Bibliografie

Z WikiKnihovna
Přejít na: navigace, hledání

Autor: Matej Kucharovic

Kľúčové slová: bibliografia, knižničná veda, bibliografický údaj, bibliografický záznam

Synonymá: súpis dokumentov, evidencia dokumentov, zaznamenávanie vydaných prác

Súvisiace pojmy:

nadradené – knižničná veda

podradené – literárne dielo, kniha, literatúra, analytická,enumeratívna, univerzálna, národná, špeciálna, kníhkupecká a medzinárodná bibliografia


Charakteristika

Bibliografia (z gréckeho βιβλιογραφία, biblos znamená kniha a graphein písať [1]) doslova znamená písať knihu. Podľa Dušana Katuščáka sa „bibliografia v súčastnosti zaoberá skôr evidenciou kníh ako ich obsahom a používa sa jednak vo význame popis a súpis dokumentov, a tiež ako pomenovanie disciplíny zameranej na bibliografickú komunikáciu a praktické riešenie problémov výmeny bibliografických údajov.“[2]


História

Výraz bibliografia bol v prvých troch storočiach používaný gréckymi spisovateľmi a chápal sa ako ručné kopírovanie kníh. V 12. storočí sa týmto slovo začalo označovať sofistikovanejšie organizovanie a ukladanie kníh. Od 17. storočia je bibliografia systém modernej knižnej evidencie. Ako uvádza Katuščák „prvý, kto použil pomenovanie bibliografia vo význame súpis kníh v roku 1633 vo Francúzsku Gabriel Naudé, tajomník a knihovník kardinála Mazarina, v názve diela Bibliografia politica.“[3]

Ako Katučšák ďalej uvádza „Najväčší rozvoj bibliografie, pokiaľ ide o množstvo a druhy bibliografických diel, nastal od konca 18. stor. V podstate už v tomto období sa začali profilovať základné druhy bibliografie: univerzálna bibliografia, národná bibliografia, špeciálna bibliografia, kníhkupecká bibliografia, medzinárodná bibliografia.“[4]


Podľa Katuščáka sa termín „bibliografia v dnešnej používa v troch významoch:

  1. bibliografia ako veda, ktorá skúma zákonitosti bibliografickej komunikácie, bibliografickej praxe, vytvára systém poznatkov v disciplínach teórie bibliografie, dejín bibliografie a riadenia bibliografie,
  2. ako činnosť, ktorá je zameraná na získavanie, spracovanie, uchovávanie a sprístupňovanie bibliografických informácií
  3. a ako výsledok bibliografickej činnosti.“[4]


Za obdobné typy bibliografie možno považovať aj systematické zoznamy iných než knižných médií, ktoré sa môžu podmienkami líšiť, ale tvorí sa podobne ako klasická knižná bibliografia:

  • Diskografia - reprodukovaná hudba
  • Filmografia - filmy
  • Webliografia - webové stránky (prvé použitie tohto slova je zaznamenané v Oxfordskom anglickom, jún 1995)


Enumeratívna bibliografia

Enumeratívna bibliografia je systematický zoznam kníh a iných diel ako napr. novinové články, je založená na jednotnom faktore ako je autor, predmet, dátum, téma alebo iná vlastnosť. Takouto bibliografiou je zoznam kníh, z ktorých autor čerpal pri písaní vlastného diela, býva zvyčajne uvádzaná na konci knihy, tiež sa ale môže jednať o úplne samostatnú publikáciu venujúcu sa zoznamu kníh a iných diel. Bibliografické práce sú takmer vždy považované za terciárne zdroje.


Knižná v bibliografia zvyčajne obsahuje nasledujúce prvky:

  • autor
  • názov diela (sa udáva názov článku a názov časopisu)
  • vydanie
  • miesto vydania
  • vydavateľ
  • rok vydania
  • počet strán
  • ISBN (v prípade časopisu ISSN)


Analytická bibliografia

Analytická bibliografia (tiež kritická bibliografia) študuje produkciu kníh. Kritickú štúdiu literatúry možno rozdeliť na popisnú (tiež fyzickú), historickú a textovú bibliografiu. Popisná bibliografia sa venuje dôkladnému posúdeniu knihy ako fyzického objektu (veľkosť, formát, väzba atď), zatiaľ čo historická bibliografia má širší pohľad na súvislosti v ktorých sa kniha vyrába, najmä tlač a vydavateľstvo. Textová bibliografia je iný názov pre textovú kritiku, ktorá sa snaží rekonštruovať podobu starovekých či stredovekých textov. V prípade sporných variantov sa snažia určiť, ktorá z podôb je pôvodná.


Poznámky

  1. RESCH, Jozef. Grécka kultúra v našom jazyku. Bratislava: Iris, 1991. s. 30. ISBN 8088778042.
  2. KATUŠČÁK, Dušan. Chrestomatia k základom bibliografie [online]. 2006, s. 5. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z: http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf .
  3. KATUŠČÁK, Dušan. Chrestomatia k základom bibliografie [online]. 2006. s. 4. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z: http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf.
  4. 4,0 4,1 KATUŠČÁK, Dušan. Chrestomatia k základom bibliografie [online]. 2006, s. 6. [cit. 2012-11-28]. Dostupné z: http://www.pulib.sk/kis/katuscak/BGCela.pdf. Chybná citace: Neplatná značka <ref>; název „katu“ použit vícekrát s různým obsahem


Literatúra

  • BLUM, Rudolf. Bibliographia, an inquiry into its definition and designations. Folkestone, Kent, England: Dawson, 1980, 251 p. ISBN 0838901468.
  • MATTHAEIDESOVÁ, Marta, Marta NOVÁKOVÁ, Dušan KATUŠČÁK, Ladislav ĎURIČ, Viliam S. HOTÁR a Jozef PASTIER. Informačná výchova: terminologický a výkladový slovník, odbor knižničná a informačná veda. 1. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 1998, 375 s. ISBN 8008028181.
  • RESCH, Jozef. Grécka kultúra v našom jazyku. Bratislava: Iris, 1991. 192 s. ISBN 8088778042.