Klaus Werner Otten: Porovnání verzí

Z WikiKnihovna
Přejít na: navigace, hledání
Řádek 70: Řádek 70:
 
== AKTIVITY ==
 
== AKTIVITY ==
  
Okrem výskumu, práce a profesorskej činnosti sa venoval vzdelávaniu študentov i na iných školách - príkladom je jeho kurz Micrographics and Information Dissemination (Mikrografia a šírenie informácií), ktorý v roku 1970 poskytoval študentom na univerzite v Marylande (School of Library and Information Services). Kurz poučiť o úvode do mikrografie a jej využití v knižnici pomocou sérií prednášok, diskusií, problémových úloh a workshopov.
+
Okrem výskumu, práce a profesorskej činnosti sa venoval vzdelávaniu študentov i na iných školách - príkladom je jeho kurz Micrographics and Information Dissemination (Mikrografia a šírenie informácií), ktorý v roku 1970 poskytoval študentom na univerzite v Marylande (School of Library and Information Services). Kurz poučiť o úvode do mikrografie a jej využití v knižnici pomocou sérií prednášok, diskusií, problémových úloh a workshopov.<ref>http://ufdc.ufl.edu/AA00008458/00076/11j</ref>
  
 
&nbsp;
 
&nbsp;

Verze z 14. 5. 2019, 12:21


Klaus Werner Otten

https://fnetobits.s3.amazonaws.com/galleries/routsong/1730841/1138892378.jpg?_=170530211805

 
Stuttgart, Nemecko
Datum a
místo úmrtí
29. máj 2017
Xenia, Ohio, Spojené štáty americké
  -
  rodičia Wilhelm Otten a Johanna (Lohss) Otten, manželka Anna Otten
  {{{pobyt}}}
  americké
Vzdělání Univerzita v Stuttgarte
Pracoviště WPAFB, NCR
  -
Známý pro článok Towards a metascience of information: Informatology z roku 1970, publikovaný spolu s Anthony Debonsom

Klaus Werner Otten bol informačný vedec nemeckého pôvodu. Venoval sa rôznym oblastiam informačnej vedy: informačnému manažmentu, informácií a komunikácií, počas svojej práce v leteckej základni sa venoval výskumu komunikácií medzi leteckými vozidalmi a ich základňami, zaoberal sa informačnými systémami, strojovému rozpoznávaniu reči a v neposlednej rade i informačnej vede ako vysokoškolskému oboru. V súkromnom živote sa veľmi rád venoval umeniu a cestovaniu.

ŽIVOT

Hoci sa Klaus Werner Otten narodil v nemeckom Stuttgarte rodičom Wilhelmovi a Johanne Ottenovým, v roku 1956 sa presunul do Spojených štátov amerických, konkrétne do mesta Dayton v štáte Ohio. Než tak učinil, v Stuttgarte vyštudoval a získal vysokoškoslký titul inžiniera. V Daytone pracoval vo  WPAFB (Wright-Pattersonovej leteckej základni) a NCR Korporácií (pôvodne Národná pokladnica = National Cash Register). Bol konzultantom v oblasti informačných technológií a súvisiaceho výskumu.

Okrem toho bol však i umelcom. Venoval sa vytváraniu sôch z rôznych materiálov, napríklad z cementu, hliníka, najčastejšie však z dreva. Niektoré jeho práce boli vydražené v aukcií, kým iné ponechával ako darčeky svojim priateľom. Okrem sôch takisto rád fotografoval, čomu sa venoval najmä počas svojho cestovania okolo sveta. V Daytone tak mal hneď niekoľko umeleckých výstav. O tom, že si umenie cenil a veľa preňho znamenalo, značí i to, že peňažne prispieval kultúrnej agentúre Culture Works.

Zomrel v roku 2017 v meste Xenia, kde žil so svojou manželkou Annou.

 

VZDELANIE

Titul inžiniera získaný na Univerzite v Stuttgarte, neskôr získaný titul M.S. (Master of Science).

 

ZAMESTNANIE

WPAFB

WPAFB (Wright-Patterson Air Force Base) a teda Wright-Petersonova letecká základňa je vojenské zariadenie ozbrojených síl Spojených štátov amerických nachádzajúce sa v štáte Ohio neďaleko mesta Dayton, kde Klaus Werner Otten pracoval. Venoval sa tu výskumu, v čo vyústili jeho nasledujúce publikácie: 

1. Digital Communications between Aerospace Vehicles and Stations on the ground (1962)

Táto publikácia prezentuje úvod do problematiky medzi leteckými a kozmickými vozidlami a stanicami na zemi. Možné typy komunikačných spojení medzi letiskom a zemou sú opísané a klasifikované podľa spôsobu šírenia signálu a podľa dosiahnuteľného rozsahu. Vhodnosť nosných frekvencií v celom spektre elektromagnetického žiarenia od veľmi nízkofrekvenčných frekvencií až po svetelné frekvencie je diskutovaná pre rôzne typy spojov. Prezentované sú informácie potrebné pre modulačné a demodulačné techniky a zavádzajú sa faktory, ktoré ovplyvňujú praktickú hodnotu digitálneho kódovania. Všeobecný prieskum uzatvára diskusia o vzájomnom vplyve rôznych parametrov na výkon vysielača. 

2.Design of Reliable Long-Distance Air-to-Ground Communication Systems Intended for Operation under Severe Multipath Propagation Disturbances (1962)

Predmetom prieskumu je prehľad hlavných metód zlepšenia spoľahlivosti systémov diaľkovej digitálnej komunikácie. Špeciálne metódy modulácie, ako aj redundantný prenos impulzov, redundantné v čase a v nosnej frekvencii, sú opísané ako metódy pôsobiace proti účinkom viaccestného skreslenia v spojení s vhodnými špeciálnymi technikami demodulácie a diverzity príjmu. Ukázalo sa, že pre komunikačný systém vzduch-zem, v ktorom musí byť Dopplerov posun posunutý popri viacnásobnom skreslení, sa dá dosiahnuť vysoká spoľahlivosť, ak sa kvantovo modulovaná frekvenčná modulácia (QFM) a časová redundancia správne používajú. Aby bola ochrana pred viacnásobným skreslením najefektívnejšia, musí mať vysielaný signál široké frekvenčné pásmo. Optimálna časová diverzita vyžaduje prekladanie redundantných impulzov, a preto vyžaduje komplexné logické obvody pre jeho prístrojové vybavenie. Opisujú sa konštrukčné charakteristiky „optimálneho“ systému diaľkového digitálneho komunikačného systému vzduch-zem. V záverečnej časti je uvedené, ako je možné aplikovať princípy návrhu pre "optimálny" komunikačný systém s dlhým dosahom (ako je opísaný) na návrh systému úzkopásmovej siete s relatívne jednoduchým prístrojovým vybavením.

Okrem neho na základni pracoval aj ďalší známy informačný vedec, Anthony Debons. V spolupráci s ním vytvoril nasledovné publikácie: 

3. Towards a metascience of information (1970)

4. Foundations of a concept for an education program in information science: the program at the University of Dayton (1969)

 

NCR Corporation

National Cash Register Corporation je americká spoločnosť, ktorá vyrába samoobslužné kiosky, terminály predajných miest, bankomaty, kontrolné systémy, skenery čiarových kódov a spotrebný materiál pre podniky. Poskytujú tiež služby na podporu údržby IT. Klaus Otten tu pracoval ako manažér a venoval sa rozvoju a plánovaniu. Takisto sa tu zaoberal problémom rozpoznávania reči strojmi.

 

Univerzita v Daytone

Klaus Otten spolu s Anthonym Debonsom pôsobil aj na Univerzite v Daytone na fakulte umení a vied (College of Arts and Sciences), kde bol doplnkovým profesorom. To viedlo k vytvoreniu už spomenutého článku Foundations of a concept for and education program in information science, ktorý bol v roku 1969 publikovaný v americkom Journal of the American Society of Information Science.

 

AKTIVITY

Okrem výskumu, práce a profesorskej činnosti sa venoval vzdelávaniu študentov i na iných školách - príkladom je jeho kurz Micrographics and Information Dissemination (Mikrografia a šírenie informácií), ktorý v roku 1970 poskytoval študentom na univerzite v Marylande (School of Library and Information Services). Kurz poučiť o úvode do mikrografie a jej využití v knižnici pomocou sérií prednášok, diskusií, problémových úloh a workshopov.[1]

 

VÝZNAM PRE INFORMAČNÚ VEDU A KNIHOVNÍCTVO

Najväčší prínos Klausa Ottena pre informačnú vedu nepochybne predstavuje článok napísaný spolu s Anthony Debonsom, Foundations of a concept for an education program in information science. V ňom je vysvetlený pôvod informačnej vedy, za ktorý oba vedci považujú konvergencii viacerých vedných oborov a technológií súvisiacich s informáciami. Podľa nich tieto vedy a technológie dostali podnet k vývoju v priebehu a po druhej svetovej vojne, čím sa jasne zdôraznil význam väčšieho využívania informačných technológií na spracovanie údajov a ich využitie pre ľudské rozhodovacie funkcie. Pre vyškolených jednotlivcov sa stala zrejmá potreba zvládnuť problémy, ktoré súvisia s väčšou produkciou informácií, a vyvinúť systémy na zvládnutie takejto výroby. Program na univerzite v Daytone pokladajú za príklad postgraduálneho programu, ktorý takúto potrebu spĺňa.

Program predpokladá, že existujú požiadavky na odbornú prípravu na troch úrovniach, a to na informačnom technológovi na bakalárskej úrovni, na špecialistovi informačného systému na magisterskej úrovni a na informačnom učiteľovi alebo vedeckom pracovníkovi na doktorandskej úrovni. Bez ohľadu na úroveň by takto vyškolený jednotlivec mal mať štyri schopnosti; po prvé, schopnosť systematicky analyzovať problémy, po druhé schopnosť komunikovať s jednotlivcami v iných disciplínach, po tretie, poznať informačné technológie a ako ich aplikovať a po štvrté pochopiť, ako ľudský prvok spolupracuje s funkciami spracovania informácií a využívania funkcií , Na splnenie tejto požiadavky sú študenti povinní vypracovať program v štyroch hlavných oblastiach, a to v základných formalizmoch (matematika, logika, vedecká metodológia atď.), výpočtovej vede, inžinierstve (návrh systémov, simulácie atď.) a behaviorálnej vedy.

Za ďalší prínos možno pokladať Ottenov významný článok Approaches to the Machine Recognition of Conversational Speech (1971). V ňom sa zameriava na analýzu problémov, ktoré je potrebné vyriešiť, aby sa dosiahlo strojové rozpoznávanie konverzačnej reči, a diskutuje o niektorých možných cestách, po ktorých bude pravdepodobne pokračovať návrh systémov konverzačného rozpoznávania reči.