Informační ekologie: Porovnání verzí

Z WikiKnihovna
Řádek 4: Řádek 4:
 
„Informační ekologie“ velmi úzce souvisí s obecně chápaným pojmem „ekologie“ jako soubor znalostí a postupů, který má vést především k ochraně a zachování prostředí pro další udržitelný rozvoj a udržovat kvalitní zdroje (lidské, technologické i přírodní), které k tomuto procesu vedou.
 
„Informační ekologie“ velmi úzce souvisí s obecně chápaným pojmem „ekologie“ jako soubor znalostí a postupů, který má vést především k ochraně a zachování prostředí pro další udržitelný rozvoj a udržovat kvalitní zdroje (lidské, technologické i přírodní), které k tomuto procesu vedou.
  
''Vzorovým příkladem, kde funguje myšlenka a je uplatňován přístup
+
''"Vzorovým příkladem, kde funguje myšlenka a je uplatňován přístup
 
informační ekologie může být knihovna. Obsahuje organizovanou sbírku
 
informační ekologie může být knihovna. Obsahuje organizovanou sbírku
 
dokumentů, knihovníky, čtenáře, ICT, katalogizační a vyhledávací systém. Je
 
dokumentů, knihovníky, čtenáře, ICT, katalogizační a vyhledávací systém. Je
 
to místo, kde se všechny prvky propojují a uvádí tak v chod užitečný systém
 
to místo, kde se všechny prvky propojují a uvádí tak v chod užitečný systém
 
pro práci s informacemi a zdravý vztah mezi lidmi a technologií, využívající
 
pro práci s informacemi a zdravý vztah mezi lidmi a technologií, využívající
participativní metody a dodržující kodexy informační etiky.''[1]
+
participativní metody a dodržující kodexy informační etiky."''[1]
  
 
Do pojmu “Informační ekologie” je nutné zahrnout celý životní cyklus informace, kdy snahou teorie Informační ekologie je co nejmenší zatížení informačním smogem, který je produkován ve stále větším množství. Především v prostředí internetu, kde množství dat narůstá denně v řádech terabitů, je nutné vytvořit ekologicky čisté informační prostředí, kdy informační stres z nutného prohledávání spamových, neutříděných, nevalidních, duplicitních či jinak nevhodných zdrojů, bude v co největší míře eliminován.
 
Do pojmu “Informační ekologie” je nutné zahrnout celý životní cyklus informace, kdy snahou teorie Informační ekologie je co nejmenší zatížení informačním smogem, který je produkován ve stále větším množství. Především v prostředí internetu, kde množství dat narůstá denně v řádech terabitů, je nutné vytvořit ekologicky čisté informační prostředí, kdy informační stres z nutného prohledávání spamových, neutříděných, nevalidních, duplicitních či jinak nevhodných zdrojů, bude v co největší míře eliminován.

Verze z 21. 10. 2013, 19:27

Informační ekologie

Pojem informační ekologie se objevuje na konci devadesátých let 20. století, kdy s tímto slovním spojením začali pracovat výzkumníci z různých odvětví, aby sjednotili narůstající potřebu definování práce s informacemi v kontextu s technologiemi, etikou, daty, znalostmi a v neposlední řadě i s politikou. Pojem „informační ekologie“ použil poprvé právě v souvislosti s politikou německý filozof Rafael Capurro, jeho následovníci i oponenti (Davenport, T.H, Nardi, B.A, Prusak, L. a další) se pak snažili specifikovat tuto teorii. „Informační ekologie“ velmi úzce souvisí s obecně chápaným pojmem „ekologie“ jako soubor znalostí a postupů, který má vést především k ochraně a zachování prostředí pro další udržitelný rozvoj a udržovat kvalitní zdroje (lidské, technologické i přírodní), které k tomuto procesu vedou.

"Vzorovým příkladem, kde funguje myšlenka a je uplatňován přístup informační ekologie může být knihovna. Obsahuje organizovanou sbírku dokumentů, knihovníky, čtenáře, ICT, katalogizační a vyhledávací systém. Je to místo, kde se všechny prvky propojují a uvádí tak v chod užitečný systém pro práci s informacemi a zdravý vztah mezi lidmi a technologií, využívající participativní metody a dodržující kodexy informační etiky."[1]

Do pojmu “Informační ekologie” je nutné zahrnout celý životní cyklus informace, kdy snahou teorie Informační ekologie je co nejmenší zatížení informačním smogem, který je produkován ve stále větším množství. Především v prostředí internetu, kde množství dat narůstá denně v řádech terabitů, je nutné vytvořit ekologicky čisté informační prostředí, kdy informační stres z nutného prohledávání spamových, neutříděných, nevalidních, duplicitních či jinak nevhodných zdrojů, bude v co největší míře eliminován.

V současné době se výzkumem informační ekologie velmi úzce zabývá profesorka Jela Steinerová, která definuje předmět svého výzkumu jako :“ tvorbu, komunikování, rozšiřování a využívání informací na úrovni jednotlivce, skupiny nebo organizace s cílem smysluplně regulovat toky informací při vzájemném přizpůsobování člověka a informačního prostředí. Složkami informační ekologie jsou lidé, inteligentní technologie a nástroje organizace poznání. Za součást informační ekologie považujeme i etické, právní a bezpečnostní opatření při společném využívání informací. Podstatou informační ekologie je určení čistících mechanismů informačního přetížení a rizik využívání informací v elektronickém prostředí.“[2]

Informační ekologie je dynamicky se rozvíjející se teorií a jejímu studiu a souvislostem je nutné věnovat pozornost.


1. článek

text

The Personal Health Record Paradox: Health Care Professionals' Perspectives and the Information Ecology of Personal Health Record Systems in Organizational and Clinical Settings

Názov výskumu: Paradox osobných zdravotných záznamov: Perspektíva zdravotníkov a informačná ekológia osobných zdravotných záznamov v prostredí organizácií a kliník.


Výskum sa zaoberá využívaním portálu MyHealtheVet PHR, ktorý vznikol v roku 2003. Samotný výskum sa konal v roku 2011 a vykonávala ho Kim M. Nazi, BS, MA, PhD pod záštitou Veterans and Consumers Health Informatics Office, Veterans Health Administration, Department of Veterans Affairs, Albany, NY, United States.


Cieľ:

Cieľom výskumu bolo zistiť skúsenosti lekárov, sestričiek a lekárnikov z Oddelenia pre veteránov (Department of Veteran Affairs) pri využívaní osobných zdravotných záznamov, tzv. PHR (Personal Health Record) za účelom získania náhľadu na interakciu systému a samotného lekárskeho vyšetrenia. Štúdia sa pridržiava teórie informačnej ekológie, ktorá sa zameriava na dynamické vzťahy medzi technológiami, ľuďmi, lekárskou činnosťou a hodnotami. Skúmané sú skúsenosti a pohľad zdravotníkov na portál My HealtheVet PHR a systém bezpečných správ, ktoré slúžia samotným pacientom.


Metodológia:

Vo výskume bola využitá primárne kvalitatívna metóda za podpory kvantitatívne. Boli použité hĺbkové rozhovory s 30 zdravotníkmi (10 doktorov, 10 sestier a 10 lekárnikov), ktorí poskytujú priamu lekársku starostlivosť a ktorí sami poznamenali, že sa stretli minimálne s 1-4 funkciami PHR. Ako pomocná metóda slúžili štandardizované dotazníky vyplnené všetkými účastníkmi výskumu. Rozhovory sa konali cez telefón, pretože účastníci pochádzali z rôznych častí USA, boli nahrávané, neskôr transkribované, zakódované a analyzované za účelom získania hlavných tém. Počas výskumu boli analyzované aj mnohé informačné dokumenty organizácií za účelom získania informácií o samotnej implementácii systému ako súčasť tzv. VA Patient Aligned Care Team (PACT) modelu.


Výsledky:

Výsledky ukázali množstvo faktorov, ktoré bránia v implementácii PHR do už fungujúceho systému pre použitie pacientami aj zdravotníkmi. Výskum odhalil mnohorozmernú dynamiku medzi implementáciou bezpečného spracovania správ (secure messaging) v PHR a jeho vplyvom na chod organizácie, použite technológií, činnosť a tok informácií. V podstate práve bezpečné spracovanie správ bol chýbajúci element v informačnej ekológii systému a jeho implementácia odštartovala proces zmeny. Výskum ukázal, že bezpečné spracovanie správ má veľký vplyv na prístup, komunikáciu, pacientove samostatné zaznamenávanie a vzťah samotného pacienta zo sprostredkovateľom služby.


Záver:

Výsledky štúdie sú priamo aplikovateľné na vývoj a implementáciu PHR systémov a s tým súvisiace dostatočné školenie a podpora zdravotníkov. Výsledky ďalej naznačujú potrebu hĺbkového skúmania tejto oblasti za účelom zefektívnenia práce zdravotníkov a komunikácie s pacientmi. Tento výskum slúži len ako prvý krok k lepšiemu pochopeniu sociálneho a organizačného kontextu použitia PHR a bezpečného spracovania správ v prostredí kliník.

The School as an Information Ecology: A Framework for Studying Changes in Information Use

Názov výskumu: Škola ako informačná ekológia: Štruktúra pre štúdium zmien v používaní informácií.


Článok napísala Anne Marie Perrault, akademická pracovníčka z odboru ISK na University of South Carolina v USA, a bol uverejnený v School Libraries Worldwide v júli 2007.

Článok sa zaoberá výskumom vykonávaným na 2 stredných školách. Zaoberá sa školou ako informačnou ekológiou a skúma informačné správanie vzdelávacích pracovníkov na internete. Vytvára štruktúru aplikovateľnú na ďalšie podobné výskumy v oblasti informačnej ekológie a školského prostredia.

Samotný výskum vychádza z predchádzajúcich štúdií s podobnou tematikou, z ktorých vznikli štyri hlavné témy: aktuálnosť informácií, vznik nápadov a osobného poznania, management zdrojov a úloha času, a zdieľanie. Napriek tomu, že učitelia využívajú internet často, zostávajú špeciálne internetové nástroje vytvorené pre edukačné účely nevyužité. Výskum hľadá dôvodu a dôsledky tohoto stavu.


Cieľ:

Cieľom výskumu je pozorovanie a analyzovanie informačného správania vzdelávacích pracovníkov v stredoškolskom prostredí ako v oblasti informačnej ekológie. Informačná ekológia školy sa skladá z učiteľov, špeciálnych knihovníkov, študentov, kancelárskych pracovníkov, vychovávateľov a rodičov. Všetci sú jednak používatelia ale aj tvorcovia informácií v systéme.


Výskumné otázky:

  • Pomáha chápanie školy ako informačnej ekológie zlepšiť informačné správanie edukačných pracovníkov?
  • Aké spôsoby vyhľadávania informácií využívajú vzdelávací pracovníci?
  • Aké sú dôsledky informačného správania? Aký majú vplyv v školskom prostredí na ostatných jedincov, výučbu, štúdium a samotnú komunitu školy?


Metodológia:

Z metodologického hľadiska boli vytvorené dve prípadové štúdie na dvoch stredných školách a k ním databáza prípadových štúdií. Bol použitý špeciálny software na spracovanie a analýzu užívateľského správania počas spracovávania niekoľkých vopred daných úloh. Výskum je zameraný na špeciálnych knihovníkov a učiteľov biológie, ktorí boli sledovaní v prirodzenom fungovaní školskej informačnej ekológie. Títo vzdelávací pracovníci absolvovali čiastočne štruktúrované rozhovory, ktoré boli nahrávané, transkribované, zakódované a analyzované. Bol použitý taktiež online dotazník zameraný na vlastné vnímanie vyhľadávacích zručností participantov.


Výsledky:

Výsledkom štúdie je rozsiahla diskusia na témy informačného vzdelávania v informačnej ekológii školy. Výskum slúži ako podklad pre ďalšie skúmanie danej témy, ktoré na ňom môžu zakladať.

Seznam použité literatury

výskumu. In ITlib. Informačné technológie a knižnice [online], 2008, č. 02 [cit. 2009-06-04]. Dostupný z: <http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib082/steinerova.htm>. ISSN 1336-0779.