Zákon o bankách

Z WikiKnihovna
Přejít na: navigace, hledání

Autor: Lucia Marcinková

Kľúčové slová: zákon o bankách, banka, finančná inštitúcia, Česká národní banka

Synonymá: ---

Súvisiace pojmy:

Nadradené: zbierka zákonov Českej republiky, legislatíva, právny systém Českej republiky

Podradené: bankový systém


Česká legislatíva

V Českej republike sa v súčasnej dobe riadi činnosť bánk zákonom č. 21/1992 Sb. o bankách. Ten hovorí o tom, že k založeniu banky je potrebné mať povolenie České národní banky a môže ju založiť len právnická osoba so sídlom v Českej republike. Banka musí mať formu akciovej spoločnosti a minimálny kapitál 500 mil. CZK.[1]

Základné informácie

Zákon o bankách nadobudol platnosť druhého decembra 1991 a do roku 2014 prešiel 53 úpravami či zmenami.[2]Skladá sa z hlavičky, štrnástich častí a poznámok. Jednotlivé časti zákona sa venujú základným ustanoveniam, licenciám, organizácii bánk, prevádzkovým požiadavkám, účtovníckej a prevádzkovej dokumentácii, bankovému dohľadu a povinnosti mlčanlivosti, opatreniam k náprave a pokutám, bankovému dohľadu na konsolidovanom základe, nútenej správe, odňatí licencii či súhlasu, likvidácii banky, spoločným ustanoveniam, poisteniu pohľadávok z vkladu a prechodným a záverečným ustanoveniam.[3]

Obsah zákona

Časť prvá vymedzuje pojmy banka, vklad a úver. Banka je finančná inštitúcia, ktorej hlavné funkcie sú poskytovanie prístupu k platobnému a zúčtovaciemu mechanizmu, transformácia zdrojov čiže ich alokácia alebo premena v investície, riadenie rizika a spracovávanie informácií a monitorovanie dlžníkov.[4]Banky môžu existovať ako univerzálne inštitúcie, ktoré vykonávajú všetky bankové obchody, či ako špecializované inštitúcie, ktoré sa zameriavajú len na určitú oblasť bankovej činnosti. Všetky banky podliehajú bankovému dohľadu, ktorý v Českej republike vykonáva Česká národní banka.[5]Vkladom sa rozumejú zverené peňažné prostriedky, ktoré predstavujú určitý záväzok voči vkladateľovi na jeho vklad. Úver predstavujú dočasne poskytnuté peňažné prostriedky v akejkoľvek podobe. Banka môže vykonávať okrem základných činností i ďalšie, medzi ktoré patrí poskytovanie záruk, otváranie akreditívov, obstarávanie inkasa, investovanie do cenných papierov na vlastný Účet, finančný prenájom či finančné maklérstvo. Táto časť špecifikuje i postavenie zahraničných bánk na území Českej republiky. Druhá časť sa zaoberá licenciami, podmienkami ich vydania i zamietnutia žiadosti o licenciu a špecifikuje možné dôvody jej zániku. Tretia časť hovorí o organizácii banky. Predstavenstvo banky musí mať minimálne troch členov, správna rada minimálne piatich, čo zahŕňa i štatutárneho riaditeľa. Pod orgány banky patrí i dozorná rada. Banka zároveň musí mať riadiaci a kontrolný systém, ktorý sa stará o jej správny chod a eliminuje možné riziká, ktoré jej hrozia. Štvrtá časť sa zaoberá prevádzkovými požiadavkami, čo zahŕňa priestory banky, služby, ktoré poskytuje, archivovanie informácií i ich uverejňovanie a vymedzuje sa tu pojem kapitálová rezerva. Piata časť sa venuje účtovníctvu banky a jej obchodnej korešpondencii. Šiesta časť hovorí o bankovom dohľade a povinnosti mlčanlivosti a špecifikuje podmienky, za ktorých vykonáva Česká národná banka nad finančnými inštitúciami dohľad. Siedma časť sa zameriava na opatrenia, vedúce k náprave škôd a na pokuty, ktoré môže udeľovať Česká národná banka. Tá môže vykonávať nad bankami dohľad, ktorý je možné zrušiť až po splnení určitých, ňou stanovených podmienok. Časť ôsma hovorí o sledovaní a regulácii rizík u konsolidačných celkov, ktorých súčasťou je i banka, za účelom obmedzenia rizík, ktorým je banka vystavená. Deviata časť sa zaoberá nútenou správou a dôvodmi, pre ktoré bola zavedená a hovorí i o prvkoch, ktoré takýto typ dokumentu obsahuje. Desiata časť sa zaoberá dôvodmi, pre ktoré môže byť banke odňatá licencia či súhlas k činnosti. Jedenásta časť hovorí o likvidácii banky, dvanásta o správnych deliktoch bánk, právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb. Posledné časti sa venujú spoločným ustanoveniam, poistením pohľadávok z vkladu a prechodným a záverečným ustanoveniam. Záver tvoria poznámky.[6]

Poznámky

  1. POLOUČEK, Stanislav. Peníze, banky, finanční trhy. Vyd. 1. Praha: C.H. Beck, 2009, xviii, 414 s. Beckovy ekonomické učebnice. ISBN 978-80-7400-152-9
  2. Zákon o bankách. In: 21/1992. 1991. Dostupné z: http://portal.gov.cz/app/zakony/zakon.jsp?page=0&nr=21~2F1992&rpp=15#seznam
  3. Zákon o bankách. Businesscenter.cz [online]. 1998-2014 [cit. 2014-11-01]. Dostupné z:http://business.center.cz/business/pravo/zakony/banky/
  4. POLOUČEK, Stanislav. Bankovnictví. 1. vyd. Karviná: Slezská univerzita v Opavě, Obchodně podnikatelská fakulta v Karviné, 2005, xvi, 480 s. ISBN 978-80-7400-491-9
  5. ŽÁK, Milan. Velká ekonomická encyklopedie. 2. rozš. vyd. Praha: Linde, 2002, 887 s. ISBN 80-720-1381-5
  6. Česká republika. Zákon o bankách. In: 21/1992. 1991. Dostupné z: http://portal.gov.cz/app/zakony/zakon.jsp?page=0&nr=21~2F1992&rpp=15#seznam

Použité zdroje

1. POLOUČEK, Stanislav.Bankovnictví. 1. vyd. Karviná: Slezská univerzita v Opavě, Obchodně podnikatelská fakulta v Karviné, 2005, xvi, 480 s. ISBN 978-80-7400-491-9

2. POLOUČEK, Stanislav.Peníze, banky, finanční trhy. Vyd. 1. Praha: C.H. Beck, 2009, xviii, 414 s. Beckovy ekonomické učebnice. ISBN 978-80-7400-152-9

3. Zákon o bankách. In: 21/1992. 1991. Dostupné z: http://portal.gov.cz/app/zakony/zakon.jsp?page=0&nr=21~2F1992&rpp=15#seznam"

4. Zákon o bankách. Businesscenter.cz [online]. 1998-2014 [cit. 2014-11-01]. Dostupné z: http://business.center.cz/business/pravo/zakony/banky/

5. ŽÁK, Milan. Velká ekonomická encyklopedie. 2. rozš. vyd. Praha: Linde, 2002, 887 s. ISBN 80-720-1381-5