Jiří Mahen: Porovnání verzí
Řádek 1: | Řádek 1: | ||
− | |||
<span style="font-size:medium"><span style="font-family:arial,helvetica,sans-serif"><span style="line-height: 115%">'''Jiří Mahen''', vlastným menom Antonín Vančura (</span>12.12.1882 Čáslav<span style="line-height: 115%">), bol kultúrnou osobnosťou, básnikom, dramatikom, prozaikom, esejistom, odborným ichtyológom, významným organizátorom brnenského kultúrneho života a taktiež bol aj knihovníkom.</span></span></span> | <span style="font-size:medium"><span style="font-family:arial,helvetica,sans-serif"><span style="line-height: 115%">'''Jiří Mahen''', vlastným menom Antonín Vančura (</span>12.12.1882 Čáslav<span style="line-height: 115%">), bol kultúrnou osobnosťou, básnikom, dramatikom, prozaikom, esejistom, odborným ichtyológom, významným organizátorom brnenského kultúrneho života a taktiež bol aj knihovníkom.</span></span></span> | ||
Řádek 16: | Řádek 15: | ||
<span style="font-size:medium">Za svojho života napísal okolo 60 kníh a približne 30 drám. Je pravdepodobné, že okrem vlastnej práce ovplyvnil aj iných autorov, s ktorými si písal. Jedná sa napríklad o Josefa Ladu, Jaroslava Kvapila, Petra Bezruča alebo Víťazoslava Nezvala.</span> | <span style="font-size:medium">Za svojho života napísal okolo 60 kníh a približne 30 drám. Je pravdepodobné, že okrem vlastnej práce ovplyvnil aj iných autorov, s ktorými si písal. Jedná sa napríklad o Josefa Ladu, Jaroslava Kvapila, Petra Bezruča alebo Víťazoslava Nezvala.</span> | ||
+ | |||
+ | <span style="font-size:x-large">Význam pre informačnú vedu</span> | ||
+ | |||
+ | |
Verze z 15. 5. 2019, 22:01
Jiří Mahen, vlastným menom Antonín Vančura (12.12.1882 Čáslav), bol kultúrnou osobnosťou, básnikom, dramatikom, prozaikom, esejistom, odborným ichtyológom, významným organizátorom brnenského kultúrneho života a taktiež bol aj knihovníkom.
Život
Jiří Mahen sa narodil v rodine pekára s množstvom súrodencov v roku 1882 v Čáslavi, kde absolvoval nižšie gymnázium. Zmaturoval v Mladé Boleslavi a následne šiel študovať češtinu a nemčinu na Filozofickej fakulte v Prahe. Už počas štúdia sa Mahen začal zaoberať literárnou tvorbou, kedy napísal knihu "Kamarádi svobody". Štúdium sa mu nepodarilo dokončiť a tak sa presunul do Hodonína, neskôr do Přerova, kde pracoval ako zastupujúci učiteľ na obchodnej akadémii.
V roku 1909 trávil prázdniny v Javorníku, kde mu Morava prirástla k srdcu a taktiež tam napísal svoje najznámejšie dielo "Jánošík". Chvíľu na to sa už Jiří Mahen odsťahoval do Brna, kde pôsobil zbytok svojho života. Knihovníkom sa stal v roku 1920 a z tejto činnosti vznikla v roku 1924 "Knížka o čtení praktickém", ktorá sa behom jedného roku dočkala štyroch vydaní. Svoje predstavy o knihovníckej práci predniesol tiež v práci "Nutnosti a možnosti veřejných knihoven". Založil taktiež Spolok veřejných obecních knihovníkůkde sa zameral na zlé sociálne pomery verejných knižníc. Ako predseda tohoto spolku sa stal tiež iniciátorom množstva významných knihovníckych akcií na celoštátnej úrovni. Jednou z týchto akcií sa stalo napríklad vydanie ankety "Knihovna jako instituce národní" v roku 1928. Táto publikácia, ktorá sa stala závažným historickým dokumentom pre štúdium knihovníctva, je aj naďalej aktuálna.
V Brne sa stal redaktorom Lidových novin, dramatikom Národného divadla v Brne a predovšetkým, od roku 1937 riaditeľom mestskej knižnice v Brne. Táto knižnica nesie od roku 1959 jeho meno - Knihovna Jiřího Mahena v Brne1.
Jiří Mahen sa oženil s Karlou Haselmannovou. Ich manželstvo bohužiaľ zostalo bezdetné. Po okupácí Československa bol sklamaný, vyčerpaný a ťažko chorý. Následne na to spáchal samovraždu. Podľa jeho ženy - Karly Mahenovej, bol medzi prvými ľuďmi na zozname, ktorí mali byť poslaní do koncentračného tábora. V dome, kde v Brne naposledy býval, a kde aj zomrel, bol podľa priania jeho manželky a dedičov vybudovaný Mahenov pamätník.
Diela
Za svojho života napísal okolo 60 kníh a približne 30 drám. Je pravdepodobné, že okrem vlastnej práce ovplyvnil aj iných autorov, s ktorými si písal. Jedná sa napríklad o Josefa Ladu, Jaroslava Kvapila, Petra Bezruča alebo Víťazoslava Nezvala.
Význam pre informačnú vedu