Soukromí

Z WikiKnihovna
Přejít na: navigace, hledání

Autor: Katarína Filičková

Kľúčové slova: súkromie, osobné údaje, ochrana súkromia

Synonyma: intimita

Súvisejúce pojmy:

nadradené - legislatíva
podradené - ochrana súkromia, súkromie na internete


Charakteristika

Určiť jednoznačnú definíciu pojmu súkromie je omnoho komplikovanejšie, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Je dôležité brať do úvahy nielen prostredie, v ktorom sa daná osoba nachádza, ale rovnako nevyhnutné je dbať takisto na hranice súkromia, ktoré sú značne individuálne - niekoho zákon chráni a niekoho výrazne obmedzuje. Inak povedané význam výroku „sloboda jedného človeka končí tam, kde sloboda iného začína“ môžeme v istých situáciách spájať s významom pojmu súkromie.

Úrad pre ochranu osobných údajov definuje súkromie ako „istú sféru integrity jednotlivca a jeho blízkych, ktorá obklopuje jednotlivca samotného, nech už sa nachádza kdekoľvek.“[1] To znamená, že do súkromia nespadá bezprostredne len prostredie nášho bytu alebo domu, ale aj jeho okolie. Navyše podľa vyjadrenia Európskeho súdu pre ľudské práva pojem súkromie, vzhľadom k potrebe spoločnosti rozvíjať ľudské vzťahy a nadväzovať kontakty, zahŕňa takisto pracovné prostredie danej osoby.

Meno, dátum narodenia, bydlisko, rodné číslo a pod. Zverejnenie týchto (v dnešnej informačnej spoločnosti veľmi jednoducho dosiahnuteľných) osobných údajov ohrozuje naše súkromie spôsobom, ktorý má veľmi často nepríjemné, niekedy dokonca trvalé následky. Predovšetkým v prostredí internetu je obzvlášť nebezpečné o sebe prezrádzať akékoľvek informácie, vzhľadom k enormnému množstvu spôsobov narúšania nášho súkromia alebo jeho zneužívania. Medzi typické príklady patrí napríklad cyberbullying, cyberstalking, resp. prehnaný záujem, prenasledovanie a obťažovanie druhej osoby alebo grooming a pod. Väčšina z týchto nebezpečenstiev je transformovaných (a vďaka ICT zdokonalených) z reálneho života.

Ochrana súkromia

Súkromie každého by malo byť ostatnými prirodzene rešpektované, no so zneužívaním osobných údajov a následným narúšaním ľudského súkromia sa stretávame v reálnom živote a to aj napriek tomu, že z hľadiska legislatívy má každý človek právo na jeho ochranu: „Každý má pravo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.“[2] O porušení práva na súkromie môžeme teda hovoriť nielen v prípade nedovoleného získavania informácií o cudzej alebo blízkej osobe ale rovnako aj v prípade neoprávneného zverejňovania alebo rozširovania týchto informácií.

Napriek tomu, že každý vníma svoje súkromie individuálne, vo všeobecnosti považujeme za narúšanie súkromia druhých aktivity ako otváranie a čítanie cudzej korešpondencie, nerelevantné využívanie kamerových systémov na verejných priestranstvách a pod...

Poskytnutie osobných údajov správnej, resp. nesprávnej osobe je rozhodujúcim faktorom v miere ochrany nášho súkromia. „Osobné údaje môže spracúvať iba prevádzkovateľ a sprostredkovateľ.“[3] Napriek tomu, že ochranu súkromia v reálnom živote garantuje štát zákonom je rovnako dôležité dbať o ochranu súkromia takisto v online prostredí! Napríklad tým, že o sebe zverejníme minimum (optimálne žiadne) osobné údaje a takisto je potrebná naša maximálna obozretnosť ako na internete tak aj v reálnom živote.

Poznámky

  1. Stanovisko č. 1/2008Úřad pro ochranu osobních údajů. [online]. [cit. 2012-11-18]. Dostupné z: http://www.uoou.cz/files/stanovisko_2008_1.pdf>.
  2. Úrad vlády SR.Ústava SR, Druhá hlava, čl.19. [online].c1998-2011 [cit. 2012-11-18]. Dostupné z:http://archiv.vlada.gov.sk/old.uv/indexa881.html?ID=8576>.
  3. Zákon o ochrane osobných údajov, č. 428/2002.[online]. [cit. 2012-11-18].Dostupné z: http://www.slpk.sk/dokumenty/02-z428.pdf>.

Použitá literatúra