Moravská zemská knihovna

Z WikiKnihovna

Autor: Barbora Tvrdoňová Klíčová slova: Moravská zemská knihovna, MZK, Knihovna, Brno

Charakteristika

V systéme knižníc Českej republiky, podľa znenia §3 odstavca 1 zákona č. 257/2001 je Moravská zemská knihovna v Brne knižnicou zriadenou Ministerstvom kultúry. Plní funkciu univerzálnej vedeckej knižnice, a taktiež vykonáva funkciu krajskej knižnice pre Jihomoravský kraj. V súčasnosti vlastní cez 4 milióny kníh a 3 tisíc titulov časopisov.[1] Od roku 2009 bola uznaná ako výskumná organizácia, ktorej hlavným účelom je robiť aplikovaný výskum, základný výskum a šíriť ich výsledky prostredníctvom výuky a publikovania. Je knižnicou s univerzálnym fondom, doplneným špecializovanými fondmi a trvale uchováva konzervačný a historický fond.[2]

História

História Moravskej zemskej knižnice sa spája s Moravskoslezkou spoločnosťou pre zvelebenie orby, prírodovedy a vlastivedy, ktorá sa vyvíjala spolu s inými hospodárskymi spoločnosťami od sedemdesiatych rokov 18. storočia v Brne. Spoločnosť tvorili najmä šlachtickí predstavitelia a v rámci nej sa postupne rozvíjala aj knižnica. Prvá kniha bola evidovaná 6. Júla 1808 a išlo o knihu J.L.Fischera o potrebe množstva osiva. Doklady o tom, že spoločnosť už predtým pre svoje potreby objednávala zahraničné časopisy existujú od roku 1806. V roku 1818 došlo v rámci spoločnosti k založeniu Františkovho múzea a verejnosť bola vyzvanú k pomoci pri vytváraní zbierok a tým pádom aj knižnice.

Verejná knižnica

Prvé pokusy o sprístupnenie knižnice verejnosti, nakoľko slúžila len členom spoločenstva sa odohrali v r. 1815. Pokusy však boli bezúspešné a spoločnosť si stále držala svoje postavenie. Verejnosť nakoniec získala bezplatný prístup do knižnice a múzea 11. Novembra 1883. Rozsah vtedy predstavoval 45 tisíc jednotiek. V tej dobe začal v knižnici pôsobiť Wlhelm Schram a ten sa stal aj jej prvým riaditeľom potom, ako sa v roku 1889 odlúčila od múzea a začala pôsobiť ako samostatná Zemská knihovna moravská. Osamostatnenie knižnice bolo tiež dôvodom na jej premiestnenie z dietrichstejnského paláca, v ktorom pôsobila od počiatku 19. storočia do budovy Zemského domu II., na Žerotínovom námestí 3/5.

Univerzitná knižnica

V r. 1919 bola v Brne zriadená Masarykova univerzita a ministerstvo školstva dostalo za úlohu pre ňu zriadiť vedeckú knižnicu. Rozhodlo sa, že nie je potrebné zriaďovať v Brne druhú knižnicu a štátnou knižnicou by sa mohla stať Zemská knihovna moravská. Poštátnenie knižnice bolo ukončené 23. Mája 1923. Názov sa zmenil na Zemskou a univerzitní knihovnu a nastal jej prudký rozmach. Knižnica sa priblížila vzoru bratislavskej a pražskej knižnice a slúžila potrebám ako univerzity, tak aj ostatným vysokým školám a odbornej verejnosti. Rozmach knižnice opäť spôsobil priestorové problémy, ktoré mal vyriešiť priestor v novopostavenom Zemskom dome III. Tento však nebol prijatý ako dostatočný a riešenie videl zemský úrad v novostavbe. Povolaní boli architekti Alois Dryák a Bohuslav Fuchs, ktorého projekt bol nakoniec vybraný komisiou. Hospodárska kríza však realizáciu stavby znemožnila. V tejto dobre bolo priznané knižnici právo povinnej tlače.

Štátna vedecká knižnica

Dňa 1. Novembra 1958 sa pod spoločný názov Štátna vedecká knižnica združili tri samostatné knižnice – Univerzitná knižnica, Štátna pedagogická knižnica a Štátna technická knižnica. Voči verejnosti pôsobili naďalej ako samostatné zložky aj keď došlo k vnútorným zlúčením technických a ekonomických prevádzok. Brnenská knižnica spolu s Národnou knižnicou v Prahe, Slovenskou národnou knižnicou v Martine a Univerzitnou knižnicou v Bratislave vytvorili spolok CASLIN ( Czech and Slovak Library Network), začali využívať automatizovaný knihovnícky systém ALEPH, čím sa podstatne zmenil spôsob spracovania knižného fondu.

Súčasnosť

Dňa 1. Decembra 1993 sa zmenil názov knižnice na Moravskú zemskú knihovnu. Nevyhovujúce kapacity vzhľadom na neustále narastajúce množstvo študentov prinútilo k rokovaniu rektorov šiestich vysokých škôl, primátora mesta Brna a riaditeľa knižnice o výstavbe novej budovy. Architektonickú súťaž vyhral ateliér ONEX, s.r.o. Praha. Vlastná výstavba novej budovy na Kounicově ulici 65a prebiehala 2,5 roku – od júna 1998 do marca 2001. Dodávateľom stavby bol UNISTAV, a.s a dodávateľom interiéru Drevospracujúce výrobné družstvo Jaroměřice nad Rokytnou. Priestor do ulice je vytvorený preskleným mostíkom medzi krídlami a dominujúcou plastikou Komenského Labyrintu.[3] Budova bola ocenená titulom „ Stavba roku 2001.“V roku 2010 prešla knižnica pár úpravami ako presťahovanie Zahraničných knižníc (Anglická, Nemecká, Rakúska knižnica a Info USA), inštalovanie detekčných brán ku vchodu, zaistenie fondu bezpečnostnými páskami ai.[4]

Rozpis poschodí

  • Prízemie: informácie, Výpožičný pult, Konferenčný sál, Kaviareň, Šatňa, Knižnica právnickej fakulty MU
  • Prvé poschodie: študovňa sociálnych vied, medziknižničné služby, tímová študovňa 1
  • Druhé poschodie: zahraničné knižnice, študovňa periodík a noriem
  • Tretie poschodie: beletria a poézia
  • Štvrté poschodie: študovňa humanitných vied, hudobný kútik, študovňa rukopisov a starých tiskov, videokonferenčná miestnosť
  • Piate poschodie: študovňa humanitných vied
  • Šieste poschodie: študovňa prírodných a technických vied, pc študovňa, malá sála
  • Siedme poschodie: študovňa prírodných a technických vied, individuálne študovne, tímová študovňa 2 [5]

Služby

Výpožičné služby

Požičiavanie dokumentov

  • Prezenčné aj absenčné výpožičky kníh - Vďaka povinnému výtlačku je k dispozícií takmer všetka literatúra vydaná v ČR po r. 1935. Časť volne v študovniach, časť je možné objednávať zo skladu. K absenčným výpožičkám je nutná registrácia čitateľa a štandardná doba výpožičky je jeden mesiac.
  • Prezenčné výpožičky novín a časopisov – študovňa periodík a noriem.
  • Prezenčné výpožičky zvukových aj audiovizuálnych dokumentov – prehľad v katalógu, výpožičky MC a LP
  • Cudzojazyčná literatúra – 2. poschodie
  • Normy a patenty – fond noriem ČSN a českých patentov, prezenčne
  • Hudobniny – hudobné tisky, príručky, časopisy aj zvukové dokumenty
  • Staré tisky a rukopisy – historické a vzácne fondy, na prácu s nimi je vyhradená študovňa rukopisov a starých tiskov
  • Medziknižničná výpožičná služba – zaisťuje u českých aj zahraničných knižníc

Požičiavanie technického zariadenia

  • Tablety – 5 tabletov k prezenčnému a 5 tabletov k absenčnému využitiu, výpožičná doba 7 dní, možnosť vypožičania v Zahraničných knižniciach 2. Poschodie
  • Čítačky kníh – výpožičná doba 7 dní, Zahraničné knižnice 2. Poschodie
  • Sluchátka – prezenčne, na jeden deň, možnosť výpožičky na druhom, štvrtom a šiestom poschodí
  • Počítačové terminály

Poskytovanie priestoru

Knižnica ponúka štúdijné miesta, tímové študovne, hudobný kútik, skrinky na prezenčné výpožičky, šatňové skrinky, prebalovací pult, prenájom veľkej a malej sály, prenájom parkovacieho miesta

Online služby

  • Dostupné od kadiaľkoľvek - katalógy vufind a aleph, online objednávky zo skladu, online rezervácia dokumentov, online rezervácia individuálnej aj tímovej študovne, databázy so vzdialeným prístupom, citačné manažéry, digitálna knižnica – autorsky voľné diela
  • Dostupné len v knižnici - digitálna knižnica MZK – plná verzia, elektronické informačné zdroje, online kurz rýchločítania – rozečti.se
  • Online projekty knižnice - časopis Duha, Číst Brno, StaréMapy.cz, mapy MZK, Virtuálna národná fonotéka

Ostatné služby

Internet, tlač a kopírovanie, rešeršné služby, individuálne konzultácie, vzdelávacie a kultúrne akcie, exkurzie, občerstvenie, stojany na bicykle, bibliobox, selfcheck, platba kartou, validácia MojeID, EOD – ebooks on demand, výskumy a projekty[6]

Regionálna funkcia knižnice

Nakoľko Moravská zemská knihovna plní funkciu krajskej knižnice Jihomoravského kraja, plní tiež regionálnu funkciu, čo znamená, že poskytuje poradenské, vzdelávacie a koordinačné služby pre základné knižnice v kraji, buduje výmenné fondy, zapožičiava výmenné súbory a pomáha rozvoju knihovníckych a informačných služieb v týchto knižniciach.


Poznámky

  1. Moravská zemská knihovna: O knihovne-fondy. MZK [online]. 02.05.2014 [cit. 2014-12-03]. Dostupné z: https://www.mzk.cz/o-knihovne/fondy
  2. Moravská zemská knihovna: O knihovne. MZK [online]. 05.11.2014 [cit. 2014-12-03]. Dostupné z: https://www.mzk.cz/o-knihovne
  3. KUBÍČEK, Jaromír a Přemysl BAR. Moravská zemská knihovna v Brně 1808-2008: knihovní sbírky. Brno: Moravská zemská knihovna v Brně, 2008, 140 s. ISBN 978-80-7051-177-0
  4. RÁZOVÁ, Irena. Moravská zemská knihovna s novou, vstřícnější tváří.. Duha [online]. 2010-10-25, roč. 2010, čís. 3 [cit. 2013-07-17]. Dostupné online. ISSN 1804-4255.
  5. Moravská zemská knihovna: studovny. MZK [online]. 04.12.2014 [cit. 2014-12-04]. Dostupné z: https://www.mzk.cz/studovny
  6. Moravská zemská knihovna: služby. MZK [online]. 01.12.2014 [cit. 2014-12-04]. Dostupné z: https://www.mzk.cz/studovny