácia, ktorá si dáva za cieľ systematicky zhromažďovať získavané skúsenosti a znalosti, ktoré neskôr využije na svoj rozvoj a poučenie.[4]

Poznámky

  1. 1,0 1,1 GRUBLOVÁ, Eva a Jiří FRANEK. Základy znalostního managementu.
  2. 2,0 2,1 TRUNEČEK, Jan. Management znalostí
  3. BUREŠ, Vladimír. Znalostní management a proces jeho zavádění: Průvodce pro praxi.
  4. KATUŠČÁKOVÁ, Marcela. Znalostný manažment.

Zdroje