Font
Autor Andrea Szászová
Kľúčové slová písmo,
Synonymá ---
Súvisiace pojmy
Nadradené- typografia
Podradené- ---
Rozdiely medzi fontom a písmom. Čo je to font?
V bežnej komunikácii sa slová písmo a font používajú ako synonymá. Vo väčšine prípadov to nespôsobuje žiadne problémy, no je medzi tým rozdiel. Písmo je sada znakov, písmen, číslic, symbolov, atď. Font je fyzická reprezentácia písma, ktorá môže byť vo forme počítačového kódu, vytvorená z kovu alebo z dreva. Font je vlastne ako akési vykrajovátko na výrobu vianočného pečiva a písmo je ako samotné pečivo, vykrajovátkom vykrojené.[1]
Základná klasifikácia písmen.
Lomené písmo vychádza z ornamentálneho spôsobu písania, ktorý sa využíval v stredoveku až do 19. storočia. [2] Kvôli zložitému tvaru znakov sa ťažko číta hlavne pri dlhšom texte a tak má poväčšine iba dekoratívnu funkciu.[1]
Antikva je základná forma latinkového písma. Je odvodená z rímskeho písma vytesaného do skál. Prvá tlačená antikva vznikla v polovici 15. storočia. Poznáme napríklad dynamickú, prechodovú, statickú antikvu a i. [2]
Serify sú poväčšine zdobené písma, takže sa používajú ako titulky. Poznáme napríklad lineárne serifové písmo (egyptienky), klinové a vlasové serify, a i. [1]
Bezserifové (groteskové) písmo vzniklo v 19. storočí. Je to bezpätkové písmo, ktoré sa používa hlavne na nadpisy a iné kratšie správy. Poznáme napríklad lineárne písmo bezserifové statické, konstruované, a i. [1]
Skriptové písma sú písma, ktoré vznikli ako napodobnenina rukopisu. Napríklad písmo Pushkin bolo založené na rukopise konkrétnej osoby. Pre jeho zlú čitateľnosť má dekoratívny charakter a používa sa v titulkoch alebo pri reklamných oznamoch. [1]
Grafické písma obsahujú znaky, ktoré sa dajú považovať za obrázky. Tieto experimentálne písma obsahujú paletu najrôznejších štýlov. Často sú navrhované pre konkrétny účel. Písma niekedy majú charakter prezentovanej témy alebo poskytujú obrazové prepojenie s prezentovaným námetom. Grafická zložitosť ovplyvňuje ich čitateľnosť a teda nie sú vhodné na základný text. [1]
Písmová osnova.
Písmovú osnovu vo vytlačenom texte nenájdeme. Je to iba pomyslená sústava vodorovných čiar - doťažníc , ktoré sú dôležité pri návrhu písma. Ich postavenie určuje výškové proporcie písmovej kresby a umiestnenie akcentov. Základná doťažnica je línia na ktorej sedia jednotlivé písmená a sú tak zoradené do riadku. Výška malých písmen - mínusky je daná vzdialenosťou strednej doťažnice od základnej doťažnice. Táto vzdialenosť sa nazýva stredná výška písma. Horné doťahy sú zvyslé ťahy mínusiek. Táto vzdialenosť je vymedzená základnou doťažnicou a hornou doťažnicou. Pri niektorých písmach určuje vzdialenosť základnej doťažnice a hornej doťažnice výšku veľkých písmen - verzálky . Pre definovanie dolného doťahu mínusiek sa používa vzdialenosť medzi základnou doťažnicou a dolnou doťažnicou. Pre umiestnenie verzálkových akcentov sa používa akcentová doťažnica. Minuskové akcenty potrebujú vlastnú akcentovú doťažnicu, ktorá sa väčšinou kryje s hornou doťažnicou. [2]
Proklad.
Proklad je termín, ktorý kedysi označoval kovové pásiky vkladané medzi riadky textu, aby sa medzi nimi vytvorila správna medzera. Proklad sa udáva v bodoch a v súčasnosti označuje vzdialenosť riadku v textovom bloku. Proklad pridáva do textového bloku priestor a umožňuje znakom „dýchať“, takže sa ľahšie čítajú. [1]
Prestrkanie.
Prestrkanie sa vzťahuje k priestoru medzi písmenami. Upravovaním tejto medzery sa stavajú viac alebo menej rozoznateľnými. Zmenšením prestrkania sa redukujú medzery medzi písmenami, zhutňuje sa text a umožňuje, aby sa do daného priestoru vošlo viac textu. Ak je však medzera veľmi malá, písmená začnú do seba narážať. Nemala by byť medzi znakmi ani príliš veľká medzera, pretože písmená potom pôsobia ako samostatné objekty a nie súčasť slov. [1]
Kerning.
Kerning je úprava medzi dvoma znakmi. Niektoré kombinácie písmen majú medzi sebou príliš veľké medzery alebo príliš malé, takže sú slová ťažšie čitateľné. Kombinácia znakov, ktoré treba často vyrovnávať sa nazývajú kerningové páry. [1]
Generovanie fontov.
I keď je dostupných niekoľko tisíc fontov, niekedy je nutné vytvoriť nejaký nový. Fonty sa dajú vytvárať množstvom rôznych spôsobov - od vytvorenia pôvodného diela, cez zreprodukovanie staršieho písma zo staršej publikácie až po načrtnutie a vytvorenie písma v príslušnom programe na tvorbu písma. [1]
Poznámky
Použité zdroje
BERAN, Vladimír. Aktualizovaný typografický manuál. 4. vyd. Praha: Kafka design, 2005.
AMBROSE, Gavin a Paul HARRIS. Grafický design: Typografie. Vyd. 1. Brno: Computer Press, 2010, 175 s. ISBN 978-802-5129-678.
DUSONG, Jean-Luc. Typografie: Od olova k počítačům. 1. vyd. Praha: Svojtka a Vašut, 1997, 191 s. ISBN 80-718-0296-4.
