Biometrie

Z WikiKnihovna
Přejít na: navigace, hledání

Autor: Zuzana Kunová

Kľúčové slová:  identifikácia, biometrický údaj, systém

Synonymá: biometrika

Súvisiace pojmy: 

nadradené: identifikácia, verifikácia, autentizácia, bezpečnostný systém

podradené: daktyloskopia, biometrický údaj

Definícia

Pojem biometria vznikol spojením gréckych slov bios (život) a metron (merítko), takže doslovný preklad je "meranie života". Ide o "automatizované rozpoznávanie ľudských jedincov na základe ich charakteristických anatomických a behaviorálnych rysov",[1] biometrických údajov. Toto rozpoznávanie je možné vďaka interakcii technológií, ľudskej fyziológie a psychológie. Aplikuje sa pri popise vlastností alebo procesu identifikácie či verifikácie človeka elektronickým prístrojom. Poznáme dva typy biometrie, pasívnu a aktívnu. Pri pasívnej sa nevyžaduje aktívna účasť osoby, ktorú identifikujeme (napr. rozpoznávanie tváre), aktívna si kvôli zvýšeniu efektivity určitý druh aktivity vyžaduje (napr. odtlačok prsta).[2] Pre identifikáciu či verifikáciu je možné použiť jednu biometrickú vlastnosť alebo zlúčenie viacerých biometrických znakov, čím sa zvýši spoľahlivosť.

Rovnaký pojem sa používa aj v biológii a biomedicíne, no v týchto oblastiach predstavuje štatistickú analýzu dát  a výpočty z oblasti biológie a medicíny, bioštatistiku. 

Podmienky pre funkčnosť

Pre vykonávanie biometrického rozpoznávania je dôležitý správny software rovnako ako aj charakteristiky jednotlivých osôb, biometrické údaje. Tie by mali spĺňať určité vlastnosti pre to, aby mohla byť biometria aplikovateľná na väčšinovú populáciu. Ich žiadúce znaky sú:

  • univerzálnosť (každá osoba by mala mať tento znak)
  • jedinečnosť (nemôže byť rovnaké u žiadnych dvoch ľudí)
  • stálosť (nemenný v čase)
  • merateľnosť (znaky môžu byť kvantitatívne merané)
  • získateľnosť (ľudia musia byť ochotní údaje poskytnúť)
  • realizovateľnosť (dosiahnuteľná identifikačná presnosť)
  • obchádzateľnosť (zložitosť sfalšovania) [3]

Charakteristické rysy, ktoré úplne alebo čiastočne spĺňajú vyššie zmienené znaky sa delia do dvoch skupín, a to:

1. Anatomické (fyzické statické) vlastnosti:

  • odtlačok prstu (daktyloskopia)
  • tvár
  • dúhovka oka
  • sietnica oka
  • geometria ruky
  • dlaň
  • termogram tváre/ruky
  • dentálny obraz
  • podpis (statická forma)
  • tvar ucha
  • snímok nechtu
  • DNA

2. Behaviorálne (dynamické) vlastnosti:

  • hlas/reč
  • mimika tváre a pohyby pier
  • podpis (dynamická forma)
  • dynamika stlačenia kláves
  • chôdza [1]

Princíp a využitie

Rozpoznávanie ľudí prebieha tak, že biometrický senzor nasníma biometrickú vzorku a prevedie ju do digitálneho sveta. Tam ju systém porovná s tzv. biometrickým markantom, čo sú už odobrané rysy z biometrickej vzorky na vstupe. Tiety rysy sú následne uložené alebo načítané do databázi, kde sú porovnávané s už uloženými údajmi. Po porovnaní obdržíme výsledok, ktorého hodnota závisí od nájdenia zhody a od typu operačného módu, teda či ide o verifikáciu alebo identifikáciu.[1]

Biometrické identifikačné bezpečnostné systémy bývajú využívané najmä vo vládnych organizáciách, armádnych agentúrach, väzniciach, pri medzinárodnej hraničnej kontrole, pri presadzovaní práva či v bankomatoch a bankách, no postupne prechádzajú aj do súkromného sektoru (napr. odomknutie elektronického zariadenia tvárou/odtlačkom prstu).[4]

Výhody a nevýhody

Ako každý systém, aj biometria má svoje výhody a nevýhody. Jednou z najväčších výhod je zvýšenie bezpečnosti a spoľahlivosti a zvýšenie pohodlia užívateľov. Taktiež odrádza útočníkov od podvodov, nemôže byť ľahko prenesená, zabudnutá či stratená a eliminuje pokusy o poprenie identity. 

K nevýhodámsa radí výstup v podobe nejednoznačného skóre porovnania, nezachovanie súkromia či nastolenie detekcie živosti. Rovnako nemôže byť biometria anulovaná v prípade prezradenia a sám biometrický systém je napadnuteľný.[1] Aj biometrické znaky podliehajú aspoň minimálnym zmenám a nemusia byť vždy až tak jedinečné, aby ich systém nemohol zameniť. K nevýhodám je možné priradiť aj spornú etickú otázku, pretože biometrické systémy skúmajú a ukladajú naše citlivé údaje, čo nemusí každému vyhovovať.

Poznámky

  1. 1,0 1,1 1,2 1,3 DRAHANSKÝ, Martin a Filip ORSÁG. Biometrie.
  2. WAYMAN, James L et al. Biometric systems: technology, design and performance evaluation.
  3. JAIN, Anil K., Ruud M. BOLLE a Sharath PAKANTI. Biometrics: personal identification in networked society.
  4. NEWMAN, Robert. Security and access control using biometric technologies.

Zdroje

  • DRAHANSKÝ, Martin a Filip ORSÁG et al. Biometrie. 1. vyd. Brno: Computer Press a.s., 2011, 294 s. ISBN 978-80-254-8979-6.
  • JAIN, Anil K., Ruud M. BOLLE a Sharath PAKANTI. Biometrics: personal identification in networked society. 1. print. New York, NY: Springer, 2006. ISBN 978-038-7285-399.
  • NEWMAN, Robert. Security and access control using biometric technologies. 1st ed. Clifton Park, NY: Delmar Cengage Learning, 2009. ISBN 978-143-5441-057.
  • WAYMAN, James L et al. Biometric systems: technology, design and performance evaluation. Online-Ausg. London [etc.]: Springer, 2005. ISBN 978-184-6280-641.